Potenciálni dlžníci budú od leta zavalení kopou informácií, aby sa mohli dobre rozhodnúť. Keď sa im nebude úver pozdávať, môžu ho podobne ako spotrebný tovar do dvoch týždňov vrátiť. A keď na to budú mať, môžu ho za minimálny poplatok predčasne vyplatiť.

To mali byť hlavné zmeny, ktoré prináša zákon o spotrebiteľských a iných úveroch schvaľovaný v čase uzávierky TRENDU parlamentom. Transponovanie roky pripravovanej európskej legislatívy nemalo spôsobiť rozruch. Nakoniec je všetko inak. Zákon sprevádza rozhorčenie bankárov a vyhrážanie sa Ústavným súdom a sťažnosťou na Európsku komisiu.

Zvláštne stretnutie

Dôsledne pripravená a predebatovaná smernica nezasiahne trh negatívne, zhodujú sa slovenskí poskytovatelia úverov. Hoci im poskočia náklady na prispôsobenie informačných systémov a novú dokumentáciu. Lenže jedným zákonom tvorcovia upravovali a menili aj ďalšie normy. A k prekladu európskej legislatívy do slovenského práva sa dostal aj narýchlo predstavený prílepok zo slovenskej produkcie. Základný balíček bankových služieb, teda unifikovaný produkt s totožným obsahom, ktorý bude musieť ponúkať každá banka.

Koľko a akých transakcií produkt zabalí, určí až vyhláška ministerstva financií. Novela zákona o bankách peňažným ústavom len prikáže, aby základný balík poskytovali. Vyhláška by mohla byť podľa šéfa sekcie finančného trhu ministerstva Vladimíra Dvořáčka v máji v pripomienkovom konaní a účinná by mohla byť od júla. Do troch mesiacov potom musia banky zaradiť do ponuky jednotnú službu.

Bankám sa z princípu nepáči, že im politici kážu, aké produkty majú poskytovať. Odporúčajú vláde, aby podobné regulácie zaviedla aj do iných odvetví hospodárstva. Po prijatí zákona chystajú podnet na Ústavný súd. Ak by na ňom neuspeli, obrátia sa podľa prezidenta Slovenskej bankovej asociácie (SBA) a šéfa Tatra banky Igora Vidu na Európsku komisiu.

„Nech skúsia, majú na to právo,“ odkazuje jeden z tvorcov unifikovaného produktu V. Dvořáček. No je to práve Európska komisia, ktorá tlačí jednotlivé krajiny k sprísňovaniu pravidiel. A základný bankový produkt má podľa neho zabezpečiť, aby ich neporušovali.

Principiálne proti

Rokovania bánk s ministerstvom sa skončili nezdarom. No nie úplným, balíček sa podarilo okresať. Pôvodne sa do základných bankových služieb mali dostať vedenie a zrušenie účtu, neobmedzené elektronické transakcie cez internet banking či kartou doma i v zahraničí a 36 transakcií na pobočke banky ročne. V. Dvořáček však potvrdil, že obsah základného bankového produktu bude oproti pôvodnému návrhu „určite trochu zmenený“.

Ministerstvo chce podporiť najmä bezhotovostný platobný styk. Počet hotovostných operácií bude limitovaný. A nie na ročnej, ale mesačnej báze, presadili bankári. Tak sú totiž nastavené ich systémy. No V. Dvořáček trvá na tom, aby internet banking a bezhotovostné prevody nemali obmedzenie.

Neobmedzený počet operácií s platobnou kartou mal pôvodne obsiahnuť aj výbery z bankomatov bez ohľadu na bankového majiteľa. Pritom výbery z cudzích bankomatov sú pre banky i klienta niekoľkonásobne drahšie. Po diskusii s bankármi ministerstvo zvažuje, že v tejto kategórii ponechá iba výbery z vlastných bankomatov.

A hoci po diskusiách s bankami dochádza podľa V. Dvořáčka k eliminovaniu rozporov, kompromis nenájdu. Banky totiž z princípu porovnávací produkt nechcú.

