Vyľudnená firma, demotivovaní zvyšní zamestnanci a nariekajúci veritelia. Tento opis znie ako zážitok zo zbankrotovanej firmy. Podľa krízového manažéra Romana Adámka je to však situácia, keď slovenskí podnikatelia ešte len začínajú niečo robiť. Dovtedy čakajú.

„Asi že spadne zlatý meteorit alebo príde skvelý zákazník, ktorý všetko vopred zaplatí,“ dodáva R. Adámek, ktorý je členom predstavenstva stavebnej firmy Sibamac. Našiel ju v beznádejnej situácii, hoci ho do nej pozvali, aby viedol reštrukturalizáciu. Výsledkom takého postupu bývajú potom reštrukturalizácie, ktoré len tesne naplnia literu zákona hovoriaceho, že majú veriteľom priniesť viac ako konkurz. „V Rakúsku či Nemecku je 40- až 50-percentná miera uspokojenia považovaná za minimum. U nás si obvykle dlžníci mysleli, že keď ponúknu 10 až 15 percent, je to úžasné,“ objasňuje R. Adámek, prečo sa pre slovenské reštruktúry dosiaľ vžil skôr pojem „predkonkurzné konanie“.

Sibamac napokon v reštrukturalizačnom pláne ponúkol aj bežným nezabezpečeným veriteľom 28 percent. V slovenskej praxi málo vídaný jav.

Uvoľniť ruky

Donedávna platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii ponúkol dlžníkom veľa voľnosti. Až toľko, že v podstate zabránil podávať návrh na konkurz veriteľom. Potrebovali dlžníkom právne uznaný záväzok.

Výsledkom bola pomerne nezdravá situácia, keď na seba dlžníci mohli podávať návrh na konkurz iba sami. „Spravidla v čase, keď vo firme nebol takmer žiadny majetok, čo, samozrejme, veriteľov nemohlo uspokojiť,“ konštatuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pri predstavovaní novely na jesennom podujatí TREND Business Breakfast venovanom reštrukturalizáciám zdôraznila jej hlavný cieľ: posilniť pozíciu veriteľov, hlavne tých nezabezpečených, znížiť náklady konkurzu a hlavne zvýšiť sumu, ktorú dostanú zo svojich nárokov.

Novela, ktorá vstúpila do účinnosti prvého januára, zmenila náležitosti pohľadávky, ktorou môže veriteľ poslať dlžníka do konkurzu, ak nájde ešte jedného ďalšieho. Po novom stačí vyjadrenie audítora alebo znalca, že veriteľ pohľadávku eviduje v účtovníctve. Hlavným benefitom zmeny je podľa Branislava Pospíšila, advokáta a správcu z kancelárie Pospíšil & Partners a spolutvorcu novely, zrýchlenie celého procesu.

„Ak sa problémy firmy začnú riešiť včas, je čas skúsiť neformálnu aj formálnu reštrukturalizáciu. No aj konkurz ešte má zmysel,“ dodáva.

Ľahšie, no zodpovedne

Iste je tu namieste obava zo špekulatívnych konkurzov, cez ktoré špecializované „mafie“ nepriateľsky preberajú firmy. Silno ju bolo cítiť v donedávna platnom zákone. Podľa L. Žitňanskej je síce novela v tomto smere vážnou zmenou, no rezort, ktorý vedie, ju urobil ako reflexiu na prax a bude situáciu sledovať. „Navyše, neotvorili sme veriteľské návrhy úplne, v niektorých krajinách dokonca veriteľ nemusí pri podaní návrhu dokladovať pohľadávku názorom audítora,“ podotýka ministerka. K obavám z vlny špekulatívnych konkurzov pridáva B. Pospíšil skúsenosť z Česka, ktoré odblokovalo veriteľské návrhy pred niekoľkými rokmi. „Špekulatívne návrhy sa síce objavili, no tvorili iba promile všetkých návrhov a súd ich obvykle identifikoval a zastavil,“ komentuje advokát.

Názor niektorých ľudí z právnickej i podnikovej brandže, že novela prišla trochu po sezóne, keďže krízová vlna konkurzov už opadá, je v miernom kontraste so štatistikami. Aj keď od jesene 2010 firiem v problémoch skutočne ubúdalo, tretí kvartál 2011 priniesol obrat. Vyše stovka vyhlásených konkurzov značila medzikvartálny nárast o tretinu a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 o vyše 20 percent viac. Hoci oficiálne údaje z konca roka ešte nie sú známe, možno predpokladať, že konkurzný nápor nepoľavil.

