Od volieb sa TREND venuje justícii častejšie, ako by za štandardných okolností malo byť pre čitateľov biznis magazínu zaujímavé. Prirodzene, fungujúce súdy prispievajú k zdravej podnikateľskej klíme a nefungujúce pôsobia presne naopak. Koncom roka 2008 sme začali poukazovať na to, ako si minister spravodlivosti nenápadne zvyšuje moc nad sudcami. Pár mesiacov nato začal jeho rezort pre zmenu pracovať na presunutí všetkých kompetencií do rúk šéfa Najvyššieho súdu SR. S odôvodnením, že sudcovia predsa majú byť nezávislí od výkonnej moci. Zvolenie bývalého ministra za šéfa súdu rýchlo odhalilo skutočné dôvody.

Keď mal Štefan Harabin za sebou prvé mesiace vo funkcii šéfa Najvyššieho súdu, začalo sa bilancovať. Reč bola o disciplinárnych stíhaniach a zvláštnych personálnych rošádach, ktoré boli namierené najmä na kritikov predsedu Najvyššieho súdu. Doteraz však pri maximálnej dobrej vôli či naivite bolo možné nájsť aj iné vysvetlenie. Zmeny v kompetenčných zákonoch i disciplinárne stíhania bolo, teoreticky, možné označiť za snahu vyčistiť justíciu od lenivcov. Navyše, a to Š. Harabin rád zdôrazňuje, pri zmenách sa dbalo na literu zákona.

Lenže v spôsobe riadenia súdu sa objavili veci, pri ktorých už o dobromyseľnej interpretácii a dodržiavaní zákona možno hovoriť len ťažko. Ukazuje sa, že Š. Harabin od svojho nástupu do funkcie opakovane prelamoval zákonom i ústavou chránené právo na zákonného sudcu. Zákon o sudcoch vyžaduje, aby sa spisy dostávali k sudcom náhodným výberom cez elektronickú podateľňu. Nové vedenie súdu však našlo spôsob, ako túto zásadu obchádzať pri ďalšom prerozdeľovaní spisov v mene dodatočného „vyrovnania nápadu vecí“. Výsledok je, že časť sporov na Najvyššom súde neriešia sudcovia, ktorých náhodne vybral počítačový program. Ale ktorých pre konkrétne kauzy vybral jeden muž.

Dnes tak s veľkou mierou istoty vieme, že sa v justícii viac ako zákon ctí to, čo povie druhý hlas z telefonického rozhovoru s Bakim S.

Je nepochopiteľné, že o takomto porušovaní ústavou chráneného práva občanov na zákonného sudcu mlčí sudcovská samospráva. Rovnako nepochopiteľné je, že nekričia advokáti, ktorí majú mať najväčší záujem o dodržiavanie práva klienta na zákonného sudcu. Advokátskej komore to akoby bolo jedno. Žiadosť TRENDU o stanovisko jej predsedníctvo vybavilo nekonkrétnym odcitovaním pár paragrafov. Dobromyseľná interpretácia je, že si to v záujme klientov nechcú pokaziť u vplyvných ľudí justície. Zlomyseľnejšou, že v tejto bezprávnej džungli si už vyšliapali svoje chodníky a v transparentnejšom prostredí by sa niektorí z nich mohli stratiť. 22

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.