Eurofondové budovanie slovenského elektronického zdravotníctva a vývoj softvéru do navigácií Navteq v košickom outsourcingovom centre – v oboch projektoch sa angažuje spoločnosť Ness Technologies s izraelskými koreňmi a akciami ešte donedávna kótovanými na americkej burze. Do očakávaných búrlivejších časov pôjde firma s novým majiteľom, investičnou odnožou Citigroupu, a vďaka delistingu mimo burzových vplyvov. Čo sa zmení na globálnej a lokálnej stratégii Nessu, o tom hovorí globálny šéf spoločnosti Sachi Gerlitz.

Prečo Ness potreboval zmeniť majiteľa? Chýbali mu zdroje na ďalší rozvoj a posilnenie konkurenčnej pozície na prehustenom trhu s IT službami?

Bola to otázka hodnoty pre akcionárov. Ak im niekto ponúkne tridsaťpercentnú prémiu [k cene akcií], pre predstavenstvo je to jednoduché rozhodnutie. Myslíme si, že trh nás nedoceňoval, nerozpoznal skutočnú hodnotu firmy. Okrem toho, celé to treba vnímať ako cyklus. V určitých časoch je lepšie byť na burze, v iných byť privátnou firmou. Výhodou burzy je, že cez ňu môžete získať lacný kapitál, použiť akcie na zaplatenie akvizícií a motiváciu zamestnancov. V ostatnom roku-dvoch bol trh v takej depresii, že všetky tieto výhody padli, no zdôraznili sa nevýhody.

Každý vlastník si myslí, že jeho spoločnosť je nedocenená.

Pre ľudí, ktorí predávajú, to neplatí. Predávajú, keď si myslia, že je to správna cena.

Nebol predaj výsledkom stresovej situácie na trhu?

Nie. Trh je veľmi volatilný, ale cena Nessu za posledný rok pred transakciou narástla o tridsať percent. Počínali sme si lepšie ako trh.

V každom prípade zdrojov na rozvoj nie je nikdy dosť.

Rozumiem, na čo narážate, ale skutočne to nie je náš prípad. Dokonca si myslím, že nie sme ani typický prípad private equity transakcie. Private equity zvyčajne na kúpenú firmu uvalí dlh, ktorý neumožňuje zvýšiť prevádzkový zisk EBITDA. Obyčajne firmy prechádzajú z verejného trhu do súkromných rúk nie pre nedostatok zdrojov, ale preto, že majú veľa zdrojov. Našťastie dlh, ktorý na nás uvalila CVCI, je veľmi mierny. Nový investor chápe, že na zvyšovanie ziskov potrebujeme kapitál. A toho máme dosť na všetko, čo potrebujeme.

Ness na Slovensku okrem konzultačného IT biznisu prevádzkuje aj outsourcingové vývojové centrum v Košiciach. Čo preň bude znamenať príchod nového akcionára?

Košické centrum je súčasťou nášho biznisu, ktorá rastie veľmi rýchlo a predpokladáme, že veľmi rýchlo aj ďalej porastie. Zmena majiteľa možno len zrýchli toto tempo.

Okrem Košíc má Ness vývojové centrá v Izraeli a Indii. V prvej krajine ste doma, druhá ponúka lacnejšiu a dostupnejšiu pracovnú silu. Nemôže to byť dôvod na obavy o budúcnosť Košíc?

Zaujímavá otázka, no krátka odpoveď na ňu znie: Nie.

Aká je pozícia slovenského centra v celkovej štruktúre koncernu?

Najprv sme založili outsourcingové vývojové centrum v Indii. Košice boli druhé a až po nich prišiel Izrael. Keď pripravujeme ponuku [pre zákazníka], každé z nich posudzujeme z troch aspektov. Najdôležitejšie sú náklady – pomer osobných nákladov voči kúpyschopnosti zákazníka. Po druhé, všímame si dostupnosť talentov. Napríklad západná Európa neprodukuje dostatok programátorov, ktorých potreba neustále rastie, pretože časom bude mať v sebe softvér možno aj pohár vody. A po tretie, kultúra. Jednou z nevýhod Indie je tendencia tamojších programátorov meniť zamestnanie každé dva roky. V Košiciach taká tendencia nie je. Každá lokalita má svoje benefity. Niektorých našich zákazníkov obsluhujeme z viacerých centier.

Je teda možné, že niektoré miesta z Indie prejdú do Košíc?

Pozície sme presúvali už aj v minulosti. Keď odvetvie outsourcingu vývoja softvéru začínalo, benefity Indie v oblasti nákladov boli také silné, že tam každý šiel. Potom prišlo k vytriezveniu. Niektorí zákazníci majú tendenciu vyvažovať indickú skúsenosť, ktorá je čiastočne veľmi dobrá, ale čiastočne i problematická, inými lokalitami. A tak sme Košice pridali k našej indickej ponuke. Samozrejme, aj na Slovensku kontinuálne rastú životné náklady, tomu sa musíme prispôsobiť.