Podľa Radovana Palu, partnera kancelárie e|n|w|c advokáti, môže nové konkurzy priniesť aj novela. Práve preto, že dlžníci budú ťažšie odolávať veriteľom. To dáva podnikateľom, ktorí už dlho čakajú na preplatenie svojich faktúr, zaujímavú šancu. Ak rýchlo podajú návrh na konkurz a budú medzi prvými, môže sa dlžník rozhodnúť, že proces zastaví, tým, že ich vyplatí. Ak chce prežiť, je to pre neho znesiteľnejšie, než čeliť lavíne veriteľských útokov alebo rovno konkurzu. „Môžeme očakávať, že voči dlžníkom, ktorí úmyselne zadržiavajú platby, by mohol byť včasný návrh pomerne účinným nástrojom, ako dosiahnuť, aby zaplatili,“ hovorí R. Pala.

Pasca na príbuzných

Pomer síl v konkurzoch a reštrukturalizáciách by od januára malo meniť aj výrazne odlišné klasifikovanie pohľadávok spriaznených osôb. Reaguje na prax, v ktorej majitelia obvykle financovali svoje firmy cez pôžičky a pri problémoch pred konaním výrazne zvýšili ich výšku a pridali zábezpeky. Čím konkurz alebo častejšie reštrukturalizáciu bez problémov ovládli.

Keďže majitelia vyberajú pre svoje firmy manažment, majú na ich chod a aj prípadné problémy omnoho väčší vplyv než ktokoľvek iný. Preto majú v konkurze i reštrukturalizácii pri uspokojovaní pozíciu za veriteľmi. Novela posúva do rovnakej pozície podriadených pohľadávok aj nároky všetkých osôb spriaznených s vlastníkmi. Spriaznenosť sa začína pri päťpercentnom podiele na základnom imaní dlžníka. Správca tak bude musieť preveriť prípadné vzťahy veriteľov k akcionárom či spoločníkom úpadcu.

Hoci novela nemá ako zabrániť inej obľúbenej metóde ovládania konkurzov – cez nastrčených veriteľov bez formálnej spojitosti s vlastníkmi – ponúka novú možnosť odporu pre iných veriteľov. Zavádza aj pre nich právo poprieť pohľadávku iného veriteľa. To zatiaľ mohol iba správca. Riziko vojen, v ktorých sa budú bezhlavo popierať nároky iných veriteľov, má znížiť záloh 350 eur, ktorý musí popretie sprevádzať. Potom má súd existenciu pohľadávky posúdiť v konaní, do ktorého vkladajú popierajúci aj majiteľ pohľadávky preddavok vo výške piatich tarifných úkonov advokáta podľa výšky nároku.

Zodpovednosť v druhej vlne

Okrem týchto častí, ktoré sú účinné od začiatku roku, je pre novelu dôležitý aj začiatok roku 2013, keď vstúpi do účinnosti jej druhá časť s najmenej troma dôležitými zmenami.

Prvá je nová definícia predlženia, ktorá dosiaľ hovorila, že firma má mať viac majetku než splatných záväzkov, ak nemá byť v úpadku. To však išlo manipulovať. Od budúceho roku bude podnikateľ predlžený, ak hodnota jeho celkových záväzkov prevýši majetok, čo je medzinárodná definícia predlženia, vychádzajúca z logiky podnikových financií. Platí až od budúceho roku, aby mali firmy čas upratať vo vnútorných firemných vzťahoch a dať ich do súladu so zákonom. Do záväzkov sa nebudú počítať dlhy voči spriazneným osobám.

Výrazne ostrejšia definícia predlženosti bude po novom jediný dôvod, pre ktorý budú povinní dať návrh na konkurz štatutári dlžníckej firmy. Zaujímavo sa zmení ich zodpovednosť v prípade, že návrh nepodajú včas a spôsobia tak veriteľom škodu. Dosiaľ mali za takýto prešľap voči veriteľom osobnú zodpovednosť v plnej výške, ktorú sa však skeptickí veritelia ani nepokúšali vymáhať na súdoch. Podľa novely bude platiť každý štatutár firmy, ktorý bol počas štyroch rokov pred vyhlásením vo funkcii a porušil povinnosť podať na ňu návrh na konkurz.

Pokutu bude vymáhať správca ako pohľadávku podstaty. Jej výška bude maximálne dvojnásobok minimálneho základného imania podľa právnej formy. Teda 10-tisíc eur pre eseročky a 50-tisíc pre akciové spoločnosti.

Vývoj počtu konkurzov a reštrukturalizácií

PRAMEŇ: Univerzálny register Plus SR, SCB – Slovak Credit Bureau

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.