Krátko po regionálnych voľbách zavládla v úrade Bratislavského kraja panika. Čerstvého župana Pavla Freša vyľakali nové stanovy spoločnosti Danube Arena, ktorá sa podujala bez eura z krajského rozpočtu postaviť najväčšiu multifunkčnú halu na Slovensku. Vo firme sa deň pred oficiálnym nástupom nového vedenia bratislavského regiónu zvýšilo základné imanie o 2 500 eur vydaním jednej novej akcie, ktorú získala spoločnosť Parnhams Group. So zaujímavou klauzulou: o všetkom dôležitom sa bude vo firme rozhodovať sto percentami hlasov. Znemožnilo sa tak vymeniť ľudí v orgánoch firmy, zmeniť základné imanie či pozmeniť stanovy bez súhlasu poradcu, kontrolujúceho zlatú akciu reprezentujúcu sedem a pol percenta základného imania.

Niekoľko dní predtým regiónom vlastnená spoločnosť 1. župná prenajala pre Danube Arenu všetky pozemky za euro ročne na deväťdesiat rokov. Aj tie, na ktorých sa multifunkčná hala stavať neplánovala. Stalo sa to bez toho, aby poslanci tušili, že prichádzajú o kontrolu nad pozemkami, ktoré predtým župa nakúpila. Ako priznal predseda dozornej rady 1. župnej Milan Ftáčnik, netušil to ani on.

Nový gubernátor P. Frešo sa hotuje na audit celého projektu. A trvá na tom, aby dostal celý projekt späť pod kontrolu. Aby sa pri ňom nemuselo gazdovať s podmienkou, že každý krok požehná poslankyňa Monika Flašíková-Beňová a poradca Barrie Parnham.

Arena bez eura

M. Flašíková na župnom zastupiteľstve oznámila, že je hneď ochotná vzdať sa funkcie predsedníčky predstavenstva 1. župnej. Regionálnemu parlamentu sľúbila, že urobí všetko pre to, aby sa spoločnosť Danube Arena vzdala nájmu pozemkov v Petržalke. No sama pre TREND priznala, že rovnakú funkciu vo firme Danube Arena si ponechá naďalej: „Do doby, kým sa všetko dá do poriadku.“ Riaditeľ Danube Areny Jozef Fedorkovič TRENDU povedal, že je pripravený tento týždeň funkciu vo firme položiť.

Najatý poradca Barrie Parnham zas napísal, že je ochotný vzdať sa akcie, ktorú získal. Ako tvrdí, vplyv, ktorý vo firme Danube Arena nadobudol, mal byť na „zabezpečenie transparentnosti a využitia zdrojov, ktoré získa na projekt“. Samotná spoločnosť Parnhams Limited však žiadne veľké financie do projektu nevložila a ani niečo také nechystá.

Tam sa protirečenia nekončia. Bývalý predseda vyššieho územného celku Vladimír Bajan ešte ku koncu svojho volebného obdobia tvrdil, že poradca robí pre župu bez odmeny. No do úradu kraja postupne z Danube Areny prichádzali faktúry, ktoré treba zaplatiť práve poradcovi. Približne za 430-tisíc eur. Vyše štyristotisíc už na jeho účty odišlo.

Projekt haly mal byť nachystaný tak, že kraj doň nebude musieť vkladať žiadne ďalšie peniaze či záruky na úvery. „Určité prípravy projektu či podklady pre územné rozhodnutie sa nedajú urobiť bez eura,“ spresňuje J. Fedorkovič. Pripúšťa, že prípravu haly župa podporila zhruba sumou pol milióna eur.

Jasnú a dôveryhodnú finančnú konštrukciu zatiaľ nepredstavil nikto. Bývalý župan, jeho poradca ani šéfka predstavenstiev oboch župných firiem M. Flašíková. Danube Arena zatiaľ fungovala v podstate bez vlastného eura. Nemala dosť financií na zabezpečenie reálnych projektov, zaplatenie zamestnancov.

Zdesenie, ktoré vyvolali zmluvy na prenájom všetkých pozemkov, tlmí J. Fedorkovič. Tvrdí, že pozemky prenajali Danube Arene kvôli daňovému úradu. Úradu sa nemalo páčiť investovanie Danube Areny do rozvoja pozemkov, nad ktorými nemá kontrolu. A pozemky mali byť prenajaté iba do kolaudácie multifunkčnej haly. P. Frešo sa len čuduje, prečo ho o tomto náhlom kroku neinformovali.