Jedným zo zdrojov tlakov na manažérov sú názory analytikov. Portál 24/7 Wallstreet v roku 2008 prišiel s názorom, že ste jedným z najviac preplatených CEO v IT brandži. Ako sa s takouto osobnou kritikou vyrovnávate?

Predovšetkým, platia ma za to, aby som pracoval pod veľkým tlakom. Ako sa vraví, ak neznesiete teplo v kuchyni, nebuďte kuchárom. To je súčasť džobu. Osobne mám veľmi dobré vzťahy s analytikmi a žiadny z tých, ktorí nás posudzovali, nikdy nepovedal niečo hrubé alebo urážlivé. Výrok, ktorý spomínate, si nepamätám.

Očakávate, že dopyt po IT službách v nasledujúcich mesiacoch poklesne?

Áno, rozhodne. Prvé, čo firmy robia, keď ekonomika ide do stresovej situácie, je, že pozastavia nové projekty. Povedia si, že keď doteraz prežili bez nového IT systému, tak bez neho prežijú aj ďalšie dva roky. Výnimkou sú riešenia, ktoré sú pre biznisy kritické, alebo napríklad tie, ktoré reagujú na regulačné zmeny.

Môže sa verejný sektor stať bezpečným prístavom pre poskytovateľov IT služieb?

Myslím si, že to viac platí v strednej Európe, ale nie napríklad v USA.

Na Slovensku IT biznis s vládou nemá veľmi lichotivú povesť. Hovorí sa o veľkej miere korupcie v IT sektore, predražených, nezmyselne rozsiahlych a nezmyselne definovaných zákazkách. Vedeli ste o tom?

Môžem vám povedať, že naše projekty na Slovensku nie sú predražené.

Má takýto nelichotivý imidž IT biznis s vládou aj v Izraeli?

Nie, vôbec nie.

Izrael je synonymom krajiny, ktorá stojí na inováciách a na start-upoch. Predpokladajme, že Slováci sú takisto nadaní a talentovaní. Napriek tomu nie sú národom start-upov. Čo majú Izraelčania navyše, čo ich poháňa?

Predovšetkým, tiež si myslím, že aj Slováci sú talentovaní, veď preto sme na Slovensku založili vývojové centrum. Na Izraeli je unikátne to, že je to krajina imigrantov. Väčšina ľudí v Izraeli je prvá alebo druhá generácia imigrantov. A už len akt imigrácie si vyžaduje dušu podnikateľa. Niekoho, kto vie žiť kdekoľvek a začať nanovo, v novom prostredí, bez akéhokoľvek istenia. Typ osobnosti, ktorá je pripravená chopiť sa šance. Na druhej strane, ak je spoločnosť po dlhé roky stabilná, zmena nie je vnímaná pozitívne.

Vplýva na start-upovú kultúru v Izraeli aj faktor neustáleho geopolitického ohrozenia krajiny?

Tým si nie som istý.

Mladí ľudia, muži i ženy, musia ísť na vojnu. Stredoškoláci aj absolventi univerzít strávia tri najproduktívnejšie roky v armáde.

Iste, služba v armáde má negatívny vplyv. Ak aj nemusíte aktívne bojovať, tak kvartál za kvartálom strácate svoj profesionálny život. Ale sú tam aj pozitívne veci. Po prvé, je to veľmi zrelá skúsenosť. Do armády nastupujú chlapci, vracajú sa chlapi. A po druhé, verte-neverte, armáda má najväčší vplyv na rozvoj demokracie v izraelskej spoločnosti.

Ako je to možné?

V armáde nezáleží na tom, aké máte zázemie. Keď ste v poli, nikto sa nestará, či ste z Tel Avivu alebo z nejakej dediny. Kto beží rýchlejšie, je šikovnejší, pomáha priateľom, ten získava uznanie. Vzťahy, ktoré vznikajú v armáde, pretrvajú celý život, to hovorím z vlastnej skúsenosti. Nezáleží na tom, ako vysoko sa vyškriabete v spoločenskom rebríčku, či sa stanete politikmi, sudcami či doktormi. To, že ste spolu nocovali v líščej diere, v daždi, to sú putá, ktoré vydržia dlho. Okrem toho, v rámci záložnej služby sa každý rok zhruba na jeden mesiac až do pomerne vysokého veku do tohto prostredia vraciate. Môžete byť CEO, ale budete vodičom niekoho, kto robí v banke za priečinkom, lebo je váš veliteľ.

Sachi Gerlitz (58)

je prezidentom a výkonným riaditeľom Ness Technologies od marca 2007. Pôsobil v celom rade firiem v IT a telekomunikačnej brandži ako Comverse Technologies a Mobixell Networks. V rokoch 2001 – 2006 bol partnerom private equity skupiny Apax. Je absolventom Telavivskej univerzity a na univerzite Bar-Ilan získal titul MBA.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.