Existenčných problémov Grécka sú síce plné stránky serióznych novín, celá situácia sa však postupne ukazuje ako oveľa vážnejšia, než sa európski politici snažia pripustiť. S rastúcou nervozitou presakujú aj viac či menej uveriteľné správy o pomeroch v Európskej únii. Za zmienku nepochybne stojí správa holandského denníka NRC Handelsblad, ktorá sa v závale informácií o rozbujnenosti gréckeho štátneho aparátu a neuveriteľne veľkorysého sociálneho systému trocha nezaslúžene stráca. Je o výhradách Bulharska.

Bulharský premiér a veľký milovník bojových umení Bojko Borisov potvrdil mýty o svojej výrečnosti a možno ako prvý politik v Európskej únii odhalil skutočnú atmosféru medzi európskymi predstaviteľmi. Tí sa síce na prvý pohľad tvária, že v Grécku vlastne o veľa nejde a vinu zvaľujú na špekulantov a finančné trhy. Podľa bulharského ministerského predsedu je však realita trochu iná. „Len ťažko si dokážete predstaviť, aký strach a napätie Grécko v Európskej únii vyvoláva,“ povedal v obľúbenej bulharskej televíznej šou Panorama. Situácia je o to pikantnejšia, že v EÚ neustále očierňované Bulharsko bude najskôr ako jediná krajina európskej dvadsaťsedmičky v tomto roku plniť bez problémov všetky maastrichtské kritériá nevyhnutné na prijatie do eurozóny.

Bulhari sa nijako netaja tým, že by si veľmi radi dali prihlášku do elitného klubu krajín platiacich eurom. B. Borisov však tvrdí, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na neho už dlhšie naliehajú, aby bulharská vláda také rozhodnutie odložila. Ide tak zrejme len o ďalší dôkaz rozdielneho zaobchádzania v EÚ s takzvanými starými a novými členskými štátmi.

Zatiaľ čo schodok gréckeho rozpočtu vlani atakoval hranicu 13 percent HDP, v Bulharsku bol len 0,8 percenta HDP. Netreba príliš pripomínať, že povolená hranica je stanovená na troch percentách HDP. Bulhari majú aj veľmi nízky celkový dlh, pričom Gréci dlhujú podstatne viac než celý svoj ročný hrubý domáci produkt. Keď k podobným do očí bijúcim porovnaniam prirátame ešte štatistické podvody v podaní gréckych politikov, sedliacky rozum velí, že Grécko nemá v eurozóne čo robiť, zatiaľ čo Bulharsko by ho mohlo bez problémov nahradiť.

„Na Grécko sa sústredí príliš mnoho pozornosti,“ vystihuje situáciu, pomerne presne, šéf najväčšej bulharskej banky UniCredit Bulbank Levon Hampartzoumian. Podľa neho obsesia Bruselu Gréckom ohrozuje hospodárstvo Bulharska, keď ho drží mimo eurozóny. Paradoxné je, že B. Borisov musí Európsku komisiu a celú EÚ presviedčať o vlastnej dôveryhodnosti pre korupciu a ďalšie neplechy v krajine, ale Gréci, ktorí úniu podvádzali prakticky sústavne, sa tešia privilegovanému zaobchádzaniu. Grécki politici si podávajú dvere u najvýznamnejších európskych štátnikov a ich rozpočtová situácia sa preberá na únijných summitoch, teda na najvyššej politickej úrovni. Celý rad únijných predstaviteľov by síce namietal, že EÚ núti Atény do ráznych škrtov, ale práve ich „ráznosť“ je na zamyslenie. Gréckym štátnym úradníkom má napríklad aj naďalej zostať 13. a 14. plat alebo sa ich odchod do dôchodku má zdvihnúť z 55 na 63 rokov. Podobné opatrenia nemožno ani pri najbujarejšej fantázii pokladať za úsporné.

Zrejme najvýstižnejšie súčasnú situáciu okomentovali nemecké bulvárne noviny Bild, ktoré gréckemu premiérovi Georgiosovi Papandreouovi pripravili pri príležitosti jeho štátnej návštevy svojrázne privítanie. „Vážený pán premiér, vstúpili ste do krajiny, ktorá je dosť odlišná od tej vašej. Teraz ste v Nemecku. Pracujeme tu do 67 rokov. Vstávame skoro a pracujeme tvrdo.“ Nečudo, že A. Merkelová na tlačovej konferencii finančnú pomoc Grécku odmietla. S uvedeným tvrdením nemožno iné, než súhlasiť, a je úplne jedno, že ho vytvoril bulvárny denník.

V Európe však, bohužiaľ, stále existujú politici, ktorí chcú Grécko zachraňovať stoj čo stoj. Patrí medzi nich aj francúzsky prezident N. Sarkozy. Podľa neho únia urobí všetko, aby Grécko nezostalo v izolácii. Existujú pritom len dve riešenia, ktoré možno do určitej miery označiť za spravodlivé. Prvým z nich je pomoc Medzinárodného menového fondu, do ktorého únia prispieva nemalými finančnými prostriedkami. Druhým je odchod Grékov z eurozóny. Ďalšie možnosti sú len zlé a ešte horšie.

Ani spoločná intervencia európskych štátov totiž otrasom eura nezabráni a tie budú naďalej pokračovať. Bojovať so stratou dôveryhodnosti na finančných trhoch je už trochu neskoro, jednotlivé štáty únie sú jednoducho natoľko odlišné, že nebudú v podobných prípadoch nikdy hovoriť spoločným hlasom. Potom už prichádzajú na rad len úvahy o zmysle existencie eurozóny a tými sa zatiaľ, celkom logicky, nechce nik zaoberať.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.