Nové poriadky platia od začiatku roku na daňových úradoch. Presnejšie nový daňový poriadok, takzvaný zákon o správe daní. Čo je kľúčová norma upravujúca prácu daňových úradov vrátane daňových kontrol. Nový zákon, ktorý nahrádza starú normu platnú takmer dve desaťročia, je súčasťou väčšieho projektu zjednocovania výberu daní, ciel a odvodov.

Trochu neporiadku

Z formálneho hľadiska predstavuje najviditeľnejšiu zmenu zánik Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici a presun jeho kompetencií na nové Finančné riaditeľstvo v Bratislave. To prebralo aj funkciu doterajšieho Colného riaditeľstva SR. Z vyše stovky daňových úradov zostal jeden v každom krajskom meste plus osobitný úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave.

Kamenná sieť daňových úradov z pohľadu daňovníkov sa však zatiaľ fakticky nezmenila. Väčšina z nich sa preklasifikovala na vysunuté pracoviská kmeňových úradov či kontaktné miesta, na ktorých sa dá vybaviť základná agenda – napríklad podanie daňového priznania alebo registrácia. Od roku 2013 sa tieto úrady zlúčia s colnými úradmi do takzvaných finančných úradov. Výhľadovo by mali tieto inštitúcie zastrešovať aj výber poistných odvodov (projekt Unitas 2).

Prakticky pocítil zmenu každý, kto tento rok už platil úradu dane. Na začiatku januára to boli napríklad preddavky na daň z príjmov. Po novom musí každý uhradiť dane na samostatný bankový účet v Štátnej pokladnici, teda už nie na všeobecné účty. Čísla osobných účtov začali daniari na poslednú chvíľu rozposielať v predvianočnom období.

Aj keď je pravdepodobné, že drvivá väčšina daňových subjektov poštovú zásielku s číslom osobného účtu dostala, napríklad tí, čo si nestihli vyzdvihnúť poštu, mohli mať na začiatku roka problémy. TREND sa s otázkou o doručovaní čísel osobných účtov obrátil v decembri na vtedajšie Daňové riaditeľstvo SR. Odpoveď napriek prísľubu hovorkyne do uzávierky neprišla.

Príbeh o eGovernmente

Metódou „na poslednú chvíľu“ sa postupovalo aj pri elektronizácii komunikácie s daňovými úradmi. Od prvého januára mali podľa pôvodného plánu všetci platitelia dane z pridanej hodnoty, ako aj platitelia zastúpení daňovým poradcom alebo advokátom podávať priznania už iba elektronicky. Pre problémy so zavádzaním elektronického podávania poslanci Národnej rady SR túto povinnosť presunuli na prvý apríl. Spravili to na konci novembra „prílepkom“ k novele zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Prezident ho podpísal 20. decembra, v Zbierke zákonov SR vyšiel na Silvestra. Inak povedané: úprava dôležitej administratívnej povinnosti bola právne záväzne uverejnená deň pred jej plánovaným zavedením.

Elektronické daňové priznania označené zaručeným elektronickým podpisom možno posielať na elektronickú podateľňu Finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. Dôležitou informáciou je, že z povinnosti používať zaručený elektronický podpis existuje výnimka.

Platitelia budú môcť totiž s daňovými úradmi i naďalej uzatvárať dohodu o elektronickom doručovaní aj bez zaručeného podpisu. V nej si dohodnú spôsob overovania a preukazovania doručení. Možnosť doručovať cez internet, a to aj bez zaručeného elektronického podpisu, pripravuje Finančné riaditeľstvo aj pre ostatných bežných daňových poplatníkov, ktorí nie sú platcami DPH.

Doručovať elektronicky budú musieť aj daňové úrady. Ak poslanci medzičasom neprijmú ďalší odklad, budú povinné od prvého januára budúceho roku posielať dokumenty do osobných dátových schránok všetkým platiteľom DPH a zastúpeným daňovníkom. Voči ostatným budú mať túto povinnosť, len ak o to požiadajú.

Keď príde kontrola

Nový daňový poriadok prináša dôležité zmeny aj pri kontrolách. Na jednej strane daňovník získava počas nich nové práva. Na strane druhej bude mať daňový úrad jednoduchší život pri kontrole daňového správania platcov.

Do prvej kategórie patrí povinnosť správcu dane priebežne informovať daňovníkov o nedostatkoch zistených počas kontroly. Ak budú mať kontrolóri pochybnosti o pravdivosti či úplnosti dokladov, budú musieť požiadať kontrolovaného podnikateľa či firmu o vysvetlenie. Daňovník tak bude môcť „za pochodu“ ozrejmovať nezrovnalosti. Ide teda o zmenu, ktorá by najmä poctivým podnikateľom mohla zmenšiť stresy z daňovej kontroly.

