Úvahy, že finančne poddimenzované slovenské ozbrojené sily nemajú peniaze na udržanie nadzvukového bojového letectva, odsunuli vojaci na neskôr. Prevádzky ruských stíhačiek sa nechcú vzdať, pokiaľ nie je vízia na nákup či lízing nových bojových strojov. Ministerstvo obrany tak bolo prinútené pokračovať v spolupráci s ruskou konštrukčnou kanceláriou RSK MiG.

Sto hodín postačuje

Tesne pred odchodom z funkcie sa podarilo tímu bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka ukončiť rozhovory o údržbe dvanástich modernizovaných nadzvukových stíhačiek MiG-29. V polovici novembra 2011 sa končila aj zmluva s ruskou spoločnosťou. Po dlhých rokovaniach má RSK MiG na Slovensku zaistené ročné tržby na úrovni 17,77 milióna eur. Za každý stoj v letuschopnom stave si môže ročne vyfakturovať 1,48 milióna eur.

Každá stíhačka by mala byť schopná lietať sto hodín ročne. Pôvodné dohody z roku 2005 rátali s dvojnásobkom letových hodín. Ani jeden rok to nevyšlo, lebo najvyšší priemer bol dosiaľ 103 hodín na jeden MiG. A tak sa platilo aj za to, čo vojaci nevyužili.

Výrobca, ktorý mal na starosti aj údržbu, v minulosti negarantoval minimálny počet prevádzkyschopných stíhačiek. A tak záväzky Slovenska voči NATO pri obrane vzdušného priestoru neboli zabezpečené. Od polovice novembra sa však Rusi zaviazali, že denne musia byť k dispozícii minimálne dve bojaschopné lietadlá.

Výhodnejšia zmluva

Financovanie kontraktu s firmou RSK MiG bolo pôvodne podmienené percentom letuschopnosti strojov. No len do určitej miery. Aj keď sa stíhačky pre technické problémy nemohli dostať do vzduchu, Rusi si mohli fakturovať minimálne štvrtinu z kontraktu.

„Ak by mali dnes vzdušné sily k dispozícii menej ako štyri letuschopné lietadlá, neplatíme nič,“ hovorí vedúci služobného úradu rezortu obrany Peter Plučinský, člen vyjednávacieho tímu.

Teší ho aj ďalšie zlepšenie. Rusi pripustili aj to, že niektoré práce pri opravách náhradných dielcov stíhačiek by mohli zadávať Leteckým opravovniam v Trenčíne. Pravda ak uznajú, že firma na to má výrobné možnosti.

Podarilo sa vyrokovať aj ďalšie zlepšenia. Napríklad, že poruchy na lietadle sa musia odstrániť do sedemdesiatich dvoch hodín. Rokovania štartovali s požiadavkou ruskej strany, že stroj sa môže bez finančných dosahov odstaviť na desať dní.

Nová dohoda s Rusmi ráta, že všetky životne dôležité agregáty stíhačiek bude výrobca MiGov po uplynutí určeného času prevádzky vymieňať na vlastné náklady. Podobne aj veľkú časť spotrebného materiálu. Výrobca stíhačiek má na Slovensku neustále tím piatich až šiestich ľudí.

Kým pôvodnú zmluvu nebolo možné vypovedať pred jej skončením, nový abonentný kontrakt na udržanie letuschopnosti MiGov ráta s možnosťou ročnej výpovede bez udania dôvodu. Je to však málo pravdepodobné.

Slovenská armáda zatiaľ nemá žiadnu víziu na nákup nových bojových lietadiel. Tie, ktoré má k dispozícii, by v kompletnej zostave mohli slúžiť do roku 2029. Poslednému z dvanástich slovenských MiGov vyprší životnosť v roku 2035.

Rovnomerné platby

Samotní Rusi mali už ku koncu abonentnej zmluvy vážne problémy s napĺňaním dohôd a udržaním letuschopnosti strojov. Pôvodná zmluva síce rátala s platbami 1,3 milióna amerických dolárov za každé lietadlo ročne, no veľká časť peňazí odišla do Ruska ako zálohová platba ešte v roku 2005. Na päťročnú prevádzku ostalo iba 55 percent z naplánovaného finančného objemu. A tak sa už štvrtý a piaty rok dostávala údržba i bojaschopnosť stíhačiek do vážnych problémov.

Slovenské ministerstvo obrany sa tentoraz rozhodlo rozložiť platby rovnomerne. Peniaze na účet ruskej spoločnosti by mali odchádzať koncom januára. A podľa toho, ako sa bude dariť udržať lietadlá v bojaschopnom stave, sa bude kontrakt každoročne vyúčtovávať. Ministerský vyjednávací tím navyše presadil, že časť pravidelných obnovovacích prác na stíhačkách, ktoré sprostredkovávala slovenská spoločnosť Willing, bude priamo zaisťovať RSK-MiG.

Jediní v NATO

Slovenské ozbrojené sily majú drobný problém: Ako členská krajina NATO je jej rozhodujúca protivzdušná obrana postavená na výrobkoch ruských firiem. Nielen stíhačky, ale aj raketový komplex S-300. Lietadlá však musia byť pod neustálou technickou kontrolou výrobcu a ani ich drobná modernizácia či zástavby zariadení sa bez Rusov nezaobídu.

„Ruskí technici sa však nikdy samostatne bez slovenských vojakov k strojom nedostanú,“ tvrdí Štefan Kováč z technického tímu, ktorý sa tiež podieľal na vyjednávaní o nových zmluvách. Stíhačky totiž obsahujú západnú avioniku a komunikačné prostriedky, ktoré by sa nemali dostať do rúk ruských expertov.

Samotná ruská spoločnosť RSK MiG sa nemieni vzdať slovenských referencií a chce dokázať, že ich stroje môžu spolupracovať aj v rámci aliančných systémov.

Slovensko je jedinou krajinou NATO, ktorá využíva na obranu územia ruské lietadlá. MiGy má síce aj poľská armáda, ale ich životnosť sa má končiť v roku 2014. Potom zveria Poliaci ochranu vzdušného priestoru štyridsiatim ôsmim moderným strojom F 16.

Slovenská spolupráca s firmou RSK MiG by mala presviedčať ďalších tradičných zákazníkov na modernizáciu MiGov a oddialiť ich úvahy o nákupoch stíhačiek, ktoré by mohli obísť ruských obchodníkov.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.