V čase, keď krajiny eurozóny zápasia s dlhovou krízou, hrozí im úder iného druhu. Môže ho spôsobiť vyhrocovanie konfliktu v Perzskom zálive okolo iránskeho jadrového programu. Transatlantický Západ pritvrdzuje sankcie a Teherán nevylučuje zablokovanie Hormúzskeho prielivu. Washington varuje, že použije vojenskú silu, aby tomu zabránil a Irán kontruje, že sa bude účinne brániť. Po decembrových námorných manévroch USA a Iránu majú nasledovať ďalšie. Irán tvrdí, že Západ proti nemu rozpútal hospodársku vojnu a reaguje diplomatickou protiofenzívou. V prvej polovici januára absolvoval jeho prezident s troma ministrami päťdňovú cestu po štyroch krajinách Latinskej Ameriky.

Tento rok naostro

Vzruch do sporu vniesol v posledný decembrový deň americký prezident Barack Obama podpisom zákona o vojenskom rozpočte obsahujúcom i dodatok sprísňujúci sankcie voči Iránu. Nadväzujú na sériu nátlakových opatrení voči iránskemu teokratickému režimu s prvopočiatkami v roku 1979. Pôvodne mali bilaterálnu povahu. OSN, Európska únia a viaceré krajiny vrátane Kanady, Austrálie, Japonska, Indie, Južnej Kórey a Švajčiarska, sa pridali vlastnými súbormi sankcií neskôr v dôsledku kontroverzií okolo netransparentnosti iránskeho jadrového programu.

Americká vláda sa rozhodla začať tento rok postihovať všetky spoločnosti, finančné inštitúcie, ba i celé krajiny nakupujúce iránsku ropu a platiace prostredníctvom Iránskej centrálnej banky CBI. Chce im najprv poskytnúť pol roka na to, aby zmrazili obchody tohto druhu, ak nebudú chcieť prísť o obchodné styky s americkými spoločnosťami.

Napínanie svalov

Irán ťaží zhruba 3,5 milióna barelov ropy denne. Po Saudskej Arábii je v karteli Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) druhým najväčším producentom čierneho zlata. Exportuje vyše 2,6 milióna barelov denne. Najviac – okolo šesťstotisíc barelov denne – odoberá Čína, hneď po nej s necelým pol miliónom barelov nasleduje EÚ.

Perzský záliv nemá výhodu Červeného mora a obdobu Suezského kanála vedúceho do Stredozemného mora. Tankery naplnené ropou sa môžu dostať z Perzského zálivu len cez 150 kilometrov dlhý Hormuzský prieliv pozdĺž iránskych brehov.

Nad plynulosťou navigácie v tamojších vodách dlhodobo dohliada Piata flotila vojnového námorníctva USA. Jej operačný záber pokrýva Perzský záliv, Červené more a Arabské more. Eskalácia napätia s Iránom prekonala úroveň šermovania slovami a prešla do predvádzania sily vojenskými cvičeniami.

Hospodárska vojna

Teherán považuje avizované sankčné opatrenia USA za prejav hospodárskej vojny. Ministri zahraničia EÚ sa majú 23. januára dohodnúť o pripojení Dvadsaťsedmičky k pripravovaným americkým sankčným opatreniam. Európania uvažujú o ich postupnom zavádzaní s prechodným obdobím tri mesiace navrhovaným Londýnom, Parížom a Berlínom, až jedným rokom, o ktorý žiada Grécko. Nemožno sa mu čudovať, pretože tvorí spolu s Talianskom a Španielskom trio hlavných nákupcov iránskej ropy. Má z nich však najužší priestor na rozhodovanie vzhľadom na dozor Trojky (Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF) nad vynakladaním štátnych prostriedkov. Irán považuje za nemožné vykrytie výpadku svojej produkcie zvýšenou ťažbou inde vo svete. Na dodatočnú ťažbu dva a pol milióna barelov denne chýbajú svetu ťažobné kapacity. Európska únia by musela načrieť do svojich strategických rezerv a nič iného by neostávalo ani Číne, Japonsku, Južnej Kórei a Indii. Ceny na ropných trhoch by vyskočili, dusila by sa svetová ekonomika a embargo by muselo povoliť ventily. Krajiny ako Japonsko, India a Južná Kórea preto dopredu upozorňujú, že budú musieť pokračovať v nákupoch nevyhnutného množstva iránskej ropy. To všetko za predpokladu, že nevzplanie vojnový konflikt a nezrúti sa globálna ekonomika.

