Dodávateľ a prevádzkovateľ prvej slovenskej privátnej diaľnice mal byť vybraný do konca leta. Parlamentné voľby však diaľničné PPP (public privat partnership – partnerstvo súkromného a verejného sektora) odsunuli na neurčito.

A podľa vyjadrení nového ministra dopravy Ľubomíra Vážneho to skôr vyzerá tak, že privátny sektor si na výstavbu a prevádzkovanie slovenských diaľnic brúsi zuby zbytočne. Splátkový model, ktorý pretláčal jeho predchodca Pavol Prokopovič, nového šéfa rezortu nezaujal.

Podľa nového šéfa rezortu dopravy privátny kapitál do financovania verejnej infraštruktúry patrí vtedy, keď je to výhodné pre štát, ktorý navyše nemá dosť vlastných peňazí. Zatiaľ však podľa neho s peniazmi pri slovenských diaľniciach problém nebude. Skôr s pripravenosťou projektov.

Tých je, ako tvrdí, nachystaných tak málo, že termín prepojenia Bratislavy a Košíc diaľnicou do roku 2010, ktorý ešte stále oficiálne figuruje v rezortných dokumentoch, nie je reálny. Reálne je dovtedy stihnúť sprevádzkovať sto kilometrov diaľnic. Dnes ich Slovensko má zhruba tristotridsať kilometrov.

PPP po slovensky...

Skratka, za ktorou sa ukrýva prepojenie súkromného a verejného sektora pri realizácii finančne náročných projektov, sa v Európe skloňuje často. Nie všade sa partnerstvo ujalo a bolo úspešné. V stredoeurópskych pomeroch je to skôr výnimka.

Slovenská verzia PPP v diaľniciach, s ktorou vlani vyrukoval rezort dopravy, sa však skutočnému partnerstvu štátu či komunálu so súkromníkmi podobá len menom. Pre štát veľmi výhodné nie je, ba výstavba diaľnic v privátnej réžii by sa v porovnaní s optimálnym štátnym manažmentom aj predražila.

Navyše, na štart neodskúšanej formy výstavby si štátni manažéri vybrali jeden z najťažších diaľničných úsekov, aké na Slovensku ešte ostáva dobudovať. Pilotným projektom je podľa stále platnej koncepcie takmer tridsaťkilometrový úsek Lietavská Lúčka – Turany – s termínom dokončenia naplánovaným na rok 2009.

Jeho súčasťou je aj tunel vo Višňovom, ktorý je najdlhší, stavebne najkomplikovanejší, a preto aj najdrahší prvok v moderných diaľničných dejinách Slovenska. Plánovaný rozpočet len o málo prekračuje 22 miliárd korún bez DPH. Ide o podhodnotenú sumu, v skutočnosti bude spomínaný úsek stáť najmenej o pätinu viac.

Sporný je najmä spôsob, akým sú prvky systému v slovenskom PPP nastavené. Štátna investorská firma nalinkuje súkromnému dodávateľovi, kadiaľ presne má diaľnica viesť. Ten už potom nemá vplyv na nič iné okrem samej výstavby. Po dokončení diaľnice sa musí 20 rokov starať o jej bezproblémovú prevádzku. Počas tohto obdobia by mu štát mal vyplácať vopred dohodnutú sumu.

V princípe nie je koncepcia, ktorú vypracovali ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, nič iné, než dodávateľský úver od stavebných spoločností. Okrem toho, že diaľnica bude a štát ju nemusí zaplatiť hneď, je už výhoda len jedna. A to, že by sa náklady na ňu nemali započítavať do deficitu verejných financií, keďže by ju postavil privátny partner a splátky by odchádzali z účtu diaľničnej spoločnosti, teda akciovky so stopercentnou účasťou štátu.

A naozaj

Lenže skutočné PPP by malo vyzerať inak. Ide približne o toto: štát vypíše tender na vybudovanie dopravnej komunikácie, ktorá spojí bod A a bod B. Definuje sa verejný záujem, ktorý hovorí o tom, čo všetko musí diaľnica spĺňať a kadiaľ približne má viesť. Cenovo najvýhodnejšie – nielen čo sa týka vstupných nákladov, ale aj vrátane prevádzky a údržby – riešenie vyhrá. Výber projektanta, konkrétneho dopravného riešenia či materiálu bude výlučne na pleciach víťazného koncesionára.

