Začiatkom septembra sa na reklamných nosičoch po celom Slovensku objavila fotografia drasticky usmrteného človeka. Aspoň tak to vidia organizátori kampane. Záberom na konečný dôsledok interrupcie presviedčajú tých, podľa ktorých otehotnenie ešte neznamená vznik ľudského života.


Obeť ako vizuál. Mediálne súperenie pro-life a pro-choice prúdov, teda odporcov a stúpencov umelého prerušenia tehotenstva, nie je vo svete nezvyčajné. V Spojených štátoch amerických i v európskych krajinách pôsobia desiatky inštitúcií, ktorých cieľom je presviedčať verejnosť o pravdivosti ich pohľadu na túto bioetickú otázku. Kampaň podobná tejto bežala pred časom aj v Česku. Na Slovensku sa v podobnom rozsahu objavila prvý raz. Predtuchu, že kampaň nezostane bez tichého povšimnutia, majú aj v reklamnej agentúre, ktorá ju pre slovenské neziskovky realizovala. Želala si zostať v utajení.


Z Ameriky. Hoci vizuál kampane sa na niekoľkých miestach objavil už koncom augusta, oficiálne má kampaň trvať počas septembra. Posolstvo sa objaví na päťsto bilbordoch po celom Slovensku. Sto plagátov sa objaví v bratislavskej MHD. Organizátorom kampane je občianske združenie Pastor Bonus a Centrum pre bioetickú reformu (CBR). Fotka použitá v kampani pochádza z archívu CBR fungujúceho v USA, ktoré tam podobné fotografie na reklamných médiách už použilo. Podľa vyhlásenia inštitúcie, ktorá tieto fotografie zhromažďuje, ide o autentický záber. 


Okrem záberu plodu odobratého počas jedenásteho týždňa života tehotenstva obsahujú plagáty na Slovensku aj informáciu o 1,3 milióna umelých prerušení tehotenstva od roku 1957. Teda od času, keď vo vtedajšom Československu vstúpil do platnosti zákon, ktorý takýto zákrok uznal za legálny. Konečným cieľom združení, ktoré kampaň organizujú, má byť „vymoženie ústavného práva pre očakávané i neočakávané počaté deti“. Kampaň prichádza niekoľko mesiacov pred očakávaným rozhodnutím Ústavného súdu SR. Ten má na základe podnetu politikov KDH posúdiť súlad či nesúlad zákona o umelom prerušení tehotenstva s najvyšším zákonom v krajine. Otázkou by sa mal zaoberať do konca roka. 


Tenká čiara. S tým, že kampaň sa pravdepodobne dotkne tisícok ľudí, neziskové organizácie počítajú. „Je predsa bežné ukazovať obrázky obetí vojny na mobilizáciu verejnej mienky proti vojne,“ odpovedá koordinátorka kampane Jana Tutková na otázku o etickosti kampane. Podľa nej vizuál iba konštatuje fakty vyjadrené sloganom alebo fotografiou. Zástupcovia kampane počítajú aj s tým, že na kampaň prídu aj podnety na Radu pre reklamu, ktorá je samoregulačný orgán zadávateľov, médií a reklamných agentúr. Prezidentka rady a členka jej arbitrážnej komisie Eva Babitzová zatiaľ nemá na plagáty vyhranený názor. „Posudzovanie podľa etického kódexu je vždy komplikované. Kritériá ako dobré mravy či zodpovednosť sa nedajú presne vymedziť,“ hovorí E. Babitzová. Ak by šlo o komerčnú kampaň, podľa jej názoru by vizuál porušil mieru vkusu a primeranosti. No keďže zadávateľom ide o vyjadrenie svetonázoru a kampaň nie je zameraná na produkt, službu či značku, posudzovanie bude ťažšie. 


Právne otázky pri príprave kampane organizátori konzultovali s Európskym centrom pre právo a spravodlivosť. Hoci sa táto inštitúcia priamo hlási ku kresťanskému náboženstvu, J. Tutková takéto prepojenie v prípade organizátorov kampane odmieta. „Kampaň nemá žiadne štátne, cirkevné či európske dotácie. Je financovaná z príspevkov slovenských podnikateľov a darov od fyzických osôb,“ argumentuje.