Pochybné skúsenosti

Základný bankový produkt, ako sa rovnaký balíček oficiálne nazýva, by mal zvýšiť transparentnosť produktov bánk na Slovensku. Každá banka má ponúkať balíček s rovnakými službami a cena za ne potom bude jednoducho porovnateľná. Ministerstvo financií sa inšpirovalo Belgickom, kde podobný produkt zaviedli v roku 2003. No princíp základného účtu v Belgicku je úplne iný. Vláda ním chcela vyriešiť prístup k základným finančným službám sociálne slabším obyvateľom. Stanovila aj jeho maximálnu ročnú cenu, ktorá predstavovala vlani 12,5 eura. Získať ho môžu len občania, ktorí ešte nemajú žiadny iný bankový účet či sporiaci alebo úverový produkt v hodnote vyššej ako 6-tisíc eur. A k belgickému základnému účtu nedostane klient platobnú kartu.

Úspešnosť tohto účtu hodnotí Belgická asociácia pre finančný trh Febelfin triezvo. „Od roku 2003 bolo otvorených len 7-tisíc základných bankových účtov,“ hovorí Pamela Renders z belgickej asociácie. Belgicko má pritom desať miliónov obyvateľov. Pri 96-percentnej penetrácii bankovými službami počítali politici, že cieľová skupina pre základný účet bude 40- až 50-tisíc dospelých ľudí.

To, že využitie základného produktu bolo v Belgicku slabšie, pripisuje P. Renders dvom dôvodom. „Po prvé, niekoľko finančných inštitúcií ponúka účty zadarmo,“ hovorí. A druhým dôvodom bolo, že iné bankové domy zasa úzko spolupracujú so sociálnymi centrami a ponúkajú podobné produkty. Aj vďaka týmto produktom ukázal výskum belgického ministerstva financií, že percento pokrytia bankovými službami sa rozšírilo takmer na každého dospelého obyvateľa.

Podobný produkt musia ponúkať zo zákona napríklad aj banky v Malajzii. A to z podobného dôvodu ako v Belgicku – sprístupniť bankové služby každému. Ponúkajú ho všetky banky obyvateľom a malým a stredným podnikom. Definovaný je len vágne, ako účet pre základné transakcie za minimálne náklady a poplatky.

Bankové výhrady

Na Slovensku zatiaľ podľa vlaňajších údajov vlastnilo akýkoľvek bankový produkt 85 percent dospelého obyvateľstva. Bankári tvrdia, že s produktom pre sociálne slabšiu skupinu by nemali problém. „Takto definovaný produkt by spĺňal pôvodný zámer naplnenia idey základného bankového produktu a zároveň by zachoval možnosť konkurencieschopnosti bánk v oblasti netermínovaných depozitných produktov,“ hovorí Zuzana Francúzová z ČSOB. No ministerstvo financií odmieta myšlienku obmedziť ponuku základného bankového produktu pre určitú skupinu klientov. Má byť podľa V. Dvořáčka „všeobecne dostupný“.

Cenu balíčka si má každá banka nastaviť sama. Kým nie je jasné, čo sa medzi služby balíčka dostane, nechcú komentovať jej výšku.

No niektorí bankári pochybujú o tom, že služby budú naozaj porovnateľné. Ich transparentnosť teda bude obmedzená. Šéf najväčšej tunajšej banky Slovenskej sporiteľne Jan Rollo napríklad argumentuje, že ovplyvňovať úroveň a cenu služieb bude aj veľkosť bankomatovej či pobočkovej siete banky. A to vtedy, ak v balíčku bude naozaj neobmedzený výber z vlastných bankomatov banky alebo transakcie na pobočkách banky.

Duplicity

Okrem toho, že si klienti budú môcť jednoducho porovnávať cenu jednotného bankového účtu u všetkých bánk, ľahko si porovnajú aj úverovú ponuku.

Zákazníci musia dostať podrobné informácie o úvere, už keď zazrú reklamu alebo akúkoľvek ponuku. Ak v nej chce mať zadávateľ nejaký číselný údaj. Okrem úrokovej sadzby, poplatkov a ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá tieto parametre prepočíta, ešte veľa ďalších podrobností. Uviesť tieto povinné údaje presiahne aj celkovú dĺžku informácie o propagovanom produkte, konštatujú v Consumer Finance Holdingu (CFH). Podľa Home Creditu rozsah informácií značne skomplikuje inzerciu a výrazne zvýši náklady zadávateľov takýchto reklám. Uviesť interval, v ktorom sa môže pri danom produkte pohybovať RPMN, by malo úplne stačiť.

