Firmy neudržia ruky, ale hlavy

Silicon Valley zo Slovenska tak skoro nebude, no firmy si inováciami konkurencieschopnosť zvyšujú

Pravdepodobne najsilnejším spojivom, ktoré sa ťahá minulosťou i prítomnosťou údolia, je chuť „hrať“ sa s inovatívnymi technológiami. Ak ich podporí vyspelé inžinierstvo a sofistikovaný manažment, vytvoria priemyselnú silu. Iba formálne treba potvrdiť, že tento citát zo štúdie Timothyho J. Sturgeona z Massachusettského tehnologického inštitútu (MIT) hovorí o Silicon Valey. Osobitom zhluku inovatívnych firiem, ktorý vznikol ešte začiatkom minulého storočia v spolupráci s výskumníkmi kalifornskej Stanfordskej univerzity. Cieľ bol zjednodušiť a zrýchliť prenos najnovších vedeckých poznatkov do praxe. Dnes má legendárne kalifornské údolie pre celé Spojené štáty americké strategickú úlohu. Inovatívne firmy, od doktorandských start-upov až po giganty, ktoré ovplyvňujú svetové burzové indexy, sú záruka, že USA neprídu o veľké množstvo pracovných miest. A zaujímavé peniaze, či už ide o platené dane alebo štedré granty do jediného fungujúceho perpetuum mobile na svete – financovania vzdelávania a vedy na silných výskumných univerzitách.

O také benefity má dôvod stáť ktorákoľvek krajina sveta. Slovensko nevynímajúc. V situácii, keď firmy z celého sveta odsúvajú výrobu do juhovýchodnej Ázie, ide o nezanedbateľný faktor. Malá krajina má o dôvod viac, prečo stáť o inovatívne spoločnosti. Na rozdiel od takých USA firmy pri udržiavaní výroby nemôžu počítať so silným domácim trhom. A ako ukazujú početné prípady, jednoduchšiu výrobu neudrží v nákladovom boji ani jediné nemenné lákadlo Slovenskej republiky – logisticky výhodná poloha. Pozitívne je, že firmy, ktoré umiestnili na Slovensko „niečo lepšie“ než len montáž alebo výrobu, už možno nájsť. Či už ich vlastnia Slováci alebo sú to pobočky nadnárodných korporácií. Faktom však je, že zatiaľ je ich pomerne málo.

Bez tradície

Čaro mnohých inovatívnych firiem, či už vznikli v Silicon Valley alebo v inom kúte sveta, je často v nasledovaní a využívaní možností doby a lokálneho prostredia. V minulosti, napríklad pri amerických firmách, to bývalo aj preto, že sa za inovatívne nepovažovali. Len podnikali, ako najlepšie vedeli. Taký je do veľkej miery aj príbeh formovania aktivít košickej spoločnosti Antik computers & communications. V zásade vznikal v podobnom prostredí ako podobné firmy zo Západu. A faktom je, že príliš inak na Slovensku inovatívne firmy ani vznikať nemôžu. Inovatívne podnikanie tu zatiaľ nemá tradíciu. Cítiť to v úrovni spolupráce firiem s vysokými školami, tradičným zdrojom nápadov pre inovatívne start-upy – začínajúce firmy, ktoré vznikli okolo inovatívneho nápadu. A aj vo výške a štruktúre finančných tokov do inovácií. Platí to pri súkromných investoroch, keď sa vo firmách priamo investície do vývoja objavujú iba vzácne a zo strany rizikových investičných firiem a rôznych biznis anjelov.

No zvlášť zatiaľ nepomáhajú ani štátne granty vrátane eurofondovej podpory. Aj keď v súčasnom programovacom období 2007 – 2013 ide o jeden z cieľov „firemného“ Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Peniaze do firiem tečú a technickú úroveň zvyšujú. Akurát smerujú do veľkej miery len na nákup novších výrobných zariadení. Masový nárast počtu inovatívnych firiem v zmysle „s inovatívnym produktom či službou“ nenastal. Ak také firmy vznikajú, skôr spontánne, keď hľadajú cesty, ako zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

Diktoval život

Taká bola aj cesta Antiku. Jeho súčasná podoba nie je rozhodne výsledok vopred plánovanej stratégie. Skôr príklad pôvodne undergroundovej IT firmy, ktorá menila vnútornú organizáciu za pochodu, lebo sa musela prispôsobovať rastu zákaziek a klientov. Premiérový výrobok dodala na trh v roku 1989. Išlo o zariadenie, ktoré pomáhalo televíziám vyrábať titulky.

