Po krátkej úvahe by malo byť hneď každému jasné, že finančné burzy – trhy sprostredkujúce predaj a nákup akcií, komodít, opcií a futures – sú rovnako staré ako sám kapitalizmus, ak nie ešte o trochu staršie. Kapitalizmus totiž na svoju existenciu potrebuje zhromažďovanie, oceňovanie a umiestňovanie kapitálu.

Amsterdamská burza cenných papierov (Amsterdam Stock Exchange), ktorá tvrdí, že je najstaršia finančná burza na svete, vznikla už v roku 1602. Bola vytvorená na obchodovanie akcií holandskej Východoindickej spoločnosti. Obchodovanie futures a opcií sa na nej začalo o niekoľko rokov neskôr.

Dalo by sa očakávať, že takéto staré odvetvie už dávno dospelo, ba dnes je charakteristické skostnatenými štruktúrami, ustálenými zvykmi a pachuťou impozantného úpadku. Nie je to tak. Toto odvetvie expanduje – najmä v oblasti derivátov.

Na Chicagskej obchodnej burze (Chicago Mercantile Exchange – CME) sa v septembri 2005 zobchodovalo v priemere 5,2 mil. futurít a opcií za deň, čo je v porovnaní s tým istým obdobím predchádzajúceho roka o 45 percent viac. V súčasnosti sa denné objemy v niektorých prípadoch blížia k hranici 10 mil. USD. Dvíhanie latky sa stalo normou.

Niekoľko búrz upustilo od svojho tradičného charakteru spoločne vlastnených fondov v prospech inštitucionalizovaných búrz so štandardným kótovaním cenných papierov. Iné burzy sa zlúčili, našli nové trhy pre svoje produkty a vyvinuli nové produkty pre svoje trhy. V roku 2006 možno očakávať ďalší rozvoj týchto trendov.

Hybnou silou spomínaných pohybov sú rýchle technologické zmeny, ktoré majú za následok, že obchodovanie čoraz širšieho portfólia finančných nástrojov sa môže realizovať kdekoľvek, kedykoľvek a oveľa rýchlejšie ako v minulosti. Paradoxne sa tento technologický posun podpísal na istom odidealizovaní finančných trhov a spôsobil, že v porovnaní s minulosťou sa vnímajú ako agresívnejšie a rizikovejšie inštitúcie.

Len pri pomyslení hoci aj na obchodovanie derivátov vybavia sa každému pravdepodobne obrovské sumy, zarobené a vzápätí nenávratne stratené vo víre farebných oblekov, nervóznych signálov rúk a hlasno vykrikovaných príkazov na kúpu alebo predaj. Na väčšine búrz cenných papierov tento otvorený systém rečových signálov úplne vymizol alebo ho nahradili elektronické metódy. Tieto technologické sily, ktoré robia obchodovanie tichším, však zároveň otriasajú celým odvetvím.

V roku 2006 budú spomínané posuny pokračovať prinajmenšom v dvoch hlavných rovinách. Niektoré veľké burzy cenných papierov pravdepodobne kúpia iné väčšie alebo menšie burzy.

V Európe by sa vnímalo ako prekvapenie, keby sa situácia Londýnskej burzy cenných papierov (London Stock Exchange – LSE) čo najskôr neustálila. LSE chce síce ostať nezávislá a odmieta neformálne pokusy o zblíženie zo strany nemeckej Deutsche Börse alebo spoločnosti Euronext (ovládajúcej bruselskú, lisabonskú a parížsku burzu cenných papierov, ako aj starobylú burzu v Amsterdame).

Záujem Deutsche Börse pohasol po vzbure jej vlastných akcionárov, ktorí vyhodili z kresla predsedu valného zhromaždenia a výkonného riaditeľa. Manažment spoločnosti Euronext sa však stále tvári, že má na prípadnej transakcii eminentný záujem, aj keď akcionári spoločnosti tento postoj nezaujali.

Záujem prejavila aj austrálska Macquarie Bank. Deutsche Börse sa zrejme o ponuku opäť pokúsi, prípadne sa lepšie pozrie na švajčiarsku SWX, ktorej nový výkonný riaditeľ jej kedysi šéfoval a s ktorou spoločne vlastní Eurex – spoločnosť pre obchodovanie s derivátmi.

Fúzie sú na spadnutie aj na druhej strane Atlantiku. Príkladom je spevnenie previazanosti medzi Chicagskou obchodnou burzou (Chicago Mercantile Exchange – CME) a Chicagskou obchodnou radou (Chicago Board of Trade – CBOT). Títo dvaja starí chicagskí rivali majú už dnes spoločnú klíringovú prevádzkareň, ktorá sa podľa niektorých takmer rovná fúzii.

Hoci CME nie je so svojím susedom v manželskom stave, je veľmi pravdepodobné, že využíva jeho váhu a meno na nákup v iných oblastiach. Takáto spolupráca má bezpochyby aj svoj finančný efekt: akcie CME, ktoré sa ešte v roku 2002 ledva držali na hladine 35 USD, sa v októbri 2005 blížili k hranici 340 USD.

Druhý trend je zemepisná expanzia, v ktorej duchu burzy cenných papierov rozširujú svoje pobočky ďaleko za hranice domácej pôdy. Je otázne, čo funguje najlepšie. Jedna stratégia je postavená na získaní podielov na trhu od lokálnych hráčov.

Eurex sa o to pokúsil v Chicagu. Newyorská obchodná burza (New York Mercantile Exchange) by rada založila novú londýnsku pobočku s cieľom prevziať obchodovanie futurít ropy Brent od miestnej Medzinárodnej ropnej burzy (International Petroleum Exchange). Takýto postup sa nezaobíde bez problémov, pretože pri burzovom obchodovaní je alfou a omegou likvidita, ktorú je neuveriteľne ťažké získať od likvidného hráča vlastniaceho súčasný podiel na trhu.

Už sa to však podarilo. Predchodca Eurexu získal v roku 1998 obchodovanie nemeckých futurít vládnych cenných papierov od Liffe, ktorá je dnes už súčasťou Euronextu. Bola to však výnimka.

Alternatívna stratégia – vytvorenie satelitných obchodných filiálok v rôznych častiach sveta s cieľom efektívnejšie využiť existujúce portfólio produktov – sa zdá účinnejšia ako pokusy o krádež podnikania, okolo ktorého sú pevne zabarikádovaní iní. Technológia dnes umožňuje nákup a predaj konkrétnych kontraktov kdekoľvek, nielen na jednom obchodnom mieste v jednom meste.

Obchodné filiálky umožňujú burzám vyhľadávať nové zdroje likvidity, a tak zvyšovať obrat bez podstatného zvýšenia nákladov. Napríklad CME zriadila obchodné filiálky v Európe a Ázii s cieľom predávať a nakupovať vlastné produkty v rámci svojho obchodného systému Globex 24 prevádzkovaného 24 hodín denne.

V budúcnosti možno očakávať ešte viac. Burzy derivátov budú ponúkať jeden nový nápad na obchodovanie futurít a opcií za druhým. Budú navyše musieť súperiť nielen medzi sebou, ale niekedy aj so svojimi vlastnými zákazníkmi – najmä finančnými inštitúciami, ktoré hľadajú lacnejšie spôsoby obchodovania. Takto v praxi vyzerá „zrelosť“ finančných búrz.

Patrick Lane: finančný redaktor, The Economist

Foto - SITA/AP