Okrem toho pri rozhodovaní – ešte pred podpisom zmluvy – majú dostať klienti niekoľkostranový formulár s detailmi o úvere, o ktorý majú záujem. Aj v zmluve musia mať všetky dáta. Spoločnostiam, ktoré poskytujú úvery, to pripadá zbytočne duplicitné. „Veľká väčšina klientov formulárom nerozumie a nečíta ich,“ reaguje manažér pre externé vzťahy z Provident Financial Michal Dyttert. No uznáva, že malej časti klientov pomáha porovnávať si ponuky rôznych spoločností. „Keby táto povinnosť existovala len v elektronickej podobe na internete, bola by postačujúca a ušetrila by množstvo administratívy a nákladov,“ konštatuje.

Problém či nie

Ak sa klient po tom všetkom rozhodne, že vyčerpaný úver predsa len nechce, môže ho do 14 dní vrátiť. Bez sankcie. No hrozby zneužívania sa bojí máloktorá úverová spoločnosť. Dlžník totiž musí vrátiť istinu i úroky za dlžné dni. Provident Financial ponúka dlžníkom sedem dní na to, aby zobrali podpis spod zmluvy späť. Túto možnosť využíva podľa M. Dytterta približne jedno percento ľudí. Oveľa viac to podľa neho nebude, ani keď sa lehota predĺži. „Napriek tomu si však nemyslíme, že je toto právo, v prípade vybavenia úverovej zmluvy inou formou ako na diaľku, nutné,“ odkazuje Home Credit. A ako podotýka Cetelem, spoločnosť bude musieť upraviť informačné systémy.

Problém môže nastať pri viazaných spotrebných úveroch, teda takých, kde úver a kúpa tovaru tvoria jeden obchodný celok. Ak totiž podľa zákona spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o kúpe tovaru, zaniká aj zmluva o úvere. Môže sa ľahko stať, že klient, ktorý bude tovar reklamovať, prestane splácať úver. A veriteľ bude dlh vymáhať. Podľa splátkarov totiž nemôže klient odstúpiť od zmluvy hocakým spôsobom. Správnosť postupu nie je jasná, kým nerozhodne súd, myslí si CFH.

A ak by si to dlžníci s úverom rozmysleli neskôr, môžu ho predčasne splatiť. Aktuálne so sankciou do štyroch percent zo skôr vyplatenej sumy. No po novom najviac za jedno percento. Prípadne len pol percenta, ak sa blíži splatnosť úveru. Alternatívni poskytovatelia úverov – aspoň tí, čo sú súčasťou medzinárodných skupín – si za predčasné splatenie poplatok nepýtajú. Pritom počet predčasne vypovedaných zmlúv je podľa splátkarov zanedbateľný. Provident Financial poskytuje veľmi drahé úvery, ale za predčasné splatenie úveru dáva klientom zľavu. Výsledok? V priemere 40 percent ich klientov splatí úver skôr.©

 Spory o stropy

Úrokový limit nebol ideálny, uznáva vysoký úradník ministerstva financií

Úrokový strop zo slovenskej praxe zmizne, hoci to nie je diktát európskych úradníkov. Regulácia ceny úveru cez stanovenie umelej hranice nie je ideálna, hovorí V. Dvořáček. Zavedenie stropu pritom presadil rezort spravodlivosti. „Myslíme si, že strop nesplnil účel,“ uznáva. Počas kvartálneho zisťovania priemerných cien, za ktoré sa slovenské úvery predávali, sa hodnoty menili a podľa V. Dvořáčka tieto údaje neodrážali realitu na trhu.

Neznamená to však, že slovenské úvery môžu byť akokoľvek drahé. Len sa regulácia odpichne od „obvykle“ požadovanej ceny za podobný úver v podobnom prípade. Oproti tomu pôžičky nesmú byť „podstatne“ drahšie.

„Nová regulácia namiesto toho, aby riešila striktné pravidlá možnosti vstúpiť na trh a podnikať a tým eliminovala z trhu neseriózne subjekty, sa zase venuje len regulácii ceny,“ rozhorčuje sa M. Dyttert.