Prvý komerčný úspech prišiel v polovici deväťdesiatych rokov. Vtedy vývojári Antiku vytvorili dekodér pre východoslovenskú pobočku Kabel Plus. Tá ním vyriešila problém s pirátskym šírením káblovej televízie. Košičania postupne vytvárali technológie na podporu počítačových sietí, logistických systémov a pre medicínu. Popri tom budovali internetovú sieť. Spočiatku intuitívne vytváraním spojení pre vlastnú firmu, klientov, zamestnancov a známych. Po čase začali cieľavedome stavať metropolitnú optickú sieť. To ich nepriamo nasmerovalo do Číny. Po čase bolo totiž zakladateľovi, spolumajiteľovi a šéfovi Antiku Igorovi Kollovi jasné, že okrem internetu bude musieť jeho firma ponúkať aj telefonovanie a televíziu. Telefón vyvinuli sami, no súčiastky, ktoré doň potrebovali, sa im zdali pridrahé. ,,V Číne nám ich urobili za desatinu tunajšej ceny,“ spomína I. Kolla.

Po prvýkrát zadal výrobu v Ázii v roku 2004. Najprv súčiastky, potom celý telefón. A aj ďalšie prístroje, ktoré firma vyvinula v Košiciach. Dnes vyrába v Ázii celé portfólio výrobkov, ktoré vymysleli jej vývojári na východe Slovenska alebo tunajší dodávatelia. V Číne vyrába VoIP telefóny, IPTV set-top boxy na príjem digitálnej televízie, VoIP brány, ako i zaradenia na pripojenie do internetu (routre). Pred niekoľkými týždňami k nim pribudli zariadenia pre satelitný monitoring do osobných a nákladných áut.

I. Kolla je polovicu roka v Číne. Kontroluje výrobu vo fabrike, ktorá zamestnáva dvetisíc ľudí. Antik riadi na diaľku. „Číňania často žijú v továrni. Keď náhle treba niečo robiť v noci, sú stále poruke,“ hovorí I. Kolla o mimonákladových výhodách čínskych tovární. Tie podľa jeho skúseností profitujú hlavne z ochoty miestnych pracovať. S kvalitou práce tamojších pracovníkov podľa tohto manažéra problém nie je. Väčšinou dokonca prekonávajú kvalitu výroby na Slovensku. Ak majú správne vedenie. Lebo otázne bývajú skôr kvality manažérov, dodáva tento slovenský podnikateľ.

Popri vývoji a výrobe vytvoril Antik metropolitnú sieť, ktorá poskytuje pripojenie na internet, telefonovanie a digitálnu televíziu. V Košiciach má zhruba 30-tisíc zákazníkov. Ďalšie tisíce v okolitých dedinách, no aj v Prešove, Trebišove či Poprade. Nie je to len samostatná služba a biznis, ale aj unikátna testovacia štruktúra. A tak majú východniari občas prístup k technológiám, na aké aj vo vyspelých krajinách ešte len čakajú.

Skoré osvietenie

Ďalšiu zaujímavú firmu, ktorá sa nemusí bezprostredne triasť pred čínskymi nákladmi, možno nájsť na opačnom konci krajiny – na Záhorí.

Ešte vlani povedal majiteľ výrobcu svetiel OMS z Dojča Vladimír Levársky TRENDU, že podľa neho budú v biznise čoraz viac vyhrávať nie veľkí nad malými, ale rýchlejší nad pomalšími a kvalitnejší nad menej kvalitnými. „Plus tí, ktorým záleží na dizajne, nad tými, ktorí ho zanedbávajú,“ dodal. V. Levársky netají, že vie, že pozícia najväčšej fabriky na priemyselné a kancelárske svietidlá v strednej a východnej Európe nestačí. Už dávno zistil, že cesta vedie cez nápady. Firmu mení s tým, že v budúcnosti bude svetlá určite viac vymýšľať a dizajnovať, než vyrábať. Presne marketingovo vymedzil produktové línie, aby dokázal adresne šliapať na päty európskym značkám, ako je Trilux či Zumtobel. Okrem toho V. Levársky používa aj ďalšiu dôležitú metódu moderných firiem. Tvorí v inovatívnych sieťach, teda externe spolupracuje s inými kreatívnymi firmami. Dizajnéri a vývoj OMS tak, podobne ako mnohé silné firmy z rôznych odvetví, pracujú aj s návrhmi od dizajnérskych špičiek z Talianska. Ako príklad stačí spomenúť jeden ateliér, Giugiaro Design dizajnérskej ikony Giorgetta Giugiara. Známeho nielen nezmazateľnou stopou v automobilovom dizajne, ale aj podpisom na vizáži počítačov Applu či fotoaparátov Nikonu.

