Telekomunikačný operátor Swan vraj kupuje konkurenčný Dial. Takúto novinku si TREND pred pár týždňami vypočul od inak overeného a dôveryhodného zdroja z brandže. Informáciu z kategórie „zaručených“ úplne nevyvrátil ani šéf Swanu Miroslav Strečanský. Zdôraznil, že hotová vec to ešte nie je, hoci je „vo vysokom štádiu rokovaní“. Mohlo sa zdať, že všetko naozaj speje k avizovanej fúzii. Napokon to dopadlo celkom inak. Dial prevzal iný telekom, GTS Slovakia. Na otázku, prečo tá zmena, exmajiteľ Dialu David Bečvář utrúsi: „To sú tie »zaručené« informácie.“ So Swanom sa síce tiež bavil, no rokovania do akvizičného konca nevyústili.

Bez ohľadu na to, čo sa okolo predaja a kúpy Dialu dialo, táto transakcia ilustruje nezvratný vývoj – ústup menších telekomov. Z tucta konkurentov Slovak Telekomu, ktorí na trh vstúpili pred desať a viac rokmi, dodnes prežili traja: GTS, Swan a Slovanet.

Zdroje pre český projekt

Na dôvody, prečo ku konsolidácii sektora prichádza, sa dá pozerať z dvoch perspektív – predávajúceho a kupujúceho. Motívom predávajúceho môže byť nevydarený projekt, s ktorým investor stratil trpezlivosť, a tak sa ho pokúša speňažiť, kým má vôbec akú-takú hodnotu. Do tejto kategórie spadá napríklad Amtel, ktorého prakticky jediným cenným aktívom v závere životného cyklu (jún 2007) bola licencia na prevádzkovanie bezdrôtovej FWA siete. Tá napokon skončila u konkurenčného Wimaxu, ktorý ale takisto nespĺňa pôvodne plánované ciele.

D. Bečvář, pochopiteľne, Dial ako nevydarený projekt neoznačuje. Argumentuje, že lanskými tržbami 12,5 milióna eur a ziskom pred zdanením a odpismi (EBITDA) 1,8 milióna eur preukazuje svoju životaschopnosť. No vraví, že prišiel čas na predaj. „Dial [aj po desiatich rokoch pôsobenia na trhu] patril z telekomunikačných operátorov k tým najmenším,“ naznačuje D. Bečvář, čo bolo hlavným motívom investorského exitu – firma nedosiahla kritickú veľkosť, ktorá je dôležitá pre zlepšovanie ekonomiky služieb, a v raste narazila na dno síl.

A to Dial pred dvoma rokmi kúpil väčšieho konkurenta eTel (uchádzala sa oň aj GTS). „V tom čase bol však eTel v dezolátnom stave. Po stránke finančnej, personálnej aj obchodnej,“ tvrdí D. Bečvář. Mizériu eTelu z nemalej časti spôsobil fakt, že predchádzajúci majiteľ, Telekom Austria, ktorý ho v roku 2006 odkúpil od pôvodných investorov z Írska, ho nechal upadať. Tržby eTelu klesli z trinásť miliónov eur v roku 2006 na 10,8 milióna o dva roky neskôr. Na porovnanie, GTS, aj vďaka akvizíciám, v tom období narástla z 19,4 na 31,7 mil. €.

Predajom Dialu získal D. Bečvár zdroje na rovnomenný český projekt: na rozvoj poskytovaných služieb, budovanie infraštruktúry – a akvizície. Český Dial v roku 2007 kúpil firmu net4net, prevádzkovateľa národnej optickej siete plynárenského Transgasu. A o rok neskôr spoločne so slovenským eTelom prevzal český biznis rakúskeho telekomu pod značkou Volný. Koľko peňazí za slovenský Dial dostal, to D. Bečvář prezradiť nechce, no šéf GTS Stanislav Molčan naznačuje, že hodnota transakcie sa odvíjala od násobku zisku EBITDA, aplikovaného pri rastúcich firmách. Kúpna cena sa teda mohla pohybovať v rozmedzí od sedem do trinásť miliónov eur.

Upevniť pozíciu

Motívy kupujúceho, spoločnosti GTS, mohol ovplyvniť charakter jej vlastníkov, ktorými sú od konca roka 2007 investičné fondy na čele s americkými Columbia Capital a M/C Venture Partners. Stratégiou takýchto investorov býva zhodnotenie aktív a ich predaj v časovom horizonte piatich rokov. Keďže po boome, spôsobenom akvizíciami v sezóne 2005/2006, prišiel pokles dynamiky rastu GTS – vlani jej tržby stúpli medziročne „iba“ o sedem percent –, v záujme investorov mohla byť opäť skokovejšia expanzia.

To, pravdaže, neznamená, že kúpa Dialu nemôže mať pre GTS význam i z hľadiska jeho biznisu. V skutočnosti práve túto stránku manažment podniku akcentuje. Podľa S. Molčana mu fúzia upevní pozíciu na trhu: pri skombinovaných ročných tržbách 50 mil. € pôjde o najväčší alternatívny telekom na Slovensku.

