Prednedávnom na letisku pribudla nová ceduľa: „Vážení cestujúci, pripravte si mp3 prehrávače a notebooky na rutinnú kontrolu ich obsahu! Majte, prosím, na pamäti, že zariadenia, na ktorých budú nájdené nelegálne kópie hudobných alebo filmových diel, budú zhabané a zlikvidované. Majitelia zariadení môžu byť postihnutí pokutou. Ďakujeme za súčinnosť!“

To nie je scéna zo zlého sna. Ale – podľa kritikov najnovšieho súboru návrhov na ochranu autorských a priemyselných práv s názvom ACTA – reálna hrozba. Ťažko povedať, či sa naplní, už len pre náročnú vykonateľnosť takejto kontroly v meradle, povedzme, londýnskeho Heathrow. Fakt je, že medzinárodná Obchodná dohoda proti falšovaniu (Anti-Counterfeiting Trade Agreement – ACTA) vyvoláva také obavy zo straty digitálneho komfortu a regulácie internetu, že do ulíc vyháňa tisícky ľudí. A hackeri z čoraz známejšej skupiny Anonymous, pod ktorých útokmi padá jeden vládny web za druhým (už aj vrátane slovenského), jej signatárom sľubujú World War Web.

Nepodporia nič

ACTA je súčasťou stupňujúcej sa kampane proti porušovaniu copyrightu. Podobne ako americké protipirátske zákony SOPA a PIPA, ktorých schvaľovanie v Kongrese a Snemovni v polovici januára zastavila (aj) na protest zhasnutá Wikipedia. Alebo záťah FBI, ktorý len o pár dní neskôr vyradil z prevádzky jeden z najväčších serverov na online zdieľanie súborov Megaupload.

S návrhom medzinárodnej protifalšovateľskej dohody takisto prišli Američania spolu s Japoncami v roku 2006. Neskôr sa k nim pridali ďalšie krajiny a Európska únia. ACTA sa netýka len online hudby, filmov či softvéru, ale aj produktov fyzického sveta: spotrebných tovarov či liekov. Podľa jej tvorcov je potrebná, aby sa zvýšila úroveň ochrany duševného vlastníctva, ktoré je pod čoraz väčším tlakom. Napríklad Európska komisia vyčíslila, že Európa stráca ročne na daniach a clách osem miliárd eur pre falšované produkty, ktoré zaplavujú jej trh.

Vlani v októbri protipirátsku zmluvu okrem jej iniciátorov podpísalo šesť ďalších štátov: Austrália, Južná Kórea, Kanada, Maroko, Nový Zéland a Singapur. Minulý týždeň k nim pribudlo aj 22 krajín EÚ. Slovensko spolu s Cyprom, Estónskom, Holandskom a Nemeckom medzi signatármi nebolo. Podľa oficiálnej správy z Tokia, kde sa podpisová ceremónia konala, sa tieto krajiny k dohode čoskoro pripoja. Po skončení vnútroštátnych schvaľovacích procedúr. Potom ešte zmluvu musí odobriť Európsky parlament, kde sa očakáva veľký záverečný súboj medzi jej podporovateľmi a oponentmi.

Je možné, že schvaľovacie procedúry sa skomplikujú už na národnej úrovni. Prinajmenšom na Slovensku, kde práve zúri predvolebná kampaň. Dohodu musí najprv na návrh ministerstva hospodárstva schváliť vláda a potom parlament. Strana Sloboda a Solidarita už na margo ACTA vyhlásila, že ani jej nominant Juraj Miškov (minister hospodárstva), ani jej poslanci „nepodporia nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca“. To bol tiež dôvod, prečo hackeri zo skupiny Anonymous cez víkend napriek pôvodnému plánu neodstavili web ministerstva hospodárstva. Stránky Úradu vlády SR na niekoľko hodín zneprístupnili.

Najlepšie sa oponentom protifalšovateľskej dohody zatiaľ podarilo zviditeľniť v Poľsku. Nielenže tam hackeri zaútočili na úradné servery, ale v uliciach Varšavy či Vroclavu protestovali stovky ľudí, ktorí žiadali vládu, aby zmluvu nepodpísala. Upokojeniu emócií nepomohlo, keď minister pre digitalizáciu Michal Boni v rozhlasovom interview ešte pred tokijskou ceremóniou zahmlieval, že Poľsko musí zmluvu podpísať, lebo ostatné krajiny únie tak už spravili.

