Komu by napadlo, že sa v bratislavských kanceláriách Orangeu alebo UPC budú vyslovovať mená firiem, ktoré za hranicou ich domovského mesta donedávna nikto nepoznal? Ale stalo sa. Orange na vlaňajší vianočný trh priniesol prvú väčšiu regionálnu kampaň, zameranú priamo proti lokálnemu konkurentovi. A UPC zasa iného miestneho protihráča zažalovala na súde za nekalosúťažné konanie.

Nevyhnutné investície

Podľa prieskumu TRENDU o trhu malých lokálnych poskytovateľov internetu pokračoval vlani tento segment v raste, len mierne nižšom ako v roku 2008. Tržby 29 najväčších miestnych providerov, ktoré poskytli údaje za uplynulé dva roky, stúpli o 18 percent, rok predtým odhadol TREND nárast segmentu na 20 percent. O ziskovosti týchto spoločností sa veľa nevie, všetkých však čakali alebo čakajú vysoké investície do zvýšenia kvality miestnych sietí a do digitálnej televízie IP TV. Ani jedna z tých položiek neprináša do položky tržby žiadne podstatné hodnoty. Investície do optiky či retransmisie sú v súčasnosti skôr nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnosti oproti väčším hráčom.

Najsilnejším trendom, ktorý vôbec nie je špecialitou Slovenska, je rast preneseného objemu dát v prepočte na jedného zákazníka. V minulosti ho najviac zdvíhali peer-to-peer siete, a teda sťahovanie nelegálneho audiovizuálneho obsahu alebo softvéru. Popularita „bezplatného“ obsahu sa nezmenšila, no pribudlo video v sociálnych sieťach a vzrástla obľuba sledovania televíznych programov cez internet.

Zmeny v správaní spotrebiteľov robia vrásky operátorom po celom svete. Zásadne sa mení štatistický model, na ktorom je založené zdieľanie konektivity používateľmi z radov domácností. Stiahnutie webstránky zaťaží spojenie dočasne a v určitých intervaloch. Televízny kanál vysielaný cez internet obsadzuje linku nepretržite a z celkovej kapacity si zoberie bežne aj jeden megabit za sekundu. Tento trend sa naplno prejaví na Slovensku v najbližších rokoch, množstvo regionálneho obsahu zaujímavého pre miestneho zákazníka ešte predsa len nie je dostatočné, no rast objemu dát je neudržateľný a viditeľný aj v súčasnosti.

Z 2,4 na päť

V mestách je odpoveďou poskytovateľov zakopávanie optických káblov do zeme alebo ich vešanie medzi obytnými blokmi. Na vidieku je optická sieť zatiaľ skôr výnimkou, navyše sa sústreďuje na poslednú míľu spojenia k zákazníkovi. Typická dedinská optická sieť býva prepojená do okresného mesta naďalej bezdrôtovou linkou, aj keď v niektorých prípadoch už v stabilnom licencovanom pásme.

Najväčšou investičnou akciou poskytovateľov na vidieku bola v minulom roku výmena zariadení pracujúcich v pásme 2,4 GHz, ktoré už kapacitou takmer nikde nevyhovuje, za 5 GHz technológiu. Tá takisto pracuje len na voľne využiteľnej frekvencii, ale umožňuje zvýšiť prenosové rýchlosti pre jednotlivého klienta a je v nej aj „viac miesta“ pre dáta viacerých providerov.

Taktika firiem je rozličná. V mnohých prípadoch sa klientom vymieňajú koncové jednotky bezplatne – v očakávaní menších starostí so servisom v budúcnosti. Inde zasa klienta lákajú na vyššiu rýchlosť pripojenia, ak sa rozhodne pre prechod na modernejšiu technológiu. Aj na dedine tak môže zákazník reálne zažiť prenosové rýchlosti medzi piatimi až desiatimi megabitmi za sekundu, ktoré boli doteraz vyhradené pre obyvateľov v miestach s kvalitnou fixnou infraštruktúrou. Výsledok upgradu je, že v množstve viac či menej zastrčených dedín miestny provider rýchlosťou internetu poráža služby dominantného DSL operátora, nehovoriac o mobilnom pripojení.

Najvyspelejší miestni hráči hľadajú aj dlhodobejší recept, ako prežiť v oblastiach, kde je investícia do pevných sietí stále neefektívna. Z prostredia presakujú informácie o záujme viacerých z nich testovať a následné získať licenciu pre vysokorýchlostné mobilné dátové siete štvrtej generácie, LTE. O 4G licenciu má záujem napríklad košický Antik. Tvrdí, že keby Telekomunikačný úrad SR neposkytol celé frekvenčné spektrum len na celoslovenské využitie, ale časť prerozdelil po regiónoch, umožnil by tak podstatne pestrejšiu konkurenciu v poskytovaní vysokorýchlostného internetu a najmä očakávaných video- a televíznych služieb.

