Vyhodenie dvoch najpočúvanejších rádií z trhu a pridelenie frekvencií neznámym firmám sa zdalo v roku 2009 ako čosi neuveriteľné...

Viete si predstaviť, ako som sa ja cítil.

V januári však maďarské súdy v istej miere rozhodli v prospech Emmisu a majiteľov rádia Danubius. Spočiatku ste nevedeli, ako interpretovať verdikt.

Je to otázne. Sudca rozhodol v náš prospech a povedal, že proces bol protizákonný. Vždy sme cítili, že to bolo úplne jasné. A napriek tomu, že sme boli sklamaní, pokračovali sme. A na súde budeme pokračovať aj naďalej. V Budapešti sme sa stretli s americkým veľvyslancom, diskutovali sme s niektorými z lídrov strany Fidesz. Je to veľmi smutná situácia. Nikdy sme sa s takým niečím ešte nestretli. Odsúdilo to deväť ambasád, americký Kongres, ozvali sa aj Biely dom, ministerstvo zahraničných vecí, Európska únia a hlava maďarskej mediálnej rady ORTT dokonca odstúpila z funkcie. Myslíme si, že je veľmi jasné, že sa porušilo právo, a my budeme pracovať na tom, aby sa napravilo.

A čo teda očakávate? Vráti sa vďaka rozsudku celé výberové konanie na začiatok?

Chceli by sme späť licenciu. Aj vláde sme povedali, že súd rozhodol tak, aby nám vrátili licenciu. Mal to povedať aj nový predseda regulačného orgánu na vypočutí v parlamente. Sme presvedčení, že v konečnom dôsledku zostaneme.

Spomenuli ste, že ste sa rozprávali s predstaviteľmi Fideszu. Od tých podporu asi nemôžete čakať, keďže spolu s MSZP údajne stoja za firmami, ktoré vytlačili vás a Danubius.

Bez debaty, Fidesz je veľmi zainteresovaný. Spolu so socialistami. Najprv sme objasnili náš postoj socialistom a teraz Fideszu.

Časť osadenstva rádia Sláger už prešla do jeho nasledovníka Neo FM. Čo si o tom myslíte?

Niektorí prešli, áno. Podporili sme ich v tom. Nechceme, aby boli bez zamestnania. Chceli by sme získať späť licenciu aj ľudí, ale tiež chceme, aby ďalej pracovali, či už s nami alebo nie.

Keď sa rozprávate s politickými stranami, sedeli ste za stolom už aj s majiteľmi stanice, ktorá získala vaše frekvencie?

Nie, nie je o čom sa rozprávať.

Keď ste sa museli o vašu licenciu vlani opätovne uchádzať, mali ste signály, že všetko neprebehne úplne férovo?

V Maďarsku sme boli dvanásť rokov a takmer všade na svete, ak si robíte svoju prácu a platíte poplatky, zostane vám aj licencia. Krátko predtým nám povedali, že dve politické strany pôjdu po frekvenciách. Obe politické strany nás potom oslovili a povedali, že im budeme musieť odovzdať kontrolu nad licenciami, ináč budeme mať problémy. Vedeli sme na konci procesu, čo sa deje.

Bola za tým snaha získať pre seba biznis alebo iba kanál na ovplyvňovanie verejnej mienky?

Podľa ma oboje. Určite tam bola biznisová motivácia zo strany, ľudí, ktorí boli zapojení. Iní sa zas chceli uistiť, že získajú priamy vplyv na hlas, ktorý môže v Maďarsku ovplyvňovať ľudí.

Nie je to naivné rozmýšľanie? Rádio sa nezdá byť práve tým médiom, ktoré v spoločenských otázkach výrazne ovplyvňuje veci verejné.

Niekto si myslel, že má.

Z postkomunistických krajín okrem Maďarska a Slovenska pôsobíte aj v Bulharsku. Je reálne, že by sa minuloročný prípad zopakoval aj inde?

