Vatikán a posvätné mesto Medina. Čo by mohlo spájať dve miesta, ktoré si v náboženskom svete natoľko konkurujú. Odpoveď znie: svetlo. Vysvetlenie už je svetské. Osvetlenie rímskej kaplnky, v ktorej raz uložia pozostatky súčasného pápeža, ako aj obrovské hodiny na veži v Medine boli zákazky pre projektantov inžinierskej kancelárie Bartenbach LichtLabor z alpského Innsbrucku. Rakúske svetelné štúdio je popredná svetová projekčná firma v riešeniach okolo svetla a osvetlenia. Jeho zakladateľ Christian Bartenbach začínal v šesťdesiatych rokoch výrobou lámp. Ale rýchlo pochopil, že budúcnosť svetelného biznisu je v ponúkaní riešení, ku ktorým môže prísť iba výskumom a vývojom. Špičkové poznatky pomáha vytvárať aj jeho vedľajšia aktivita. Prevádzkuje vlastnú školu pre projektantov a dizajnérov svetelných riešení.

Ako vám napadlo začať vyrábať práve lampy?

Lebo som nechcel ísť v šľapajach môjho otca. Bol som čerstvý inžinier a nechcelo sa mi robiť inštalatéra. Chodili sme s otcom po malých továrňach a zisťovali, aké potrebujú svetlá. Zistili sme, že na trhu také nie sú. V päťdesiatych rokoch vynašli luminofornú lampu a to ma fascinovalo. Začali sme ich s bratom vyrábať. Tak vznikla myšlienka fabriky na lampy, ktorú sme prevádzkovali spolu s otcom a bratom.

Prečo a ako ste sa okrem výroby a inštalácie pustili aj do výskumu svetla?

Ja som svetlo plánoval vždy. Aj pre otcovu firmu, a k tomu sme niekedy aj vyvíjali nejaké svietidlá. Potom sme ich v šesťdesiatych rokoch s otcom a bratom tu v Innsbrucku vyrábali. No a keď som mal 38 rokov, povedal som si, že chcem svetlo projektovať. Najprv som robil návrhy svietidiel pre vlastnú výrobu, neskôr aj pre veľké firmy.

Takže ste po inštaláciách postupne opustili aj produkciu?

V roku 1976 som sa rozhodol, že s kolegom, ktorý sa venoval klimatizáciám, pôjdeme vlastnou cestou svetelného plánovania. Založili sme inžiniersku kanceláriu pod mojím menom. Jednu z vôbec prvých tohto typu v Európe. Ukázalo sa, že sme neprišli na trh úplne v ideálnom čase. Vtedy som vynašiel zrkadlové svetlá. Myslel som si, že lampy by mali byť osvetlené menej než to, čo majú osvetľovať. No trh vtedy hovoril opak. Firmy neboli pripravené niečo také vyrábať a predávať. Veľkí výrobcovia sa dokonca cítili dotknutí, že by mali vyrábať niečo, čo nejaký inžinier zvonku nakreslí. Takže som našiel dodávateľov komponentov – menšie spoločnosti. A začali sme tieto nové lampy skladať sami. Tým sme predbehli trh a mohli naše produkty a riešenia stále zdokonaľovať.

Dokázalo vás to už uživiť?

Vtedy sme ešte niečo robili aj v klimatizačných riešeniach. Postupom času sme dokázali výrazne znížiť náklady na energiu v kancelárskych budovách, lebo sme vedeli okrem svetiel aj klimatizačným riešením obmedziť obmenu vzduchu v budove. Vďaka vývoju sme sa stali druhým najväčším dodávateľom klimatizačných riešení v Nemecku.

No napokon ste známi vývojom svetiel. Súvisela s vašou neskoršou orientáciou na svetelné riešenia aj propagácia nového typu svetelného zdroja?

Nuž, veľa firiem si chcelo nechať obyčajné žiarovky. Luminoforná žiarovka bola nová. Lepšia. No nesprávne sa používala. Veľkí výrobcovia potrebujú dlhý čas na to, aby sa zmenili. Vkladajú do produktu iba manuálnu silu. Ja som chcel do lampy vložiť aj kus ducha. Celý život som myslel iba na svetlo a skúmal som nové veci. A vo svetle vždy niečo nové bolo. Preto som bol rýchlejší ako ostatní.

Pomáha vám to zlepšovať pozíciu na trhu?

Snažíme sa. Sme určite lídri v riešeniach denného svetla. Aj denné svetlo je svetlo, akokoľvek zvláštne to znie. My sme začali v tejto sfére pracovať už pred tridsiatimi rokmi. Siemens, vtedy najväčší európsky výrobca svietidiel, kúpil od nás licenciu ako prvý. Podujal sa vyrábať zrkadlové lampy.

Využitie denného svetla a zrkadlových lámp muselo byť pre tohto tradičného výrobcu dosť neistá stávka.

Prišli a povedali, že nejdú proti mne a chcú tiež vyrábať zrkadlové svetlá. Ja som im odvetil, že im to trvalo nejako dlho. Potom do toho vstúpili známe značky ako Trilux, Zumtobel, neskôr aj Philips. Dnes je táto technika veľmi rozšírená. Preto sme my aktívni najmä v dennom svetle. Používame slnko. Nie ako fotovoltika, ale priamo. Napríklad cez zrkadlá. Našťastie je stále dosť najmä architektov, ktorí zoberú na seba riziko inovátorstva.

Ako funguje taký biznis?

