Európska komisia (EK) uplynulý týždeň predstavila novú „desaťročnicu“, ktorá má nahradiť neúspešnú Lisabonskú stratégiu. Obsahuje menej cieľov a jej prioritou už nie je predbehnúť USA.

Nová stratégia zamestnanosti a rastu na nasledujúcich desať rokov dostala pomenovanie Európa 2020. V nej európski politici upustili od pompézneho zámeru Lisabonu stať sa najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. I od toho, že únia má predbehnúť USA. Po novom chce EK dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Teda hospodársky rast založený na inováciách a vzdelávaní, zvyšovaní zamestnanosti a zefektívňovaní produkcie, pričom však chce brať ohľady na životné prostredie.

„Potrebujeme obnoviť rastový potenciál Európy, aby sme sa opäť stali plne konkurenčnými na globálnej úrovni. Preto musíme investovať do štrukturálnych zmien a štrukturálneho rastu,“ zdôraznil predseda EK José Barroso. Podľa neho kríza odhalila základné slabé stránky i neudržateľné trendy, ktoré Európa nemôže viac ignorovať.

V novej stratégii si komisia stanovila podstatne menej priorít ako v predošlej „desaťročnici“. Hlavných cieľov je už len päť. Brusel nezmenil zámer zvýšiť investície do výskumu a vývoja na tri percentá HDP únie, pričom v súčasnosti je to podľa agentúry Reuters len 1,9 percenta. V oblasti klímy a energie chce komisia dosiahnuť takzvaný cieľ 20/20/20. To znamená, že členské štáty majú do roku 2020 znížiť v porovnaní s rokom 1990 emisie skleníkových plynov o dvadsať percent. Zároveň sa má na pätinu zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií a o pätinu má vzrásť energetická efektívnosť.

Ďalšie tri ciele sa týkajú zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej sféry. Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 až 64 rokov by v nasledujúcom desaťročí mala vzrásť zo súčasných 69 na 75 percent. Pod desaťpercentnú hranicu by mal klesnúť počet ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, a aspoň na 40 percent sa má zvýšiť počet mladých s vysokoškolským vzdelaním. Zároveň má klesnúť o 20 miliónov počet Európanov ohrozených chudobou, pričom v súčasnosti je ich podľa Reutersu zhruba 80 miliónov.

Kritici novej stratégie poukazujú na to, že sa v nej nehovorí o tom, ako vytýčené ciele dosiahnuť. Navyše podľa nich EK nemá ako vymáhať od členských štátov plnenie cieľov. Stratégiu Európa 2020 ešte musia odobriť členské štáty. Má sa tak stať koncom marca.