Španielsko je v tom až po uši. Verejný dlh len mierne nad šesťdesiatimi percentami HDP má ešte ďaleko od trojciferných úrovní Grécka, Talianska, Veľkej Británie či USA, no jeho obsluha sa neustále predražuje. Mimoriadne zadlžení sú však všetci ostatní v krajine: bankám chýba kapitál na dorovnanie zlých pôžičiek a firmy, ktoré si napožičiavali na realitné projekty, ich zas nevedia splácať. A občania s hypotékami prichádzajú o prácu či príjem, a tak ešte ďalej zhoršujú situáciu bánk aj firiem.

Nebude sladké víťazstvo

Nádej na obrat je v nedohľadne: nezamestnanosť stúpla nad dvadsaťpercentnú hranicu, po realitnej bubline ostalo 700-tisíc nepredaných bytov, ktoré spôsobujú problémy investorom i bankám. Samosprávy neplnia rozpočty desivým spôsobom – srdce Španielska, Kastília-La Mancha, napríklad prekročí plánovaný deficit sedemnásobne. A banky v krajine potrebujú do júna budúceho roka nájsť 26 miliárd eur na doplnenie kapitálu. To je štvrtina z požiadaviek európskeho bankového dohľadu pre celú eurozónu, najväčší podiel zo všetkých členov eurospolku.

Zohnať kapitál za rozumnú cenu na trhoch, ktoré Španielsku neveria, bude ťažká úloha. Preto sa toľko dúfajúcich pohľadov upína na nadchádzajúce parlamentné voľby (20. novembra – po uzávierke ročenky Slovensko a svet). Súčasný premiér José Luis Rodriguez Zapatero sa už nebude znova uchádzať o post šéfa vlády. Právo na jej zostavenie aj tak získa opozičná Ľudová strana, predvolebné prieskumy jej dávajú výrazný náskok až 15 percentných bodov.

Pre volebného lídra opozície Mariana Rajoya Breya to však nebude sladké víťazstvo. Hoci jeho plán sľubuje nižšie dane pre firmy na podporu rozbehu ekonomiky a rozsiahlu privatizáciu na získanie prostriedkov na sanáciu rozpočtu, tiež chce rozhodne dodržať sľub trojpercentného deficitu verejných financií už od roku 2013. Za minulý rok krajina vykázala schodok takmer desať percent HDP. Rapídne skresávanie tak bez zvyšovania daňových príjmov nemá šancu uspieť. Ostatné úsporné opatrenia – zoštíhlenie štátnej administratívy, skresanie platov a nárokov politikov a úradníkov – budú podobne ako v gréckom prípade platné nadlho. Ak nie nastálo. A tradične silným odborárom sa určite nebude pozdávať plán flexibilnejšieho pracovného práva, ktoré má pomôcť znížiť nezamestnanosť. Súkromný sektor síce v mene vlastnej záchrany znižuje mzdy – v stavebníctve napríklad až o polovicu –, no to len zostruje problém vysokej zadlženosti domácností a ďalej zhoršuje pozíciu bánk a firiem. V súčasnosti každý Španiel dlhuje v priemere 18-tisíc eur. Celkové zadlženie súkromného sektora v krajine dosahuje vyše 200 percent HDP, domácnosti dlhujú takmer 100 percent HDP.

Priestor na kritiku bude

Zapaterovi socialisti navyše budú mať v opozícii veľký priestor na kritiku novej vlády. Buď bude robiť príliš málo pre to, aby zmenila súčasnú situáciu, alebo budú jej kroky príliš drastické. Už teraz má súčasná opozícia na stole základnú sťažnosť: jej manifest je príliš všeobecný a protirečivý. Ak chce napríklad M. Rajoy znížiť dane firmám, odkiaľ vezme prostriedky na skresanie deficitu? A ak dane kvôli tomu nezníži, ako rozbehne ekonomiku? Pre ľudovcov tak môže byť prípadné získanie ústavnej väčšiny kliatbou: budú môcť prijať akúkoľvek zmenu bez kompromisu, otázkou bude, či na to budú mať odvahu.

A bez ohľadu na to, či ju mať budú alebo nie, socialisti v opozícii im budú vyčítať jedno i druhé. Predčasné voľby, také tradičné pre Talianov, sa tak možno stanú realitou aj v ďalšej krajine spomedzi PIIGS. Španielsko to bude stáť ďalšie percentá navyše k štátnym dlhopisom. Je možné, že aj napriek zásadným úsporným opatreniam nebudú krajine trhy veriť. Pomoc z eurovalu by však Španielsku nestačila, lebo jej banky sú v horšom stave než tie talianske a ekonomika len o štvrtinu menšia. Zhoršovanie dlhovej situácie navyše len viac ohrozí už i tak krehké domáce banky, ktoré vlastnia tretinu domáceho dlhu.

Najvýhodnejšie riešenie je zároveň najkacírskejšie: ústup od eura by umožnil zlacnieť novú menu, znížiť privysoké mzdy, a tak opäť rozhýbať pracovnú silu, ako aj hospodárstvo. K takému riešeniu sa však neuchýli nový premiér, ani ak bude mať ústavnú väčšinu.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.