„Toto môže výrazne zvýšiť práva daňovníkov počas kontroly a informovanosť o ďalšom postupe,“ hovorí manažér z daňového oddelenia konzultačnej spoločnosti PwC Tomáš Vavrák. Dosiaľ kontrolóri o zistených nedostatkoch informovali až v záverečnom protokole, ktorý mohol byť pre podnikateľa prekvapením. Ten mal navyše iba osem dní na to, aby vysvetlil všetky nezrovnalosti. V prípade väčších firiem môže byť problém v takom krátkom čase odpovedať na všetky zistenia z rozsiahleho preverovania.

Ak kontrolóri po novom nebudú o zistených nedostatkoch informovať priebežne, daňovník by teoreticky mohol rozporovať kontrolu pre procesné pochybenia.

Na druhej strane, nový daňový poriadok ruší možnosť podávať námietky voči procesu správy daní, ktoré doteraz museli daniari vybavovať spravidla bezodkladne. Daňovníkom tak ostáva menej flexibilná možnosť domáhať sa nápravy cez zákon o sťažnostiach, poprípade priamo v súdnom konaní.

Daňový röntgen

Slovenská štátna kasa prichádza pre daňové úniky a podvody ročne o obrovské sumy. Napríklad podľa údajov Európskej komisie za rok 2006 predstavoval rozdiel medzi takzvanou teoretickou daňovou povinnosťou a reálnym výberom DPH vyše 1,3 miliardy eur. Táto suma nezahŕňa len skutočné podvody, ale napríklad aj nezaplatenie dane z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Pri podvodoch, ktoré odhalia daňoví kontrolóri, sa dodatočne vyrubené dane, pravda, zväčša nevymožiteľné, pohybujú v niekoľkých stovkách miliónov eur.

V efektívnosti výberu daní patrí Slovensko na chvost vyspelých krajín. Napríklad ak by štát vyberal DPH tak efektívne ako priemer krajín pôvodnej európskej dvadsaťpäťky, získali by sa tým – podľa prepočtov OECD – zdroje na úrovni približne celého percenta hrubého domáceho produktu.

V máji ministerstvo financií schválilo koncepciu, ako proti únikom bojovať. S pádom vlády sa práce na legislatívnych zmenách formálne odsunuli na budúci rok. Niektoré zmeny, ktoré by mohli uľahčiť odhaľovanie nedoplatkov, však obsahuje práve nový daňový poriadok.

Jedným z podstatných detailov je napríklad nová úprava takzvanej vyhľadávacej činnosti v rámci prípravy daňového konania. Podľa nového zákona bude môcť správca dane zhromažďovať prakticky hocijaké informácie o daňovníkoch aj bez ich vedomia.

Snaha o konzistentnosť

V základných zásadách nového daňového poriadku je pre zmenu ustanovenie, ktoré tlačí k transparentnosti daňové úrady. Podľa neho má správca dane dbať na to, aby v rovnakých prípadoch rozhodoval rovnako. Čiže malo by sa obmedziť to, keď v jednom prípade úrad postup odobrí a v druhom za to isté správanie vyrubí pokutu. Respektíve daňový poplatník bude mať v prípade schizofrenického rozhodovania úradov o niečo ľahšiu pozíciu, ak by sa rozhodol obrátiť sa na súd.

Pôvodne ministerstvo financií plánovalo, že od roku 2013 budú finančné úrady na vyžiadanie a za poplatok vydávať záväzné stanoviská ku komplikovanejším prípadom (TREND 34/2011). Cieľom bolo odstrániť právnu neistotu, keď si daňovník v hraničných situáciách nemohol byť istý, či postupuje správne. Lenže po tom, čo padla vláda, minimálne na čas padol aj tento nápad.

Vybrané zmeny v daňovom systéme

- Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo SR sa zlúčili do úplne nového Finančného riaditeľstva so sídlom v Bratislave

- platitelia DPH a daňovníci zastúpení daňovým poradcom alebo advokátom musia od 1. apríla posielať daňové priznania elektronicky, a to buď so zaručeným elektronickým podpisom, alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní

- dane musí každý od 1. januára platiť na svoj osobný účet v Štátnej pokladnici

- správca dane musí dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo rovnakých prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely

- daňová kontrola musí priebežne informovať daňovníka o zistených nedostatkoch, aby mal možnosť v prípade potreby pohotovo a efektívne vysvetľovať nezrovnalosti

- nová štruktúra daňového konania

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.