Priatelia: Iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád (vľavo) a jeho venezuelský náprotivok Hugo Chávez

Z núdze cnosť

Irán má 75 miliónov obyvateľov a chod ekonomiky štátu usmerňuje prezident Mahmúd Ahmadinedžád. Na vrchole mocenskej pyramídy v tomto teokratickom systéme však stojí duchovný vodca – ajatolláh Alí Chameneí. Zákonodarná moc prináleží Islamskému poradnému zhromaždeniu, miestnej obdobe parlamentu, do ktorého 2. marca zvolia občania nových 290 poslancov. Priame prezidentské voľby prebehnú až v júni 2013, ale M. Ahmadinedžád musí brať ohľad na blížiace sa marcové parlamentné hlasovanie. Ak chce pokračovať vo vedení zatiaľ prevažne psychologickej vojny so Západom, potrebuje ukázať štátnickú veľkosť.

Jeho okružná cesta po Latinskej Amerike mala ukázať konzervatívnej voličskej obci, že je politikom svetovej extratriedy schopným utužovať spojenecké zväzky dokonca na tzv. zadnom dvore Spojených štátov.

Tento aspekt vyzdvihoval až vtedy, keď ho nepozvali predstavitelia juhoamerického hospodárskeho tandemu Argentína – Brazília. Argentínska prezidentka Cristina Fernandezová-Kirchnerová sa zotavovala po operácii. O to viac M. Ahmadinedžáda zabolelo, keď mu ukázala chrbát brazílska prezidentka Dilma Rousseffová. Vlani verejne odsúdila ukameňovanie Iránky Sakineh Aštianiovej za cudzoložstvo a hlasovala v OSN za vyslanie pozorovateľov nad dodržiavaním ľudských práv v Iráne. Šéfka brazílskej federácie nebola nadšená ani novembrovým nálezom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), že iránsky jadrový program obsahoval i vojenský rozmer.

Osvedčené kvarteto

Štátnický imidž iránskeho prezidenta mohla pozdvihnúť účasť na inaugurácii politicky stredopravého guatemalského prezidenta Otta Pereza Molinu. Hoci pozvánku dostali aj v Teheráne a iránsky prezident sa chystal do Guatemaly, pravdepodobne zapracovala kuloárna diplomacia a spresnila, že by bol vítanejší iný predstaviteľ Islamskej republiky Irán.

Iránsky prezident nakoniec zavítal do štyroch bášt latinskoamerickej ľavice: Venezuely, Kuby, Nikaraguy a Ekvádoru. Sprevádzali ho traja ministri (zahraničia, obchodu a energie), ktorí podpisovali rezortné dohody o spolupráci, ale prakticky okrajového hospodárskeho významu. Latinskoamerické turné Iráncov nakoniec poslúžilo na odsudzovanie hegemonizmu USA. Réžie sa chopil po zdravotnej prestávke venezuelský prezident Hugo Chávez. Päťdesiatsedemročnému rekonvalescentovi sa po chemoterapii rakoviny vracia výrečnosť: „Jedným z terčov útokov yankeeovského imperializmu je Irán, a to je dôvod, prečo sme s ním solidárni,“ vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii v Caracase.

Proti dvojitému metru

Irán a ropa

PRAMEŇ: OPEC

V Havane prijali iránskeho prezidenta ikony revolúcie bratia Castrovci. Starší, 85-ročný exprezident Fidel Castro, ukázal prekvapujúcu čulosť. Má polstoročné skúsenosti s obchádzaním amerického embarga a medzi jeho žiakov a obdivovateľov patrí H. Chávez. Teraz k nemu pribudol M. Ahmadinedžád.

Iránsky prezident najviac pookrial počas pobytu v Ekvádore, členskej krajine OPEC, neraz stojacej proti saudskoarabskému bloku na strane Teheránu. Tamojší prezident Rafael Correa označil už spomínaný nález MAAE za nedôveryhodný. „Ako môžeme akceptovať takéto závery? Správa tvrdí, že Irán vyvíjal jadrové zbrane, čo vždy popieral a my mu veríme,“ vyhlásil. „Irán môže rátať s podporou Ekvádoru, aby svet poznal pravdu, a nielen propagandu štátov používajúcich dvojitý meter,“ ubezpečil R. Correa návštevníkov z Teheránu. Ekvádor bol jednou z dvoch krajín v 32-člennej rade guvernérov MAAE, ktoré hlasovali proti rezolúcii kritizujúcej iránsky jadrový program. Tou druhou bola Kuba.

Autor je spolupracovník TRENDU.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.