Outsourcovaná IP TV

IP TV sa ukázala pre mnohých lokálnych poskytovateľov relatívne ťažký oriešok. Vlani až tretina z nich deklarovala záujem spustiť v najbližšom roku aspoň pilotnú službu. V skutočnosti stúpol podiel sietí prevádzkujúcich IP TV v roku 2009 len o desať percent. Prečo je to tak? Až dve tretiny zástupcov firiem uviedli, že v rozvoji služby im bránia najmä drahé technológie a zariadenia. Ako výsledok sa tak viac ako polovica miestnych firiem bude musieť zaobísť bez kompletného triple play balíka. To môže zabolieť v čase, keď napríklad T-Com začne efektívnejšie využívať výhodu prepojenia svojej satelitnej TV služby s internetom na báze DSL.

Možno aj tieto zistenia priviedli niekoľko menších poskytovateľov k nápadu vytvoriť vlastnú platformu pre poskytovanie televízie. Pod vedením banskobystrického BBX si medzi sebou rozdelili vývoj softvéru, umožňujúceho riadenie IP TV set-top boxu a interakciu s používateľom. Licencie za používanie takéhoto softvéru sa inak bežne začínajú na sumách v desiatkach tisíc eur. Táto aktivita sa stala jedným z prvých projektov reálnej spolupráce poskytovateľov za posledné roky.

Iný prístup k distribúcii nákladov na TV platformu ukázal lokálny provider DSI Data, ktorý pre iných malých operátorov outsourcuje prevádzku celého riešenia. Zákazník si kupuje TV balíčky od DSI nielen v materskej sieti na Orave, ale aj v Starej Ľubovni, Spišskej Novej Vsi či v Rimavskej Sobote. Providerovi ostáva najmä zodpovednosť za udržanie kvalitatívnych parametrov koncovej optickej siete potrebných na bezchybnú prevádzku IP televízie, prípadne za príjem a prekódovanie TV kanálov do vhodného formátu. Obe spomínané možnosti posúvajú sumu za obstaranie platformy na zlomok prostriedkov, ktoré do TV biznisu investovali len nedávno globálni hráči.

Už neignorovaní

Inou formou vzájomnej pomoci je projekt zálohovania internetovej konektivity medzi spišskonovoveským Rupkki a levočským Levonetom. Vďaka prepojeniu svojich sietí si vedia v prípade výpadku vlastného dodávateľa medzimestského spojenia „požičať“ potrebnú konektivitu. Medzi pragmatické formy spolupráce patrí aj spoločný nákup hardvéru a tým zlepšenie vyjednávacej pozície voči dodávateľom, kde inak malé firmy zvyknú ťahať za kratší koniec.

Podnikatelia z juhu stredného Slovenska zasa v zoskupení Regiotel zdieľajú nástroje potrebné na zváranie optiky a uvažujú o spoločnom nákupe bagra pre zakopávanie káblov. Zdá sa, že po rokoch rozličných pokusov o vytvorenie brandžových združení na zastupovanie záujmov providerov niektorí z nich zistili, že pokiaľ ide o hmatateľný a obojstranný úžitok, vedia sa dohodnúť.

Spolupráca by sa najnovšie zišla aj v inej oblasti. Po rokoch oficiálnej ignorácie sa regionálni internetoví podnikatelia otvorene dostali do hľadáčika celoslovenských poskytovateľov. Či už to bola predvianočná ponuka Orangeu v Košiciach, vôbec prvý prípad nadlinkovej kampane veľkého poskytovateľa osobitne vytvorenej pre jeden región a postavenej oproti jedinému miestnemu konkurentovi. Alebo mix PR a právnych krokov UPC proti neposlušným providerom, ťahajúcim svoje optické káble vo vzduchu namiesto zakopávania pod zem.

Naznačuje to, že v období postupnej saturácie trhu sa stávajú významnými aj menej výnosné lokality, ktoré sa v minulosti v období prudkého rastu predaja dokázali úspešne stratiť v celoslovenských číslach predaja. Prvé pokusy zároveň ukázali, že aby mohol byť operátor z Bratislavy úspešný aj v meste, kde je dominantným hráčom niekto druhý, musí podstatne lepšie sledovať miestnu situáciu, a teda skutočne segmentovať na regionálnom princípe. Tak či onak, Orange ďalšiu kampaň prispôsobenú miestnym podmienkam nezopakoval a kroky UPC na súdoch zatiaľ nepôsobia úspešne.

