Republikáni s demokratmi našli dohodu, Spojené štáty technicky nezbankrotujú. Taký je záver niekoľko týždňov trvajúceho sporu medzi demokratickým táborom amerického prezidenta Baracka Obamu a republikánmi vedenými predsedom snemovne Johnom Boehnerom o podmienkach zvýšenia dlhového stropu.

Doterajší limit – 14,29 bilióna dolárov, by sa vyčerpal 3. augusta a bez jeho zvýšenia by si USA nemohli požičiavať ďalšie peniaze, z ktorých financujú časť vládnych výdavkov. Dohodu v Snemovni reprezentantov mal v čase uzávierky TRENDU, podľa americkej legislatívy v posledný možný deň, potvrdiť kongres, odkiaľ zákon o zvýšení dlhového stropu poputoval na podpis prezidentovi B. Obamovi.

Podstata sporu, ktorý týždne traumatizoval finančné trhy, tkvela v odlišnom názore oboch politických táborov na konsolidáciu federálnych verejných financií. Demokrati okrem šetrenia presadzovali aj zvýšenie daní pre vyššie príjmové skupiny daňovníkov, čo sa nepáčilo republikánom a politikom z hnutia Tea Party. Dohoda chýbala aj o časovom pláne možných riešení. Republikáni presadzovali krátkodobé zvýšenie stropu, ktoré by bolo viazané na škrty vo výdavkoch v rovnakej výške ako suma, o ktorú sa mal zvýšiť strop. Demokrati požadovali dohodu, ktorá by zaručovala financovanie vládnych výdavkov aj po roku 2012, čo by im pomohlo v kampani pred prezidentskými voľbami. Tie sa uskutočnia o rok a táboru republikánov zatiaľ chýba kandidát, ktorý by dokázal zabrániť znovuzvoleniu B. Obamu.

Výsledná dohoda, proti ktorej hlasovalo s časťou republikánov aj 95 demokratov, hovorí o zvýšení stropu pre americký verejný dlh v dvoch fázach spolu o 2,4 bilióna dolárov (1,66 bilióna eur). Vládne výdavky by sa v horizonte najbližších desiatich rokov mali znížiť o 917 miliárd dolárov a vzniknúť má kongresový výbor, ktorý navrhne zníženie deficitu o ďalších 1,5 miliardy dolárov.

Líder demokratov v Senáte Harry Reid: Každý sa musel niečoho vzdať.

Šetrenie neobíde výdavky na sociálne služby a zdravotníctvo, na ktorých stojí časť agendy prezidenta B. Obamu. Poklesnú však aj výdavky na obranu – o 350 miliárd dolárov, čo sa zase nepáči republikánom. „Každý sa musel niečoho vzdať. Pravicovo zmýšľajúci ľudia sú nahnevaní, ľavičiari sú nahnevaní, centristi sú nahnevaní,“ citoval denník The Wall Street Journal (WSJ) snemovného lídra demokratov Harryho Reida. Podľa WSJ dokument nevylučuje možnosť, že novozriadený kongresový výbor neskôr navrhne aj zvýšenie daní.

Za posledných päťdesiat rokov sa v Spojených štátoch pred nedeľnou dohodou demokratov s republikánmi zvyšoval dlhový strop 78-krát. Ak by k dohode nedošlo, nemožnosť ďalej si požičiavať na finančných trhoch by neznamenala okamžitý bankrot krajiny. Daňové príjmy by však nepostačovali na úhradu všetkých splatných štátnych dlhopisov a financovanie federálnych výdavkov, čo by malo za následok zníženie najvyššieho AAA ratingu krajiny.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.