Na verejnosť cez WikiLeaks

Oponenti dohody, ktorými sú najmä mimovládne organizácie ako Foundation for a Free Information Infrastructure z Nemecka alebo La Quadrature du Net z Francúzska, v zásade netvrdia, že duševné vlastníctvo netreba ochraňovať. No obávajú sa, že jej uplatňovanie ohrozí základné ľudské práva. Napríklad že umožní zakročiť – penalizovať a/alebo uväzniť – nielen proti pirátom, ktorí na nelegálnom šírení diel či softvéru zarábajú. Ale tiež proti ľuďom, ktorí vo verejnom záujme zverejnenia nejaký kontroverzný dokument.

Okrem toho, keďže ACTA postihuje aj „napomáhanie a navádzanie“, internetoví provideri budú podľa jej kritikov náchylní svojich klientov špehovať, či nelegálne nepoužívajú chránené diela. Radikálnejší aktivisti z hackerskej skupiny Anonymous hovoria, že nejde o ochranu umelcov, ale o záujmy „contentovej mafie“, ktorá má z poplatkov za diela najväčší prospech.

Európska komisia, pochopiteľne, nesúhlasí. ACTA podľa nej nie je o monitorovaní privátnej elektronickej komunikácie. Nenaruší základné ľudské práva, slobodu vyjadrovania a ochranu osobných údajov, nezmení existujúcu autorskú legislatívu EÚ. Nezdá sa, že by tieto argumenty pomáhali.

Navyše, podľa kritikov ACTA nie je legitímna, lebo vládni a európski úradníci ju pripravovali v tajnosti. Požiadavky mimovládok zverejniť návrh dohody odmietli, lebo by to „ohrozilo národnú bezpečnosť“ (USA) alebo „ovplyvnilo vzťahy s ostatnými stranami“ (EÚ). Naopak, veľkým firmám či autorským zväzom, ako sú Google, Time Warner, Business Software Alliance či Motion Picture Association, ho na pripomienkovanie poskytli.

Na verejnosť prenikol návrh zmluvy v máji 2008, viac ako rok po začiatku rokovaní, cez portál WikiLeaks. Oficiálne bol sprístupnený až v apríli 2010. Podľa neziskoviek netransparentný postup smrdí policy launderingom, keď sa podmienky, ktoré sú politicky nepopulárne na to, aby prešli zákonodarnými zbormi, dojednávajú v medzinárodných dohodách. Európska komisia, tiež pochopiteľne, tvrdí, že rokovania neboli tajné: „Je normálne, že boli dôverné. Ako inak by ste vyjednávali?“

Fakt je, že niektoré pôvodné zámery autorov dohody sa – aj pod vplyvom kritiky – zmiernili. Napríklad vypadlo ustanovenie, ktoré by nútilo krajiny zaviesť pravidlo trikrát a dosť: odpojenie používateľa od internetu, ak by po dvoch upozorneniach neprestal sťahovať alebo používať nelegálne šírený multimediálny obsah.

Slováci v akcii

Aj keď záverečné hlasovanie Európskeho parlamentu, v ktorom sedia aj trinásti zástupcovia Slovenska, sa očakáva niekedy v júni, už teraz to v Štrasburgu začína vrieť. Minulý týždeň v piatok rezignoval z funkcie spravodajcu ACTA francúzsky europoslanec Kader Arif zo socialistickej frakcie. Podľa BBC mu prekážali „nevídané manévre“ autorov zmluvy: že jej obsah nekonzultovali s verejnosťou, že odmietli odporúčanie parlamentu, že celý proces nebol dostatočne transparentný.

Pred finálnym hlasovaním v pléne parlamentu prerokuje protifalšovateľskú dohodu viacero výborov. Zásadné stanovisko k nemu vydá výbor pre medzinárodný obchod, ktorého členom je Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EPP).

Minulý týždeň sa ACTA začala preberať na výbore pre rozvoj, kde sedia aj Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EPP) a Anna Záborská (KDH, EPP). TREND oboch europoslancov oslovil s otázkou, čo si o dohode myslia. A. Záborská sa do uzávierky čísla neozvala.

E. Kukan odpísal, že dohoda má zmysel – parafrázovaním oficiálnych argumentov Európskej komisie: „ACTA posilní ochranu nášho duševného vlastníctva, čím prispeje k motivácii v inováciách a podnikaní.“ Uviedol tiež, že o kontroverziách, ktoré dohoda vzbudzuje, vie. No nemyslí si, že povedie k cenzurovaniu internetu a porušovaniu slobody prejavu. Ak ACTA europarlamentom prejde, treba veriť, že sa vo svojej predpovedi nemýlil.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.