Stredoeurópania pocítili v úvode marca rozptýlenie najakútnejších obáv o vývoj verejných financií v Grécku, ale i pokračovanie renesancie apetítu investorov po rizikových aktívach. Zlotý spevnel o 1,3 %, koruna a forint takmer o percento. Najmiernejšie boli marcové zisky rumunského leu (0,2 %). Po predstavení plánu rozpočtovej konsolidácie na tento rok grécka vláda úspešne vydala ďalšiu emisiu štátnych dlhopisov v objeme 5 mld. EUR. Dopyt pritom prevýšil dvojnásobok.

Z celkovej tohtoročnej potreby refinancovania (53 mld. EUR) získali Gréci v dvoch aukciách po znížení ratingu spolu 13 mld. EUR, pričom celkový dopyt možno odhadnúť na vyše 35 mld. EUR. Kombinácia zverejnených fiškálnych opatrení a úspešného refinancovania vo vlastnej réžii prispela k zmierneniu rizikovej prirážky Grécka z takmer 400 bázických bodov už na menej než 300 bodov. Stávka na vyjasnenie situácie v Grécku bola vo februári zisková. Zníženie rizikovej prirážky o 100 bázických bodov znamená, že trhová cena 10-ročných gréckych štátnych dlhopisov vzrástla za mesiac približne o jedno percento.

Stabilizácia situácie okolo Grécka patrila medzi jeden z príspevkov k oživeniu na akciových parketoch, ktoré obratom zatlačili index averzie investorov k riziku VIX najnižšie od mája 2008. Vďaka kombinácii týchto vplyvov sa zlotý po signáli o možnom skoršom zvýšení úrokov posunul po prvý raz od začiatku decembra 2008 až pod 3,87 PLN/EUR. Forint opäť zaklopal na osem mesiacov odolávajúcu hranicu 263 – 265 HUF/EUR. Koruna sa najviac od začiatku decembra priblížila k bariére 25,6 CZK/EUR. Keď však deň po MDŽ zaváhala rely na burzách, prudké takmer jednopercentné oslabenie forintu aj zlotého pripomenulo, že je stále priskoro zabúdať na zraniteľnosť regionálneho devízového trhu externými rizikami.

Pri zoradení porovnateľne otvorených, exportne orientovaných ekonomík priniesol január ďalší empirický kamienok do teórie výhodnosti vlastnej, volatilnej meny v čase recesie. Kým na Slovensku priemyselná výroba vzrástla v januári medziročne o 19,3 % (po 26-percentnom prepade pred rokom), v rovnakom mesiaci zaznamenal maďarský priemysel posilnenie len o 5,7 % (-20,7 % pred rokom). Nezanedbateľne nižším tempom sa v januári zotavovala aj priemyselná produkcia v ČR (len o 5,3 % a -22,8 % vlani). Tento rok pritom regionálnym exportérom priniesol len kurzové znevýhodnenie. Zlotý sa k euru posilnil o 5,2 %, koruna o 2,7 %, leu o 3,2 %, dokonca aj forint o necelé percento. Keďže vlani v marci kulminovali turbulencie na svetových trhoch, v medziročnom porovnaní dosahuje posilnenie k euru už 22,3 % v prípade zlotého, 14,9 % pri forinte a vyše 10 percent pri českej korune.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.