Nemyslím si, toto sa deje veľmi zriedkavo. Ako som už povedal, ak si ako vysielateľ plníte povinnosti, očakáva sa, že budete aj pokračovať. Vedeli sme, že pri akomkoľvek vývoji situácie budeme v Maďarsku platiť vláde najviac poplatkov, pretože sme s odstupom najväčší vysielateľ a platíme percento z tržieb.

Skupina CME, ktorá vlastní Markízu, mala a má jasnú stratégiu, ako expandovať v tomto regióne. Emmis má rádiá v troch stredo- a východoeurópskych krajinách, vstúpili ste do nich so značným časovým odstupom. Vyzerá to, že ste tu nerástli až tak cielene.

Máme radi východnú Európu. Ale predtým sme mali rádiá a printy v Spojených štátoch, nikdy sme si jasne nepovedali, že sa zameriame iba na strednú Európu.

Čo vás spája s týmto regiónom?

V minulosti som bol veľvyslanec USA Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Vtedy som sa stretol s regulátormi z celého sveta. Z rozhovorov bolo zrejmé, že privatizácia má otvorené dvere vo východnej Európe. Mali sme šancu sa toho zúčastniť, a preto sme to aj chceli spraviť.

A odkiaľ ste získavali informácie, kedy prišiel ten správny okamih na vstup do Maďarska či na Slovensko?

Práve z rozhovorov s regulátormi. Pozorovali sme situáciu vo východnej Európe.

Na Slovensku je niekoľko rádií, ktoré majú dobré pokrytie, no slabú počúvanosť. Také musia byť aj inde. Nemáte ich vytypované na niektorých nových trhoch?

Takéto rádiá sú na každom trhu. Musíme však postupovať podľa pravidiel danej krajiny. Nemôžeme len tak vykúpiť našich konkurentov. To, o čo sa snažíme, je nájsť programing, ktorý nájde spätnú väzbu na trhu. A získať skvelé lokálne vedenie, čo sa, myslím, s naším tímom aj podarilo. Ak to spravíme a budeme slúžiť publiku, bude sa nám dariť.

A teda pozeráte sa v súčasnosti aj na iné európske trhy?

Chceli by sme. V tomto momente sa však snažíme znovu vybudovať náš biznis, ktorý veľmi utrpel počas posledných dvoch rokov. Vždy by sme však chceli rásť.

Je líder trhu v malej stredoeurópskej krajine ako Expres z pohľadu tržieb rovnako atraktívny ako niektoré z vašich regionálnych rádií v Spojených štátoch?

Aj keď nie úplne, ale áno. Je to porovnateľné. Slágeru aj Expresu sa darí veľmi dobre aj v porovnaní s americkými stanicami.

Emmis mal v USA aj niekoľko lokálnych televízií, ktoré ste však predali. Prečo?

Vzhľadom na charakter televízneho biznisu v Spojených štátoch sme dospeli k názoru, že ten náš už nebude ďalej rásť. S prihliadnutím na trendy sme usúdili, že by bolo múdrejšie vystúpiť.

Vašich amerických printových titulov sa nemienite vzdať?

Nie. Aj tie mali problémy. Ako všetky médiá v USA. A vlastne na celom svete. Ale konečne to vidíme tak, že veci sa začínajú zviechať. Biznisu sa darí viac ako v posledných mesiacoch.

Aj printom?

Tým to ide pomalšie. Printy sa nevrátili späť tak rýchlo ako vysielatelia.

Ako by ste zhodnotili vlaňajšok?

Bol veľmi zlý. V médiách najhorší, aký kto videl za posledných sedemdesiat rokov. Bolo to zlé.

A špeciálne pre Emmis?

Asi rovnako zle. Naša kapitálová štruktúra nám umožnila o čosi väčšiu flexibilitu. Mnoho veľkých mediálnych spoločností vlani vyhlásilo bankrot. To nebol náš prípad, nemáme také problémy. Ale tvrdé to bolo pre každého. Rok 2010 vyzerá lepšie. Zdá sa, že opäť nastane rast. Tak to aspoň vyzeralo dosiaľ. Sme opatrne optimistickí.