Popri dizajne svietidiel sa OMS hotuje čoraz viac vstupovať do navrhovania veľkých projektov komplexných svetelných riešení, napríklad osvetlenia športových štadiónov. Firma sa vybrala cestou, ktorá dostala do pozície takmer čistého tvorcu rakúsku inžiniersku kanceláriu Bartenbach LichtLabor. S tou OMS spolupracuje. Najnovšia investícia OMS za tri a pol milióna eur smeruje do výskumno-vývojového centra v areáli fabriky v Dojči, ktoré majú dokončiť tento rok. Vlastné centrum so simuláciami budúcich svetelných riešení má rozšíriť možnosti a potenciál OMS. To spolu s postupujúcou automatizáciou dokáže udržať na Slovensku výrobu, aj keď je v porovnaní s Čínou nákladovo drahšia.

Kreatívne ostrovčeky

Že na Slovensku možno hovoriť stále skôr o konkrétnych prípadoch než o rozvoji inovatívnych firiem, je do veľkej miery otázka peňazí. Platí to najmä pri domácich podnikateľoch. Tí sa obvykle pustia do vývojovej nadstavby vo chvíli, keď si na ňu dokázali zarobiť výrobou alebo nejakým iným biznisom. Jedinečný prípad rozvoja je trenčianska firma Bost SK.

Pôvodne to bol multibrandový obchodník s obrábacími strojmi svetových značiek, ktorý okrem moderných strojov inštaloval a zabezpečoval pre svetové strojárske značky servis. Najskôr prišiel výrobný pokus. Firme sa podarilo so súhlasom firiem, ktoré zastupovala, dopĺňať servisné dodávky originálnych náhradných dielcov aj vlastnou výrobou. Potom prišla aj vlastná výroba, no iná – samočinných brán. No majiteľovi Bostu SK Vladimírovi Bielikovi moderné stroje nedali pokoj. Cítil, že jeho klientele niečo chýba. Najskôr naštartoval systém rekvalifikácie kovoobrábačov z tradičných strojov na moderné, počítačom riadené (TREND 32/2005). Nasledoval rozbeh spolupráce s Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka, v rámci ktorej dostali študenti dvoch fakúlt možnosť dať štúdiu aj praktický rozmer. V. Bielik vtedy avizoval aj spoločné výskumno-vývojové aktivity. Vznikla na Slovensku nevídaná spoločná firma Bostu a univerzity Bost – TnU. Nie samoúčelne. Teraz už Bost SK ponúka rad obrábacích strojov s vlastnou značkou. Z tvorby vlastných vývojárov a spojenectva s univerzitou.

„Niektorým zákazníkom sa ťažko skladali riešenia len zo zariadení, ktoré predávame. Preto sme priniesli aj vlastné stroje,“ hovorí V. Bielik. Našiel taiwanského výrobcu, ktorý dokázal plniť kritériá kvality nielen v technických parametroch, ale napríklad aj v nízkej fluktuácii pracovníkov. Po dvoch rokoch skúšobných inštalácií sú dnes obrábacie stroje so značkou Bost Advanced Precision na prvom mieste v ponuke obchodníkov firmy. Že sa k vývoju a ďalším sofistikovanejším činnostiam pridáva spojenie „s vyššou pridanou hodnotou“, nie je náhoda. Aj keď Bost SK ešte vlaňajšie čísla nezverejnil, v roku 2008 vykázal pridanú hodnotu vyššiu než tržby z vlastnej produkcie. V biznise dominuje obchod, vývoj a vzdelávacie aktivity.

Prešovská superstar

Že výrobky z vlastného vývoja dvíhajú aj zaujímavejšie ukazovatele než len tržby, ukazuje slovenská inovatívna superstar – prešovská Spinea. V ostatnom zverejnenom roku 2008 vykázala nielen osemmiestny obrat, ale aj pridanú hodnotu takmer na úrovni polovice tržieb. Len na porovnanie, v priemyselnej montáži, ktorá v slovenskom priemysle dominuje, je dvojciferný podiel pridanej hodnoty na tržbách takmer vzácnosť.