Tak sa zabezpečí, že súkromný investor na seba preberá významnú časť rizika, ktorá je s projektom spojená. PPP má byť totiž efektívnejšie nielen v porovnaní s tým, ako výstavba diaľnic funguje dnes. Teda takým, keď štát a ním najatí manažéri manažujú objednávanie, financovanie aj samu výstavbu diaľnic zle. Ale má byť výhodnejšie aj v porovnaní s utopickou predstavou, že štát je schopný riadiť investície efektívne a nepredražuje diaľnice zbytočným meškaním.

Oficiálne ešte ministerstvo dopravy PPP model výstavby diaľnic nezavrhlo. No hovorca rezortu Marián Jánošík pre agentúru SITA potvrdil, že v tejto veci ministerstvo žiad ne kroky nepodniká. A názor ministra Ľ. Vážneho je známy ešte z čias, keď v jeho kresle sedel súčasný parlamentný poslanec za SDKÚ Pavol Prokopovič. „Budovanie cesty nie je výnosný podnikateľský zámer, tam musí vždy participovať štát nemalými miliardami. Ak hociktorý súkromný kapitál postaví podnikateľský zámer tak, že sa mu to do tridsiatich rokov vráti, a nebude chcieť žiadne dodatočné platby od štátu, veľmi rád spravím PPP,“ odkázal pred časom zástupom dychtivých stavbárov v rozhovore pre TREND.

A hoci Národná diaľničná spoločnosť zdôrazňuje, že bez súkromných peňazí sa diaľnice nedostavajú pre nedostatok peňazí, Ľ. Vážny si myslí opak. Príspevky z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu podľa neho predstavujú dostatočný objem.

Ako ďalej

Minister sa obáva skôr inej veci. Vrásky mu robí najmä predstava, že zásobník pripravených projektov je prichudobný. A že sa projektová dokumentácia, výkup pozemkov či výber dodávateľa zdržia a dve najväčšie mestá v krajine sa nestihnú prepojiť ani s troj- či štvorročným odstupom oproti deklarovanému termínu 2010.

Prípadne, že zo skrine budú vypadávať podobní kostlivci ako v Považskej Bystrici, kde občianski aktivisti svojimi protestmi proti trase diaľnice posunuli dokončenie výstavby o niekoľko rokov. Diaľnica medzi Bratislavou a Žilinou v dôsledku toho nebude hotová skôr ako o dva roky. Pri príchode kórejskej automobilky Kia pritom štát sľuboval, že po nej budú autá premávať už na jeseň 2006.

Diaľničná spoločnosť však hlási, že zatiaľ ide všetko viac-menej podľa plánu. Do roku 2008 má byť na Slovensku v prevádzke 406 diaľničných kilometrov. A navyše 172 kilometrov rýchlostných ciest. V najbližších dvoch rokoch je v pláne sprevádzkovanie úsekov D1 Sverepec – Vrtižer – Hričovské Podhradie. Ale aj úseky Važec – Mengusovce či dobudovanie plného profilu na úseku Hričovské Podhradie – Žilina-Strážov. O rok neskôr sa má odovzdať druhý úsek diaľnice D1 Mengusovce – Jánovce v plnom profile a tretí úsek v polovičnom. Na východe má pribudnúť aj diaľnica medzi obcou Svinia a mestom Prešov.

Celkovo má byť v roku 2007 odovzdaných 32 kilometrov diaľnice, v roku 2008 ešte o takmer 11,5 kilometra viac. Plus spolu 47 kilometrov rýchlostných ciest počas budúcich dvoch rokov. Na porovnanie, v priebehu minulého roka to bolo spolu len dvanásť kilometrov diaľnic a o málo viac ako deväť kilometrov rýchlostných ciest.

Navyše, rezort dopravy chce, aby sa výstavba diaľnic stavala výrazne lacnejšie ako v súčasnosti. „Chceme dosiahnuť zlacnenie aspoň o desať percent,“ tvrdí minister Ľ. Vážny. A našiel si na to aj recept – plánuje na ministerstve vytvoriť cenový odbor. Ten určí pri jednotlivých úsekoch stropy, nad ktoré nebude môcť cena diaľnice vyskočiť. Čo konkrétne sa tým oproti súčasnosti zmení, nespresnil. Aj dnes je totiž podľa zákona o verejných prácach stanovená maximálna cena pri všetkých verejných stavbách nad 200 miliónov korún.

Foto - Vlado Benko