V čase, keď sa na prelome roka nebezpečne prehlbovalo napätie s Iránom i so Sýriou a Perzský záliv sa začal hemžiť vojenskými plavidlami Iránu i Západu, predstavil prezident Barack Obama novú americkú obrannú doktrínu. Napriek očakávaniu zvýšených vojenských výdavkov vynútených turbulenciami v regióne postihujú Pentagón s okamžitou platnosťou rozpočtové škrty. Biely dom ubezpečuje, že to nepôjde na úkor bezpečnosti Spojených štátov alebo ich medzinárodných záväzkov.

Brizantné dokumenty

Zákon o vojenskom rozpočte pre fiškálny rok, ktorý sa začal 1. októbra 2011, vyčlenil pre Pentagón 662 miliárd dolárov. Je to o takmer tridsať miliárd dolárov menej, ako žiadal od Kongresu prezident. Zbavuje však aspoň rezort obrany komplikácií z vlečúceho sa rozpočtového provizória. B. Obama ho podpísal na Silvestra s výhradami, ktoré zaujali americkú i západoeurópsku tlač z iného ako finančného dôvodu. Ľudskoprávne organizácie ako Americká únia pre občianske slobody (ACLU) totiž napadli niektoré pasáže – najmä o postihovaní a zadržiavaní amerických občanov podozrivých z napomáhania terorizmu – ako protiústavné. S ohľadom na blížiace sa voľby a znepokojenie časti voličskej obce demokratov podpísal B. Obama nakoniec zákon s výhradou, že nové opatrenia, najmä National Defense Appropriations Act, známy pod skratkou NDAA, sa nebudú týkať amerických občanov.

Samotnú novú 16-stranovú vojenskú doktrínu predstavil prezident 5. januára. Biely dom a Pentagón sa v nej pokúsili predostrieť základné obranné priority USA pre 21. storočie. O vypracovanie novej „cestovnej mapy“ pre branné sily USA požiadal B. Obama bývalého ministra obrany Roberta Gatesa pod tlakom na znižovanie rozpočtových schodkov. V zásade sa prehodnocovala koncepcia udržiavania ozbrojených síl schopných súčasne viesť a vyhrať dve vojny.

Panettova červená ceruzka

Súčasný minister obrany Leon Panetta, ktorý prišiel vlani v lete riadiť Pentagón z kresla riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby CIA, je v istom zmysle technokratom so skúsenosťami s riadením rozpočtu z vlády prezidenta Billa Clintona, ktorému dva a pol roka riadil i štáb Bieleho domu. Nie je profesionálnym vojakom, ale právnikom a v armáde slúžil ako dôstojník vojenskej spravodajskej služby. K otázkam obrany pristupuje ako manažér štátnej správy a nemá zábrany škrtať ani v dosiaľ nedotknuteľnom rozpočte Pentagónu. Muži v generálskych a admirálskych uniformách si počas predchádzajúcej osemročnej éry prezidenta Georgea W. Busha zvykli dostávať, čo si len zažiadali a, pochopiteľne, reptajú.

Okresávanie rozpočtových výdavkov po odchode väčšej časti amerických vojsk z Iraku a spustení programu odsunu z Afganistanu má svoju logiku. Nesmie ju však rozbiť rozpútanie nových konfliktov inde vo svete – a o to v týchto týždňoch ide. Spojencov i potenciálnych globálnych súperov USA čoraz viac znepokojuje Damoklov meč nad Perzským zálivom a Hormúzskym prielivom tvoriacim dopravnú tepnu svetovej námornej prepravy ropy.

Konkurencia nepoľaví

Americké vojenské výdavky môžu značne podskočiť v prípade vojny s Iránom alebo neďalekou Sýriou. Relatívna nízkonákladovosť vojenských operácií v Líbyi by sa sotva zopakovala pri vzplanutí vojny s Iránom alebo so Sýriou. Čína i Rusko varovali, že nedopustia zopakovanie líbyjského scenára na pôde OSN a naznačujú, že ani na frontových líniách. Ruský denník Vedomosti 12. januára potvrdil, že Moskva neprestáva dodávať sýrskemu režimu muníciu a zbrane. Na sýrskom stredomorskom pobreží v Tartuse má Rusko námornú základňu a k sýrskemu pobrežiu vyslalo lietadlovú loď Admirál Kutuzov so sprievodnými plavidlami. Americké vojnové námorníctvo alikvotne zviditeľňuje prítomnosť vo východnom Stredomorí a v Perzskom zálive, kde Irán ohlásil nové kolo manévrov.

