Rusov zatiaľ radšej vidíme ako turistov v Tatrách, než v strategických projektoch na Slovensku. Obavy, že sa staneme eldorádom ruských tajných služieb, alebo že ruské záujmy ovládnu Slovensko cez investičné skupiny zamestnávajúce rozviedčikov či absolventov prestížnych ruských univerzít, sa nenapĺňajú. Tieto tradičné schémy sa dnes, paradoxne, dajú napasovať skôr na blízku Viedeň či Budapešť, do ktorých sa koncentrujú záujmy ruských strategických spoločností.

Málo záujmov

Rusko má iba málo strategických cieľov, ktoré by chcelo v blízkej budúcnosti na Slovensku presadzovať. Pätica interesov sa dá s prehľadom postrážiť: položiť naprieč Slovenskom širokorozchodnú koľaj, postrážiť si dodávky jadrového paliva do elektrární, čo najdlhšie si udržať vplyv nad ochranou vzdušného priestoru prostredníctvom stíhačiek MiG a systému S-300 a nestratiť kontrolu nad dopravnou cestou plynu cez Slovensko. A popritom sa vyrovnať s nezmysleným projektom cyklotrónového centra, ktorý si však vymysleli Slováci.

To všetko sú zámery, pri ktorých nemajú slovenskí politici záujem robiť Rusom žiadne prieky. Dokonca ani v prípade stavania širokorozchodnej trate do Viedne cez Slovensko. Pravda ak ruské štátne železnice nájdu systém financovania projektu, aby sa doň nemuseli nalievať peniaze zo slovenského štátneho rozpočtu. A zároveň ak budú garantovať rast dopravy tak, aby nová koľaj neohrozila ekonomiku miestnych štátnych železničných firiem.

Neveľké ruské záujmy na Slovensku generujú na druhej strane iba chabý biznis slovenských firiem v Rusku. S výnimkou podnikateľského tandemu Alexander Beljajev – Michal Lazar, ktorých spoločnosti dostali možnosť stavať vagóny pre štátne ruské železnice. V Kremli od nich za to očakávajú, že budú nadmieru kooperatívni pri presadzovaní záujmov postaviť na Slovensku novú širokorozchodnú koľaj.

Zákazky českých firiem

Inak je to v Česku. Veľká časť ľudí tam má stále obavy z ruskej rozpínavosti a je opatrná k aktivitám ruských firiem. Napriek tomu sa Česká republika môže pochváliť podstatne väčšími zákazkami v Rusku. Zdalo by sa, že ich firmy sú úspešnejšie ako Slováci, ktorí častejšie deklarujú slovanskú blízkosť k veľkému bratovi.

Česká spoločnosť OHL ŽS získala vlani kontrakt za 1,5 miliardy eur na výstavbu 350 kilometrov železničnej trate pre Jamalskú železničnú spoločnosť. Pri podpise zmluvy bol začiatkom decembra v Prahe aj ruský prezident Dmitrij Medvedev. Celý úsek v nedostupných oblastiach Sibíri by mal mať viac ako sedemsto kilometrov a jeho financovanie si rozdelili na tretiny ruský štát, Gazprom a Česi.

Na prvý pohľad zaujímavý kontrakt. Hoci nesie českú visačku, ťažiť z neho budú najmä ruské firmy. Financovanie zaistí česká štátna exportná a poisťovacia spoločnosť Egap. Bude to kontrakt, ktorý je štyrikrát väčší, ako dosiaľ táto agentúra zabezpečovala. Je však otázne, či sa bude oplácať ťahať na ďalekú Sibír aj pracovníkov či materiál z Česka. A tak nová železnica bude skôr finančnou pomocou Prahy ruskému rozvoju, ako podpora Moskvy českému priemyslu.

Úspech si môžu pripísať aj niektoré strojárensko-inžinierske spoločnosti západných susedov. Koncern ČKD Group dostal v minulom roku možnosť dodať kompresory pre rôzne dcérske spoločnosti Gazpromu za 320 miliónov korún. Za to musí podporiť napríklad hokejový tím HC Lev Poprad, hrajúci v ruskej KHL.

Spojenie s Rusmi dokázala využiť aj moravská firma Alta. Dostala možnosť koordinovať obchod s jadrovým palivom ruského štátneho výrobcu Tvel pre elektrárne v Česku i na Slovensku. Biznis, od ktorého sa očakávalo, že „pristane“ na Slovensku. A popritom Alta získala kontrakty na výstavbu firmy na výrobu metanolu či modernizáciu spoločnosti Uralvagonzavod.