GTS od Dialu prevezme kompatibilnú zákaznícku bázu – takmer celá je z firemného sektora. A aj vybudovanú sieťovú infraštruktúru, keď osemdesiat kilometrov optických trás v Bratislave posilní jej vyťažené, no stále žiadané kapacity. „Bez vlastnej infraštruktúry je takmer nemožné konkurovať na trhu,“ naráža S. Molčan na skúsenosti s prenájmom liniek od dominantného Slovak Telekomu.

Na druhej strane, polovica tržieb slovenského Dialu pochádza z volatilného hlasového biznisu – jeho český proťajšok má 80 percent tržieb z dát a internetu. A otázka, či najnovšia akvizícia bude pre GTS výhodou alebo príťažou, vzniká aj v ďalšom kľúčovom biznise Dialu, pri službách dátových centier. Dial prevádzkuje jedno z najstarších centier na Slovensku, v ktorom hostí veľkú časť slovenských webov. No ako vraví i D. Bečvář, funguje na strope kapacitných možností. Podľa vzoru Slovak Telekomu či Swanu (TREND 23/2010) rozbieha GTS v týchto týždňoch projekt nového veľkého dátového centra. Teoreticky, know-how a zákazníci Dialu pri jeho rozbehu môžu pomôcť.

Rezidenčný segment

Swan sa z neúspešných pytačiek u majiteľov Dialu nezdá frustrovaný. „Že ho kúpil GTS, nám vôbec neprekáža,“ tvrdí M. Strečanský. Hovorí, že o menšieho konkurenta by sa pobili, iba ak by sa oň zaujímal investor, ktorý ešte na tunajšom trhu nepôsobí.

Swan patrí medzi skúsených akvizičných hráčov. V uplynulých piatich rokoch nakúpil biznisy desiatky menších lokálne pôsobiacich providerov internetu a káblovej televízie. Operátora, pôvodne orientovaného na biznis klientelu, k tomu viedlo rozhodnutie vstúpiť do rezidenčného segmentu trhu. V tom Swan vidí potenciál na ďalší rast. Obdobne ako Slovak Telekom, Orange či Slovanet.

Swan sa cez nákupy u lokálnych providerov dostal k domácnostiam v tucte slovenských miest – v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne a Dubnici, Malackách a Pezinku či Púchove. Niekde odkupoval iba zákaznícke zmluvy, inde obchodné podiely vo firmách. Vo viacerých mestách teraz buduje siete optických prípojok a snaží sa tam uchytiť modernejšími službami internetu, telefonovania a televízie (triple play) pod značkou Max Multimedia.

Swan podľa M. Strečanského do rozvoja rezidenčného biznisu v uplynulej poldekáde investoval desať miliónov eur. A šéf firmy tvrdí, že sú na dobrej ceste splniť plán, čo sa týka množstva zákazníkov. Do konca tohto roka chce mať na vlastných linkách 50-tisíc abonentov.

Lokálny koncept

Hoci hráčov na slovenskom telekomunikačnom trhu v posledných rokoch výrazne ubudlo, konsolidačné tendencie ešte stále do úzadia ustúpiť nemusia. Ak sa aj dá uveriť M. Strečanskému, že majitelia Swanu nemajú dôvod predávať, v hre je – okrem skôr či neskôr očakávaného exitu investorov v GTS – aj ďalší mohykán, Slovanet. Podľa informácií TRENDU sa preň začiatkom roka hľadal kupec, no proces zabrzdili protichodné názory akcionárov firmy. Softvérového domu Asseco, ktorý vlastní 51 percent akcií Slovanetu, a manažérov tohto telekomunikačného podniku.

Preto možno najbližšie akvizície čakať skôr v priestore lokálnych providerov. Silnejúca konkurencia veľkých hráčov, rastúce nároky na kvalitu siete či dosahy hospodárskej krízy nútia majiteľov miestnych telekomov skúmať možnosti predaja. Robia tak aj tí, ktorí to v predchádzajúcej konsolidačnej vlne, keď lokálne firmy vo veľkom okrem Swanu nakupoval aj Slovanet, odmietali.

Podľa aprílovej ankety TRENDU medzi lokálnymi providermi o predaji uvažovala pätina respondentov. Každý šiesty provider, ktorý sa k tejto otázke vyjadril, mal dokonca vyčíslené, za akú cenu by svoj biznis predal. Viac ako štvrtina respondentov, naopak, deklarovala záujem kupovať konkurentov alebo už nejakú akvizíciu uskutočnila. Ako dôvod akvizičného záujmu sa najčastejšie spomínalo očakávané zlepšenie pozície voči veľkým národným hráčom, ako sú Slovak Telekom, Orange alebo UPC. Niektorí, ako napríklad košický Antik, sú im už silnou konkurenciou.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.