Ústavný súd zabodoval. Podarilo sa mu prekaziť najväčšiu znárodňovaciu akciu po komunistickej revolúcii z roku 1948. Nazvanú prevod pôdy nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu a obcí. Stačilo mu na to zopakovať to, čo čierne na bielom stojí v paragrafe 20 Ústavy SR. Že dedenie sa zaručuje a vyvlastnenie prichádza do úvahy len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

Rozhodnutie, ktoré podaním inicioval generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ušetrilo vláde Roberta Fica možné problémy s prehratými súdnymi spormi v Štrasburgu. Problémy, pri ktorých založení stála v 90. rokoch minulého storočia vláda jeho súčasného koaličného partnera Vladimíra Mečiara. Tá ako prvá zadefinovala pojem prevodu pôdy nezistených vlastníkov na štát. Vláda Mikuláša Dzurindu tento nástroj adoptovala a doladila. No to, že pôda neostane v rukách štátu, ale prejde do vlastníctva obcí a miest, bol len technický detail. Nič nemenil na fakte, že sa tu chystala krádež – nelegálne zhabanie majetku časti občanov len preto, že oň nejavia záujem, prípadne vôbec nevedia, že ho majú.

Modelový prípad: Rodina sa načas odsťahuje do zahraničia. Rodičia zomrú. Ich potomkovia sa o pár rokov vrátia domov a nájdu vo svojom dome bývať niekoho cudzieho. Ktorý už figuruje ako majiteľ aj na liste vlastníctva. A odôvodňuje to tým, že dom bol prázdny, a tak si ho vzal. Ako by v takýchto prípadoch rozhodoval súd? Samozrejme by dal za pravdu pôvodnému právoplatnému majiteľovi. Štát sa chystal na Slovensku urobiť niečo podobné – a ešte neprávom nadobudnutý majetok aj previesť na niekoho iného. Vláda si takýto postup nechala posvätiť zákonom.

Praktický dôsledok: Povedzme, že by obec skutočne získala pozemky, ktoré predtým patrili nezisteným vlastníkom. Predali by ju investorovi, ktorý by na nej postavil výrobnú halu. Vlastníci či ich dedičia by sa po čase prihlásili a spochybnili by vlastníctvo investora. Veľmi pravdepodobne by v Štrasburgu uspeli. Čo by sa stalo? Predaj pozemkov investorovi by bol neplatný, jeho investícia ohrozená. Povesť Slovenska – prinajmenšom spochybnená.

Našťastie sa tomuto scenáru krajina vyhla. Je dobre, že na Slovensku zvíťazilo právo, ochrana súkromného a vlastníctva aj zdravý rozum. Otázka znie, prečo bolo treba čakať až doteraz. Kým sa našiel generálny prokurátor, ktorý urobil, čo mal niekto urobiť už dávno – spýtal sa na názor ústavného súdu.

 8