Ani Česko nie je zaujímavé natoľko, aby tam svoje európske centrály etablovali veľké ruské energetické korporácie či banky.

Strašenie plynovodmi

Pre Slovensko je do budúcnosti najdôležitejšie, ako sa zachová ruská štátna administratíva pri svojej ďalšej vízii prepravy plynu do západnej Európy. Momentálne to nevyzerá príliš ružovo. Spustenie exportného plynovodu Nord Stream a avizovanie začiatku stavby ďalšieho plynovodu South Stream na začiatok decembra 2012 črtá obraz prudkého prepadu transportu plynu cez Slovensko (oba obchádzajú jeho územie). Rusi totiž budú chcieť v čo najväčšej miere využívať práve nové dopravné rúry, aby tak uhradili ich obrovsky nákladné stavby.

Budúcnosť tržieb slovenského dopravcu plynu Eustream je momentálne viac v moci Ukrajiny a Európskej komisie ako v rukách vlastníkov rúry. Gazprom tlačí na ukrajinskú vládu, aby mu odovzdala dopravnú infraštruktúru plynu cez svoje územie. Snaží sa ju presvedčiť lákavou cenou, za ktorú by potom Rusi Ukrajine dodávali zemný plyn. A zároveň strašením, že výstavba South Streamu vyjde ruský monopol lacnejšie ako rekonštrukcia ukrajinského plynovodu. Ukrajina za to však chce značné zľavy z ceny dodávok plynu – zhruba deväť miliárd dolárov ročne. Prečo potom Rusi tak veľmi tlačia na prebratie ukrajinskej časti plynovodu? „Ukrajina je, bola a verím, že aj bude naším strategickým partnerom,“ vyhlásil nedávno ruský premiér Vladimir Putin.

Ak by sa im scenár s Ukrajinou podaril, zrejme by odstúpili od projektu South Stream, do ktorého by museli investovať približne pätnásť miliárd eur. Partneri Gazpromu na plánovanom plynovode – taliansky Eni, francúzsky EdF a nemecký Wintershall – by tak aj napriek značne rozohranej partii na South Streame nemuseli zarobiť.

Výrazne viac dovážame
(slovensko-ruský zahraničný obchod, mld. eur, bežné ceny)

1 za prvých desať mesiacov roka
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR

Kto sa zahrá s SPP

Slovensko sa však môže pripraviť na strategickú hru Ruska okolo plynárenskej dopravnej infraštruktúry. Už minulý rok bol na obzore predaj časti akcionárskeho podielu v SPP, o ktorý sa uchádzalo zoskupenie EPH českého finančníka Petra Kellnera a investičnej skupiny J&T. Nemeckí a francúzski akcionári avizujú predaj podielu. Na tento rok oznámil predaj akcií českej plynárenskej transportnej spoločnosti net4gas nemecký koncern RWE.

Ako uchádzač o podiely v českej aj slovenskej spoločnosti, ktoré majú dosah na transport plynu, sa už ohlásila skupina EPH. Ďalším záujemcom bude nepochybne firma KKCG Karla Komárka. Ten má dosah nielen na podzemné zásobníky plynu na Morave, ale začiatkom januára ohlásil aj vstup do spoločnosti Vemex. Získal tým takmer sedemnásť percent vo významnej spoločnosti obchodujúcej s plynom v Česku a na Slovensku, ktorú stále kontroluje Gazprom.

Dnes sa dá len špekulovať o tom, čo sa stane v prípade, ak sa k balíku akcií SPP a českého net4gasu dostane niekto z dvojice EPH a KKCG. Či si podiely nechajú dlhodobo v rukách, alebo ich o niekoľko rokov odovzdajú do rúk niektorej firme z rozkošatenej štruktúry Gazpromu. KKCG aj EPH sú totiž spoločnosti s nadštandardnými väzbami na ruské politicko-ekonomické zoskupenia. Napríklad aj prostredníctvom moskovskej súkromnej banky Nomos, v ktorej majú majetkové podiely PPF Petra Kellnera i finančná skupina J&T.

Slovensku môže byť jedno, ako blízko sa majetkovo dostanú k slovenskej rúre Rusi. Je zrejmé, že budú mať záujem na jej vysokom vyťažení. Ak by sa na druhej strane rozhodli „robiť problémy“ pre nich málo podstatnému Slovensku, majú na to všetky páky, kohútik k tomu sa nachádza v Moskve.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.