Žijeme v krajine, v ktorej začínajú mať už aj oligarchovia zlý pocit z toho, čo to vlastne vybudovali. Aké tučné marže sa berú vo verejných zákazkách, ako skorumpovaní sú mnohí poslanci, aké bežné je pýtať úplatok. Spisy Gorila naznačujú, že je to zaužívaný „modus vivendi“ v slovenskej politike. V tomto bahne sa kúpu skoro všetky politické subjekty – aj tie, ktoré sa už do parlamentu nedostali, alebo sa doň ešte len usilujú dostať. Komunálnu scénu nevynímajúc. Vlády sa síce menia, no oligarchovia ostávajú.

Demokracia, akokoľvek neideálna sa zdá byť, dokáže extrémy korigovať, pokiaľ ju, samozrejme, politici neoklieštia tak, ako to najnovšie predvádza Viktor Orbán v Maďarsku, kde sa stranícke pozície upevňujú zakopávaním súkmeňovcov do kľúčových kontrolných alebo súdnych funkcií. A svedkami niečoho podobného sme aj na Slovensku, kde spriaznení sudcovia očisťujú zlodejov, policajti zametajú dôkazy pod koberec, SISkári sú súci akurát ako komparz do de Nirovho filmu Kauza CIA a prezidentovi sa mesiace neráči vymenovať generálneho prokurátora do funkcie.

Čakali by ste, že Slováci preto vyjdú do ulíc? Oni radšej budú sedieť pri televízore a nadávať na finančné skupiny, predajných politikov, zbabelé médiá a blbé počasie.

Zatiaľ to na revolúciu nevyzerá a ani na stredoveké „demokratické“ opatrenia ako defenestrácie či upaľovanie čarodejníc. No verejnosť evidentne začína byť na takéto maniere citlivá. Zmeniť tento systém budú musieť občania a nimi volení politici, z ktorých väčšina sú pohrobkovia socializmu a mladí sa od nich – bohužiaľ rýchlo učia. Pred Slovákmi je dlhý proces, ktorý sa nazýva budovanie demokracie a právneho štátu. Na západe trval stáročia. Nie je preto dôvod byť frustrovaný z toho, že to u nás po dvadsiatich rokoch kapitalizmu nefunguje ako v Dánsku.

Treba dať lobingu jasné pravidlá, pokračovať vo zverejňovaní zmlúv na internete, poučiť sa z nečinnosti vyšetrovacích zložiek, minimalizovať vplyv štátu na majetok občanov a napríklad aj zvoliť slušného prezidenta. Politici by sa mali naučiť znášať tvrdú a aj pejoratívnu kritiku médií, a nie po každom podpichnutí žalovať súdom, ako keď chlapec fňuká mame na ramene, že ho kamoš sotil v pieskovisku.

Nemám však rád postoje, podľa ktorých sú Slováci úbohý národ, ktorý nič nedokázal, je apatický, neschopný. Za uplynulé dve dekády dokázali v kultúre, športe, ale aj ekonomike na seba v dobrom upozorniť i vo svete. Presadiť reformy, ku ktorým sa mnohé západné demokracie neodhodlali. Stále patríme medzi tých pár percent najbohatších obyvateľov tejto planéty. Potenciál teda máme. Len ho nepremrhať.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.