Nerobíme prakticky žiadnu reklamu. Dokonca nevieme, prečo sme dnes dostali zákazku na osvetlenie policajnej akadémie v New Yorku. Príde architekt, ktorý má nejakú víziu. Zhruba na 80 percent určí, ako bude priestor vrátane osvetlenia vyzerať. A musí sa to dať speňažiť.

V akom objeme sa pohybujú kontrakty na svetelné riešenia?

Sú to zhruba dve až tri percentá celej ceny projektu na umelé osvetlenie a približne rovnaký podiel na denné svetlo. No a z celkových nákladov na svetlo ide na projekčné riešenia, ako robíme my, okolo 10 až 20 percent. Pri projekte letiska v Šanghaji stáli svetelné riešenia okolo 25 miliónov eur. Až šesťdesiat percent z toho sa platilo za riešenie osvetlenia denným svetlom. Náš honorár bol 1,8 milióna eur.

Pre koho svetelné riešenia vyvíjate?

Teraz napríklad pripravujeme projekt osvetlenia novej Európskej centrálnej banky vo Frankfurte. Robili sme najväčšie hodiny na svete v Medine s priemerom 14 metrov. So zadaním, aby ich bolo aj v noci vidieť až na desať kilometrov. Pracujeme na osvetlení kaplnky vo Vatikáne, kde budú uložené pozostatky Benedikta XVI. po jeho smrti. Pre jednu švajčiarsku banku sme vyvinuli systém, ktorý tak využíva energiu slnka, že netreba kúrenie..

Aký má vaša firma obrat?

Okolo päť miliónov eur. Z toho sú tri a pol milióna honoráre za svetelné projekty a zvyšok je za výskum a vývoj. Niečo málo pochádza aj z prevádzky Akadémie svetla, ktorá stojí tu hneď v susedstve laboratórií. Spolupracujeme s univerzitou v Innsbrucku.

Koľko študentov akadémiu navštevuje?

Ponúkame magisterské štúdium, ročne dostane u nás titul okolo tridsať študentov. Dva roky platia školné okolo 20-tisíc eur ročne. Robíme aj kurzy pre študentov architektúry z iných univerzít z Innsbrucku, Mníchova a Viedne. Ročne sem prídu ešte dve stovky študentov, aj keď iba na pár dní.

Vbudovali by ste školu, aj keby ste neboli profesor?

Samozrejme. Vytvorili sme to v rámci podnikania. Posúva nás to ďalej v projektoch. Prvé štyri roky sme mali aj štátnu podporu, teraz je skvelé, že ju dokážeme utiahnuť sami. Zhruba tridsať percent nákladov platí firemný zväz, zvyšok ide zo školného. Sme plus mínus na nule.

Kam sa bude uberať biznis vašej firmy v budúcnosti?

Určite bude klásť dôraz na denné svetlo. Najmä kvôli ekológii – úsporám energií. Slnečné svetlo je zadarmo a dáva teplo. V umelom svetle vidím budúcnosť v LED-kách.

Máte aj predstavu, ako to zmení konkrétne svetelné riešenia?

V súčasnosti dominuje umelé osvetlenie, z denného svetla sa získava len asi pätina potrebného svetla. Máme ambíciu našou technológiou v niektorých prípadoch aj otočiť pomer na 80 percent denného svetla. Najlepšie to pôjde v priemyselných budovách. Ak necháme energiu v podobe svetla vojsť do domu, môže nielen svietiť, ale aj kúriť.

Nemyslíte si, že príde k výraznejšiemu odlevu výroby svetiel z Európy?

Je to aj politická otázka. Uznávam, teraz je moderné postaviť lacnú fabriku v Číne. Ale to je chyba. Nesmieme zabúdať, že im posúvame všetok know-how. Sú rýchli, a aj keď know-how jednoducho neskopírujú, takýmito krokmi si Európan vybuduje konkurenta. Zatiaľ myslí krátkodobo a krátkozrako – iba na peniaze. Ak chcú európske firmy v biznise uspieť, musia byť myslením a technológiami vždy o krok vpredu. Ak ste lepší, môžete byť aj drahší. Netreba zabúdať, že aj Ázijci budú drahší, je to len otázka času.

Máte pri takomto prístupe k biznisu ako laboratórium relevantnú konkurenciu?

Veľa firiem nevie o svetle nič. A aj čo sa týka profesionálov, teda ľudí, ktorí vedia, o čom je svetlo. Môžem zodpovedne povedať, že máme málo konkurencie. Ak je to iba o ponuke nejakého svetelného riešenia, je konkurentom hocijaký svetelný architekt. Pri zložitých systémoch je to inak. Zatiaľ máme kapacity plne vyťažené.

Takže žiadna kríza?

Napodiv, minulý a predminulý rok boli najlepšie v našej histórii. Najmä vďaka globalizácii. Máme mnoho medzinárodných projektov – z Ameriky, Ázie. Chodia za nami mamutie firmy, ktoré stavajú po celom svete.

Ako vyzerá budúcnosť vášho biznisu?

Ťažko predpovedať. Nedávno som sa stretol s firmou, ktorá stavia domy pod zemou. Celé mestá. Dokážeme priviesť denné svetlo aj 80 metrov pod zem.©

Christian Bartenbach (80). V roku 1976 rozbehol inžiniersku kanceláriu, ktorá sa teraz volá Bartenbach LichtLabor. Okrem výskumu a vývoja svetelných technólgií a dizajnu zariadení, pri ktorom vznikli aj svetové patenty, je hosťujúcim profesorom na viacerých univerzitách v strednej a západnej Európe.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.