Pôvodne výskumný projekt dvojice pracovníkov prešovského Výskumného ústavu kovov sa formálne blíži príbehom západných inovatívnych firiem. Bartoloměj Janek s kolegom Tiborom Feckom vymysleli doslova v garáži nový druh ložiskového reduktora. Bol lepší než japonské a plnil dve funkcie, ložiska a prevodovky. Vedcom sa podarilo získať investora, ktorého možno v súlade s terminológiou rizikových investícií nazvať biznis anjelom. Nie pre dobročinnosť, ale pre vysokú rizikovosť. S kapitálom od košického obchodníka s energonosičmi, spoločnosťou Kimex, založili v roku 1994 eseročku Spinea. Ako mnoho start-upov po svete, o štyri roky neskôr začala firma s prototypovou výrobou. A riešila rovnaký problém. Ako presvedčiť zákazníkov, že neznáma spoločnosť z malého Slovenska dokáže inovatívny strojný modul vyrábať natoľko výnimočne.

Trvalo to päť rokov, potom presvedčila o kvalitách nemeckého giganta výroby robotov Kuka – a mala referenciu, s ktorou sa jej tržby už niekoľko rokov skôr násobia, než len zvyšujú. A keďže vyvíja aj ďalšie nové produkty a získava nové patenty, vysoký podiel pridanej hodnoty pretrváva. A rovnako ako iné firmy so silným inovatívnym prvkov vykazuje aj ďalší spoločný znak. Odolnosť proti ťažším časom. Niežeby takéto firmy krízu necítili, no citeľne menej a dokážu sa je prispôsobiť. Vlastný a inovatívny produkt, pri ktorom navyše už optimalizovali geografické rozdelenie kompetencií a nákladov, pomáha parametru, ktorý samotný často rozhoduje o prežití firmy. Konkurencieschopnosti. ©

Vzácne zahraničné inovácie
 
Ak investori z cudziny pridajú k výrobe aj kompetenčné centrá či dokonca vývoj, zo Slovenska len tak neodídu

Americký Lucent, nástupca Bell Telephone Laboratories, jednej z hviezd Silicon Valley z minulého storočia, je od fúzie s francúzskym Alcatelom už vyše tri roky aj na Slovensku. Pôvodne zakotvil pod Tatrami jeho francúzsky partner. Najskôr v spojenectve s Teslou vyrábal v Liptovskom Hrádku telekomunikačné ústredne. Neskôr z jej fabriky urobil servis, no už v nej staval aj laboratóriá. Hlavnou produktívnou základňou tandemu Alcatel- -Lucent je dnes výskumno-vývojové stredisko, ktoré pred trinástimi rokmi v Bratislave založil Alcatel. Okrem rôznych aplikácií pre telekomunikačný biznis sa aktivity softwarehousu rozširujú do rôznych disciplín info-komunikačných technológií. Jeden z jeho najznámejších produktov je televízia Magio, a teda najznámejší zákazník T-Com.

Vývoj konkrétnych produktov a najmä centrálny firemný vývoj technológií je doslova na špici vzácnosti firemných operácií v ktorejkoľvek krajine. Stále najväčšie je slovenské inžiniersko-technologické centrum Johnson Controls v Trenčíne, zamerané na vývoj interiérových prvkov. Americký výrobca automobilových komponentov priniesol na Slovensko naozaj širokú paletu firemných činností. Po kompletizačných prevádzkach a výrobe to bol aj vývoj a na záver aj administratívna centrála, ktorá z Bratislavy riadi financie a marketing firmy v strednej Európe, no má aj viaceré globálne kompetencie.

Príchod sofistikovaných aktivít dokáže firmy udržať na Slovensku. Najvýraznejší príklad je americká spoločnosť ON Semiconductor. Ešte v 90. rokoch rozbehla v Piešťanoch výrobu polovodičov. Keďže sa firme podarilo nadviazať intenzívnu spoluprácu s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, naštartovala sa aj spolupráca vo vývoji. V Bratislave vzniklo firemné vývojové centrum. To sa orientuje na polovodičový výskum a vývoj s budúcim aplikačným využitím v automobilovom priemysle. Význam tohto typu aktivít pre zotrvanie firmy ukázal rok 2008. ON Semiconductor rozhodol, že výrobný závod v Piešťanoch zatvorí. Časť kompetencií prebrala jeho česká sestra, väčšinu technologicky vyspelé a citeľne lacnejšie ázijské pobočky. Centrum zdieľaných služieb a vývoj potvrdili citeľne menšiu závislosť od ustavičnej globálnej optimalizácie nákladov a ostali na Slovensku. Z rovnakých dôvodov možno počítať s udržaním aktivít aj pri pobočke talianskeho Magneti Marelli vo východoslovenskom Kechneci. Popri pomerne sofistikovanej výrobe zariadení do automobilových prístrojových dosiek a navigačných prístrojov sa do plánov dostal aj vývoj.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.