Obchodovanie prostredníctvom internetu na Slovensku ešte nezapustilo pevné korene. On-line nákupy tvoria len zlomok obchodov uskutočnených klasickým spôsobom. Skúsenosti firiem, ktoré sa pri elektronickom obstarávaní stretávajú, sú rôzne – niektoré sú spokojné, podľa iných ide len o módny výstrelok, ktorý biznisu nepomôže.

Vyplatilo sa

V Hornonitrianskych baniach (HBP), a.s., Prievidza nakupujú vstupy elektronicky už tretí rok. Vlani on-line realizovali až pätinu všetkých nákupov. Ku kancelárskym potrebám a náhradným dielcom na banské stroje postupne pribudli ďalšie položky – podľa toho, ako sa ukazovala výhodnosť takého riešenia. Systém elektronického obstarávania prievidzských baní je uzavretý, vstúpiť doň môžu len dodávatelia s podpísanými rámcovými zmluvami, vysvetľuje riaditeľ odboru informatiky Pavel Kothaj. Títo partneri sa potom zúčastňujú na jednotlivých elektronických burzách, ktoré firma vyhlasuje.

HBP do zavedenia systému on-line nákupov investovali približne tri milióny korún, väčšinu z nich do softvéru. Čas ukázal, že tieto výdavky sa vyplatili. „Pri ôsmich náhodne vybraných položkách s podielom 3,5 percenta na celkovom objeme elektronického obchodu sa vlani medziročne dosiahla úspora 688-tisíc korún,“ podčiarkuje P. Kothaj. Po zovšeobecnení na všetky komodity a zahrnutí úspor personálnych nákladov HBP v uplynulom roku ušetrili vyše päť miliónov korún. Investícia do elektronického obchodu sa teda prievidzským baníkom vrátila za necelý rok.

Naspäť k burzám

Zhruba v rovnakom čase ako Hornonitrianske bane začínal s  nákupom vstupov cez internet aj U.S. Steel Košice. Očakávané výsledky, najmä pokiaľ išlo o úsporu nákladov, sa však nedostavili, a tak firma od tohto spôsobu obstarávania upustila. Nie však nadlho. V súčasnosti košickí hutníci s pomocou odborníkov z americkej materskej spoločnosti pripravujú spustenie nového systému. „V blízkej budúcnosti by sa mal cez elektronickú burzu nakupovať vytipovaný sortiment materiálov a náhradných dielcov, predovšetkým bežný režijný materiál,“ hovorí riaditeľ nákupu náhradných dielcov Ľubomír Sekeľ.

Srdcom systému je elektronický katalóg materiálov a náhradných dielcov, na ktorých dodávku majú železiarne uzavreté rámcové zmluvy. Jednotlivé divízne závody prostredníctvom katalógu zadajú svoje požiadavky, ktoré sa budú sústreďovať v oddelení nákupu. To potom vystaví elektronickú objednávku, ktorú zašle dodávateľovi. V budúcnosti sa pri on-line nákupoch uvažuje o využití elektronického podpisu. „Aj následný proces, teda prijatie tovaru, príjem na sklad, zlikvidovanie faktúry, odoslanie platby za nakúpené materiály a náhradné dielce sa plánuje uskutočňovať elektronickou formou,“ vysvetľuje Ľ. Sekeľ. „Tento systém sa plánuje rozšíriť na všetky oddelenia nákupu,“ dodáva.

Nie pre všetkých

Na druhej strane pomyselnej barikády elektronického obchodovania je Alcupro, a.s., Spišské Vlachy. Už tri roky sa pravidelne zúčastňuje na elektronickej internetovej burze koncernu Volkswagen ako jeden zo zmluvných dodávateľov hliníkových zliatin. „Viem, že firmy, ktoré si takto zaobstarávajú suroviny a iný materiál, to považujú za nástroj na zefektívnenie svojho nákupu. Ja si to nemyslím,“ hovorí obchodný riaditeľ Alcupra Karol Lipták. „Snáď jediným pozitívom môže byť obmedzenie ľudského faktora,“ dodáva. Podľa neho môže byť elektronické obstarávanie výhodné pri režijnom a kancelárskom materiáli, nie však pri strategických surovinách.

Elektronické burzy z pohľadu dodávateľskej firmy preto považuje za zbytočné. „Ak sa už konajú, mali by sa aspoň dodržiavať vopred stanovené pravidlá. Napríklad ich časové ohraničenie, pretože predlžovanie burzy často nevedie k výrazným cenových odchýlkam od bežných trhových cien a dodávatelia sú aj tak tí istí,“ upozorňuje obchodný riaditeľ Alcupra.