Eurofondy

Podľa prieskumu TRENDU sa až polovica providerov obáva okrem marketingu silnejšej konkurencie aj eurofondového projektu na podporu rozvoja internetu v okrajových regiónoch. Rovnaká časť z nich očakáva, že peniaze z Európskej únie pomôžu skôr veľkým spoločnostiam, ktoré si z nenávratného príspevku zafinancujú výstavbu drahej infraštruktúry tam, kde by inak návratnosť bola otázna. Na rovnakých miestach vo veľkom počte už roky pôsobia malí provideri, ktorých WiFi technológiu štúdia realizovateľnosti eurograntov od spoločnosti KPMG za dostatočne vysokorýchlostnú neuznáva.

V praxi to znamená, že pravidlo o nemožnosti použiť peniaze v Bruseli tam, kde by priniesli deformáciu podnikateľského prostredia, by v tomto prípade neplatilo. Podľa autorov štúdie lokálni provideri vlastne na trhu broadbandu nepôsobia. Dá sa predpokladať, že tento paradox zaujal aj bruselských úradníkov, ktorí na začiatku roka požiadali tých slovenských o viacero vysvetlení v súvislosti s možným neoprávneným uprednostnením určitých technológií broadbandu. Tento krok efektívne oddialil prvú výzvu na internetové granty, pričom ďalší vývoj momentálne nie je známy. Menšia časť respondentov TRENDU, ktorá deklarovala záujem o podporu, respektíve mala pripravený hotový projekt, ho nateraz musí odložiť do zásuvky alebo hľadať klasické zdroje financovania.

Ak provideri svoj projekt nevzdajú, podporu získajú minimálne v podobe neustále klesajúcich cien komponentov, ktoré sú nevyhnutné na výstavbu miestnych optických alebo bezdrôtových sietí. Trvalo klesajú aj náklady na obstaranie aktívnych prvkov, takže aj viaceré miestne firmy už bežne nakupujú sieťové technológie spoločnosti Cisco, ktoré boli nedávno vyhradené providerom s bratislavskou adresou. Vďaka recesii stavebnej výroby nie je momentálne núdza ani o kapacity tohto druhu. Suma sumárum, optické siete to posúva aj do malých mestečiek a na slovenský vidiek.

Za hranicami

Pri pohľade na vývoj regionálnych poskytovateľov telekomunikačných služieb z viacročnej perspektívy sa dá ľahko identifikovať vedúca skupina tohto segmentu trhu. Tieto podniky, aj keď možno nie rýchlo, ale trvalo postupujú v profesionalizácii svojej prevádzky, majú pevne pod kontrolou náklady a vízie ďaleko za hranicami pôvodného malého podnikateľa. Keď sa ukazuje, že samotný internet má na pôvodnom mieste podnikania tiež hranice svojho rastu, majú už pripravené plány ako ďalej.

Veľká časť z nich obsadzuje okolitý vidiek, ako napríklad michalovský GeCom, juhoslovenský Madnet či bystrický BBX. Iní zasa skupujú menej úspešných konkurentov a niektorí, ako Antik, už v niektorých parametroch predbehli aj väčších celoslovenských alternatívnych operátorov. Majú kvalitnú optickú sieť, pre svoj trh unikátne nastavený triple play produkt, vlastné zdroje investujú do regionálnej expanzie a produkujú i slušný zisk.

No trh lokálnych providerov stále tvorí aj niekoľko stoviek malých a mikrofiriem, ktoré pravdepodobne čoskoro dostihnú následky nasýtenia trhu. Bude pre nich veľmi užitočné poučiť sa a napodobniť cesty, ako svoj podnik manažujú ich malí-veľkí spoluhráči z vedľajšieho okresu či kraja. Prežitie bude čoraz viac o dobrom manažmente prevádzky, cash-flow a o zvládnutí obchodu, ktorý bol pri rapídnom raste až príliš jednoduchý. A stále aj o odvahe a intuícii pri investícii do nového a nepreskúmaného.

Autor je partner konzultačnej spoločnosti DLM Slovakia.

Podarilo sa vám v uplynulých 12 mesiacoch rozbehnúť projekt IP TV? (%)

PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, N=60 / SOURCE: data disclosed by companies, N=60

Najväčšie prekážky pre IP TV (%)

Pozn.: Respondenti mohli uviesť najviac tri možnosti (Note: Respondents could match three options at most)
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, N=57 / SOURCE: data disclosed by companies, N=57

Najväčšie hrozby pre rozmach biznisu a trhové pozície (%)

Pozn.: Respondenti mohli uviesť najviac tri možnosti (Note: Respondents could match three options at most)
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, N=60 / SOURCE: data disclosed by companies, N=60

Postoj k akvizíciám providerov (%)

Vnímanie vládneho zámeru na rozšírenie broadbandu z eurofondov (%)

Pozn.: Respondenti mohli uviesť najviac tri možnosti (Note: Respondents could match three options at most)
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, N=60 /SOURCE: data disclosed by companies, N=60

Lokálni poskytovatelia internetu

Tabuľku nájdete vo flashovej verzii ročenky na strane 39