V Moskve, Pekingu, Teheráne, ale aj v európskych metropolách sa debatuje o reálnosti dlhodobého zámeru Obamovej doktríny ušetriť v nastávajúcich desiatich rokoch takmer päťsto miliárd dolárov. O desať rokov sa hospodárska výkonnosť Číny minimálne zdvojnásobí a úmerne tomu sa bude ázijský obor aj vojensky výdavkovo, kvalitatívne, kapacitne a strategicky doťahovať na USA. Peking ani v najmenšom nesignalizuje spomaľovanie rastu výdavkov na obranu. Švédsky inštitút SIPRI vyčíslil ich rast za ostatnú dekádu v stálych cenách z 32 miliárd dolárov v roku 2001 na 114 miliárd dolárov za rok 2010. Aj keby sa v ďalšom desaťročí nestrojnásobili, ale „iba“ zdvojnásobili, zaostávanie z hľadiska dolárovej výšky rozpočtu za USA by sa vytrácalo. Podľa SIPRI vydáva Čína na obranu 2,2 percenta HDP (rok 2009), zatiaľ čo USA (v rovnakom roku) až 4,7 percenta HDP. Čína si môže dovoliť zdvojnásobiť tento pomer a v prípade dramatického hospodárskeho spomalenia dokonca môže zintenzívniť zbrojenie v rámci protikrízovej stimulácie národného hospodárstva. Zbrojenie bývalo od nepamäti nástrojom na vyviaznutie z veľkých hospodárskych kríz, vrátane svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia.

Vojenské výdavky USA a Číny

1 v stálych cenách roku 2009 Pozn.: USA – finančné roky, začínajúce sa 30. októbra, údaje za Čínu – odhad SIPRI
PRAMEŇ: Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI)

Na nové výzvy po novom

„Prezident dal svojmu tímu najavo, že sa musíme poriadne pozrieť na všetky naše obranné výdavky a zabezpečiť, aby boli škrty chirurgicky presne a v súlade s našimi prioritami,“ povedal novinárom hovorca Bieleho domu Jay Carney. Tie priority predpokladajú zníženie stavu pozemných vojsk o desať až pätnásť percent. Nahradiť ich má technika, najmä využívanie výdobytkov robotizácie a diaľkovo riadenej vzdušnej i pozemnej techniky bez ľudskej posádky. Táto cesta si vyžiada udržanie americkej vedecko-technickej prevahy nad potenciálnymi protivníkmi v Ázii. Obamova stratégia presúva úmerne tomu dôraz amerického obranného úsilia do Ázie počínajúc Blízkym východom a končiac južnými a východnými okrajmi najväčšieho svetadielu.

Podarí sa Pentagónu vydolovať rok čo rok zo svojich jednotiek vyššie výkony pri klesajúcich rozpočtoch? „Áno, naša armáda bude štíhlejšia, ale musí dať svetu najavo, že Spojené štáty si udržia vojenskú prevahu ozbrojenými silami, ktoré budú agilné, pružné a pripravené okamžite zasiahnuť proti akýmkoľvek hrozbám,“ sľubuje B. Obama. Americké branné sily budú musieť vystačiť s menším počtom vojakov, ktorí však budú musieť byť fyzicky, takticky a vzdelanostne zdatnejší než dosiaľ.

Nečakajme hneď supermanov, ani kyborgov, ale budú to nevyhnutne vojaci opierajúci sa čoraz viac o kybernetiku a informačné technológie na udržanie nadvlády na súši, v moriach, vo vzduchu a vo vesmíre. Pridajme k tomu virtuálny svet, ktorý už prestal byť doménou detských počítačových hier. Našiel si už miesto aj v čínskej a ruskej obrannej doktríne. Kyberpriestor teraz už pokrýva i Obamova vojenská stratégia. Pojem vedenia informačných vojen sa medzičasom plne preniesol zo sféry politickej propagandy a médií do plánovacích sál generálnych štábov.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Najväčšie obranné rozpočty na svete
(2010)

1 odhad SIPRI
PRAMEŇ: Wikipedia, Stockholm International Peace Research Institute (SIPRI)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.