Vládny kabinet schválil minulý týždeň podporu takzvanému trvalému eurovalu – teda Európskemu mechanizmu stability (ESM). Mal by vzniknúť v júli, neskôr nahradiť dočasný Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), a natrvalo garantovať prístup k záchranným úverom krajinám eurozóny v dlhových problémoch, ale aj ohrozeným bankám. Za vznik európskej obdoby Medzinárodného menového fondu hlasovalo osem členov vlády, proti boli dvaja ministri za Slobodu a solidaritu a Daniel Lipšic z KDH sa hlasovania zdržal.

Nový záchranný mechanizmus začne fungovať od 1. júla, teda o rok skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Dvanásť mesiacov budú súčasne fungovať oba záchranné európske fondy. ESM bude mať počiatočnú úverovú kapacitu päťsto miliárd eur, z čoho sa viac ako desatina vloží v hotovosti na zabezpečenie vysokého ratingu. Pre Slovensko prislúcha v priebehu najbližších piatich rokov zaplatiť 659 miliónov eur (0,9 percenta HDP). Podiel krajiny v mechanizme bude 0,824 percenta.

Budúca úverová kapacita trvalého mechanizmu, ktorý bude vydávať vlastné dlhopisy a bude môcť aj priamo nakupovať dlhopisy krajín, však bude pravdepodobne vyššia ako päťsto miliárd eur. Navrhuje sa napríklad presunúť tam nevyčerpané zdroje z dočasného eurovalu či zvýšiť kapacitu ESM až na trojnásobok. Lídri eurozóny o tom budú rokovať v marci. V konečnom dôsledku však kapacita takýchto nástrojov závisí od ich schopnosti požičiavať si zdroje na finančných trhoch, čo nebýva vždy jednoduché.

Nezahrnutí súkromníci

Jozef Kollár z SaS schválenie ESM kritizoval s tým, že vláda na takýto krok nemala mandát. Po vyslovení nedôvery kabinetu Ivety Radičovej v októbri minulého roka pre podobné hlasovanie o navýšení EFSF v parlamente sa vláda zaviazala neprijímať žiadne dôležité reformy. Všetky ministerské návrhy preto momentálne prechádzajú cez prezidenta Ivana Gašparoviča. K zmluve o ESM taktiež neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie. Ministerstvo financií to vysvetľuje zrýchleným procesom schvaľovania, ktorý bol rovnaký aj pri pôžičke Grécku či schvaľovaní dočasného eurovalu.

Kritici eurovalov poukazujú na dlhovú krízu, ktorú sa ani po dvoch rokoch a existencii stabilizačného fondu nepodarilo vyriešiť. Z troch krajín eurozóny s medzinárodnou pomocou sa Grécku ani Portugalsku stále nedarí trhy presvedčiť o svojej spoľahlivosti. Zdroje z Bruselu hovoria o ďalších potrebných pätnástich miliardách eur pre helénsku republiku.

Požadované výnosy portugalských dlhopisov zasa stále rastú. V ostatných dňoch prekonali 15-percentnú hranicu – teda dvojnásobnú úroveň od času, keď bol krajine schválený záchranný úver. Je preto celkom možné, že po dohode súkromných zahraničných veriteľov Grécka o odpise šesťdesiat percent pohľadávok sa pozornosť upriami práve na Portugalsko, a odpisovať dlhy budú musieť aj veritelia tejto krajiny.

Účasť súkromného sektora, pôvodne kľúčová podmienka premiérky Ivety Radičovej, ktorá mala znižovať morálny hazard záchranného systému, však už v permanentnom mechanizme nebude povinná. Odpis dlhu súkromných finančných inštitúcií zostane dôležitou úlohou dlžníckeho štátu, pri záchranných balíčkoch sa však bude zvažovať len na individuálnej báze. Zároveň sa k národným dlhopisom zavádzajú takzvané doložky spoločného postupu (collective action clause – CAC), ktoré zjednotia a zrovnoprávnia veriteľov pri prípadnom odpúšťaní dlhu.

Kapitál na požiadanie

Slovensko sa schválením ESM v parlamente, ktoré sa očakáva tesne po voľbách, zaviaže vložiť doň 659 miliónov eur v hotovosti. Na porovnanie, táto suma predstavuje takmer dve tretiny investičných nákladov PPP projektu rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Žiaru nad Hronom dlhej viac ako päťdesiat kilometrov. Už v lete bude musieť vláda poslať do ESM 132 miliónov eur. Tento rok by na to SR mala mať ešte zdroje v štátnych finančných aktívach, v ďalších štyroch rokoch si na splátky hotovostného vkladu pravdepodobne požičia na finančných trhoch, čo zvýši miestny verejný dlh.

Okrem hotovostného vkladu pristúpilo Slovensko k pripravenosti dodať takzvaný kapitál na zavolanie. To by v prípade najvyššej núdze mohlo znamenať povinnosť zaplatiť až 5,1 miliardy eur (sedem percent HDP).

Experti z európskej divízie banky Nomura vysvetľujú rozdiel medzi týmto druhom financovania a garanciami v dočasnom mechanizme EFSF včasnosťou záväzkov: „O kapitál na zavolanie sa požiada, ak sa vyskytne zjavná pravdepodobnosť, že krajina nebude schopná splatiť svoje dlhy. Garancie vstupujú do hry, až keď takáto strata nastane.“ Z toho vyplýva, že pravdepodobnosť reálneho vyplatenia takéhoto kapitálu je, pokiaľ sa nezmenia iné podmienky, vyššia ako zastanie sa garancií z dočasného eurovalu.

Joseph Cotterill z Financial Times vysvetľuje, že kapitál na požiadanie je lepším riešením ako garancie v dočasnom eurovale, pretože pri prípadných zmenách ratingov a pomoci krajinám je nahraditeľný medzi štátmi. V prípade fixných garancií dočasného eurovalu by sa zlyhanie jedného člena ľahko premietlo do zlyhania celého systému. V ESM sa v čase potreby požiada o viac kapitálu zo zdravších krajín. Na podobnom princípe funguje aj Európska investičná banka. Neexistencia precedensu odmietnutia dodať kapitál na požiadanie však stabilizačnému mechanizmu na kredibilite čiastočne uberá.

Ako bude vyzerať ESM
(formy kapitálu v trvalom eurovale, mld. eur)

PRAMEŇ: TREND Analyses

Už nie len jednohlasne

Na rozdiel od dočasného eurovalu sa v tom trvalom vytvára možnosť väčšinového hlasovania. Keď sa bude rada ESM zaoberať pôžičkou ohrozenej krajine, bude na jej odklepnutie v „naliehavých prípadoch“ stačiť iba 85 percent hlasov guvernérov. Môže vzniknúť prípad, že mechanizmus bude požičiavať, aj keď menšie krajiny nebudú chcieť, lebo budú prehlasované. Podobne to však funguje aj v Medzinárodnom menovom fonde.

Dôležitým rozdielom oproti dočasnému eurovalu je aj nezapočítavanie operácií ESM do dlhov jednotlivých krajín. Tu sa trvalý euroval nepodobá na ten dočasný, ktorého záväzky sa do hrubých dlhov členských krajín počítajú. Na to by mala brať ohľad aj nová Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej úlohou bude sledovať práve podobné „účtovné triky“ vo verejných financiách.

Bude Portugalsko tiež odpisovať?
(požadované výnosy 10-ročných dlhopisov, % p.a.)

PRAMEŇ: ECB, Bloomberg