Ťahák pre voličov

Predchádzajúci prvý muž župy V. Bajan na viackrát sľuboval príchod peňazí. Naposledy sa malo financovanie oživiť do konca októbra minulého roka – vo Švajčiarsku registrovanou spoločnosťou AIC Leasing & Finanz, ktorá zvíťazila v tendri. V. Bajan ešte na jeseň tvrdil, že AIC „bola jedinou spoločnosťou, ktorá splnila predstavy kraja“ a dala ponuku na stopercentné financovanie. Lenže o spoločnosti je zúfalý nedostatok verejných informácií a jej zástupca na Slovensku Ľubomír Brath tvrdí, že pre firmy ako AIC je nezvyklé ukazovať výročné správy. Práve AIC mala do konca októbra poslať na účet Danube Areny 20 miliónov eur. Neprišlo nič. Hala tak celú volebnú jeseň slúžila najmä ako ťahák pre časť voličov, ktorých chcel župan, podporovaný vládnou stranou Smer-SD, získať.

Prisľúbené peniaze od spoločnosti AIC neprišli ani do uzávierky TRENDU. A neistota sa začala šíriť nielen v súvislosti s termínom, ale i so samotnou sumou. J. Fedorkovič tvrdil, že peniaze by mali prísť na účet do tohtotýždňového štvrtka. Aktuálne sa rátalo s piatimi miliónmi. Aká bude protihodnota, respektíve ručenie, aby sa ich AIC nebála poslať, zatiaľ M. Flašíková povedať nevedela. Jej jediný argument, prečo by sa AIC o svoje peniaze báť nemala, je podpísané memorandum so svetovým prevádzkovateľom multifunkčných hál, firmou AEG. Normálneho investora by však tento dokument sotva upokojil. Je to iba dohoda o dohode, v ktorej sa AEG a Danube Arena s 1. župnou spoločne zhodli, že budú rokovať o ďalších detailoch spolupráce. S podmienkou, že ak sa do 90 dní nedohodnú na ničom, v pokoji od stola odídu.

Hmlistá predstava, ako zhromaždiť dovedna zhruba 90 miliónov potrebných na výstavbu novej haly, predsa len je. Podľa nej treba mať pripravené detailné projekty a menšiu zainvestovanú časť, najmä v príprave stavby. A najmä držať v rukách pevné zmluvy so spoločnosťou, ktorá bude vedieť aspoň dvakrát týždenne zaplniť obrovské priestory divákmi. Ďalšie financie by mali poskladať banky. Úvermi na dvanásť až pätnásť rokov.

Ak projekt nevyjde, veľké športové centrum by malo skončiť v rukách bánk alebo financujúcich firiem. Lenže je málo pravdepodobné, že banky budú v súčasnosti na seba preberať podobné riziko. S víziou, že im ostane na krku multifunkčná hala pre pätnásťtisíc divákov a úpenlivá viera, že sa pre ňu podarí nachystať efektívny program.

Kasa už zacengala

Hoci hala existuje zatiaľ len v snoch, hlavný biznis už prebehol a kasa zacengala. M. Flašíková pred poslancami na krajskom zastupiteľstve minulý týždeň hlasne presviedčala, že v celom prípade nebude možné nájsť podpis jej manžela Fedora v žiadnych dohodách či zmluvách uzavretých krajom alebo krajskými firmami. Možno jej veriť. Jej manžel však stál aj pri štarte projektu a spolu s niekoľkými zamestnancami a župným poslancom vycestoval na jeseň 2008 do Prahy debatovať s nádejným investorom – fínskou spoločnosťou Jokerit.

Pred bratislavským regionálnym úradom teraz stojí ťažší a menej schodný biznis, postaviť samotnú halu. To zaujímavejšie, z obchodného hľadiska, sa už podarilo: presvedčiť naivných poslancov, aby kúpili ťažko likvidnú ornicu neďaleko čistiarne odpadových vôd za 9,5 milióna eur. Zarobila zatiaľ iba firma, ktorá pozemky výhodne získala od reštituentov.

Poslankyňa M. Flašíková si pochvaľuje, že pozemkom sa už zdvojnásobila cena a pre kraj sa tak zvýšila hodnota investície. Pozemky totiž získali územné rozhodnutie. Lenže ak sa niekedy župa rozhodne halu nestavať alebo stavať na inej parcele, napríklad v priestoroch uvažovaného hráčskeho raja neďaleko Jaroviec, pre súčasný pozemok sa iba ťažko bude hľadať kupec pri cene zodpovedajúcej doterajším investíciám. Na danej ploche totiž bude podľa rozhodnutia úradov možné vybudovať iba športoviská. Súkromný investor, ktorý by aj prišiel s takýmto typom stavby pre verejnosť, by určite nerátal s tým, že bude kupovať pozemky za nadstrelené ceny.

V. Bajan v roku 2008 sľuboval, že halu, do ktorej by sa napríklad na koncerty malo dostať pätnásťtisíc ľudí a na hokej desať- alebo jedenásťtisíc, začnú stavať v polovici minulého roka. Dnes nie je jasné, či sa začne stavať vôbec niekedy.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.