Nedávno vám hrozilo, že hodnota vašich akcií klesne pod minimum vyžadované na burze Nasdaq, a teda že by sa prestali obchodovať.

To bolo zlé. Vyjadrovalo to, že investori sú roztrpčení zo starých médií. Myslím si, že to je prehnané a že sa vrátia.

Podľa pravidiel burzy ste mali čas do polovice marca, aby sa stav vašich akcií zlepšil.

Nie, nie. To sme už splnili. Dolárovú hranicu sme prekročili už dávnejšie.

Emmis má ako v prvom rade rozhlasová spoločnosť aj interaktívnu divíziu, čo znie – aspoň z pohľadu tohto trhu – nezvyčajne. Venuje sa táto jednotka iba rádiám?

Nie, robí aj pre vydavateľské aktivity. Myšlienka za tým je dodávať rádiám interaktívne riešenia – našim aj z iných spoločností. Ide o kampane pre zadávateľov, do ktorých sú zapojení spotrebitelia. Súťaže, propagácia, rôzne cesty, ako spojiť naše publikum s inzerentmi.

Interaktivita a vývoj médií sa pritom oveľa viac spája s printovým či s televíznym obsahom na internete. Nevyzerá pri nich rádio ako také nemenné, konzervatívne médium?

Rádio podľa mňa spravilo na poli interaktivity tiež kus práce. Celkovo sa počúvanosť rozhlasu – tradičného terestriálneho rádia – udržala celkom dobre.

Dokáže rádio zaujať aj mladšie generácie, ktoré vyrastajú s iPodom a neobmedzeným sťahovaním hudby? Nestarne rozhlas?

Nie až tak silno, ako by ste si možno mysleli. Vnímanie môže byť také, že mladí ľudia rádio nepočúvajú. Máme však štúdie, ktoré ukazujú, že podiel mladých poslucháčov sa udržal pozoruhodne dobre. Veľa ľudí si kúpi iPod, po čase však chcú počuť aj novú hudbu. Rádio zostáva číslo jeden ako zdroj hudby. Udržiava si preto mladších aj starších poslucháčov.

A čo sa týka streamovania hudby na internete? Stáva sa z toho nová distribučná platforma pre rádio?

Áno. Je to však trochu neefektívne. Je veľa streamových projektov, z ktorých však nevzišiel biznis model. Náklady naň sú vyššie. Všetci však experimentujeme a snažíme sa nájsť cestu, ako z toho spraviť zisk.

Prečo sú náklady na streaming vysoké?

Vysoké sú pre rádio aj pre spotrebiteľa. Pre spotrebiteľov sú drahé dátové balíky od operátorov. V súčasnosti operátori hovoria, že ak streamujete veľa videa a audia, budeme od vás pýtať viac. Tento problém sme ešte nevyriešili.

Na internete je tiež veľa nízkonákladových streamovaných rádií. Vnímate ich ako konkurenciu alebo sú to slabé subjekty?

Je za tým slabý biznis model. Ja aj vy by sme mohli spustiť dvadsať internetových rádií. Zasiahnuť publikum je však ťažšie. ©

Jeffrey H. Smulyan je prezident americkej spoločnosti Emmis Communications Corporation, ktorá v Spojených štátoch prevádzkuje niekoľko lokálnych rozhlasových staníc a printových titulov. Spoločnosť so sídlom v Indianapolise založil v roku 1980. V stredo- a vo východoeurópskom regióne patria Emmisu tri bulharské rádiá a slovenský Expres, ktorý v súčasnosti oslavuje desiate narodeniny. Emmis vlani prišiel o licenciu v Maďarsku. Mediálny regulátor pridelil frekvencie rádia Sláger a konkurenta Danubius neznámym firmám s politickým pozadím.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.