Krok mimo hlavného biznisu. Hoci sa Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) patriaca mestám a obciam kraja stará najmä o rozvody pitnej a odkanalizovanie odpadovej vody, skúša to aj inde. Čoraz viac sa angažuje vo výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.

V najbližších rokoch do toho chce cez svoju dcérsku spoločnosť Bionergy investovať zhruba 50 miliónov eur. Všetky vodárenské firmy potrebujú peniaze na výstavbu nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd pre čoraz menšie a menšie mestá, do ktorých tlačí bruselská centrála Európskej únie. V tejto situácii sa môže zdať, že túžba bratislavských vodárov po energetike je hazard alebo plytvanie. Neplatí ani jedno a ani druhé. Bratislavská vodárenská spoločnosť v novom biznise s energiami vidí, popri eurofondoch, ďalšiu zaujímavú možnosť, ako si privyrobiť na nutné investície. Vláda totiž cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) drží ceny vodného a stočného na uzde tak, že neumožňuje vodárom žiadne výraznejšie zisky z ich corebiznisu.

Je aj ďalší dôvod, ktorý tlačí bratislavských vodárov do energetiky. Samosprávni vlastníci potrebujú vyriešiť aj ďalší bruselský záväzok, ktorý na nich presunul štát. Staré potraviny a iný biologický odpad z domácností, obchodov, reštaurácií či priemyselných podnikov sa už nemajú skládkovať, ale využiť napríklad na výrobu energií. Práve tu sa spája verejný záujem so snahou BVS mať nové zisky. Pretvoria bioodpad na elektrinu a teplo.

Pribrzdená brandža

Bratislavskí vodári zhodnocovali energeticky kaly z čistiarní odpadových vôd ešte za socializmu. No iba na výrobu tepla. Produkovali z nich plyn, ktorého spaľovaním vykurovali svoje objekty. Takto zhodnotili menšiu časť kalov. Väčšinou sa kaly, ako všade inde, využívali na hnojenie polí. To pre ich rôznorodý obsah nebolo zďaleka bezpečné a dnes sa to už nerobí.

Pred vyše dvoma rokmi, keď sa naplno rozbehol tlak vlády na ceny vodného a stočného, začali bratislavskí vodári premýšľať nad ďalším rozvojom energetiky. Hlavne nad výrobou ziskovejšej elektriny. „Hlavný biznis teraz jednoducho žiadny výraznejší zisk robiť nemôže,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ BVS Daniel Gemeran. Spomína, že pred rokom 2007 vedela jeho firma na vode zarobiť zhruba osem až desať miliónov eur ročne. No posledné dva roky skončila na nule či malých, symbolických ziskoch.

Od tohtoročnej jari síce regulačný úrad povolil vodárenským spoločnostiam v regiónoch zdvihnúť cenu pitnej vody o päť až desať percent. V tom bratislavskom o vyše osem percent. Ale podľa D. Gemerana je to stále iba dorovnávanie strát z príliš nízko nastavených regulovaných cien. „Ceny nám úrad nastavuje vždy nízko a my si potom náklady presahujúce výnosy musíme riešiť žiadosťami o mimoriadne zvýšenie cien. Nejaké výraznejšie zisky navyše v tom nie sú,“ zdôrazňuje tento manažér.

Takže bratislavská spoločnosť začína prostredníctvom svojej energetickej dcéry hľadať možnosti vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov. Štát totiž týmto zdrojom, ktoré sú drahšie ako uhoľné či atómové elektrárne, garantuje výkup vyprodukovanej elektriny za vyššie ceny. Tak im vopred zabezpečuje trvalú ziskovosť. Obnoviteľné zdroje sa stali osobitne atraktívne po tom, čo vláda vlani rozšírila garanciu pevných cien z jedného na 15 rokov. Do zeleného biznisu sa nahrnulo množstvo súkromných investorov a pozadu nechce zostať ani táto bratislavská firma.

Výhodná dcéra

Od začiatku tohto roka všetky energetické aktivity spravuje novozaložená dcérska spoločnosť Bionergy. Aby mala na čom svoju energetiku stavať, matka na ňu podľa D. Gemerana previedla časť svojich pozemkov i budov v celkovej hodnote zhruba 45 miliónov eur. Takto zisky z energetiky investuje nielen do jej rozvoja, ale vo forme dividend ich v budúcnosti využije na modernizáciu svojej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry.

Prvé menšie zdroje na produkciu elektriny majú už bratislavskí vodári hotové. Pri štyroch svojich čistiarňach odpadových vôd v bratislavskej Vrakuni, Petržalke i Devínskej Novej Vsi a tiež v Senici firma vybudovala bioplynové stanice s celkovým výkonom jeden a pol megawattu. Práve tam už čistiarenské kaly slúžia nielen na výrobu tepla, ale aj elektriny. Bionergy ide tento rok postaviť ďalšie dve. Každá bude mať výkon jeden megawatt. A budúci rok majú pribudnúť ďalšie. V takom rozsahu, aby mala v bioplynoch celkový elektrický výkon päť megawattov.

Novovybudované bioplyny s výkonom tri a pol megawattu budú firmu stáť vyše dva milióny eur. Budú teda zhruba päťnásobne lacnejšie ako iné na Slovensku plánované bioplyny. „Je to preto, že Bionergy má na ich výstavbu pozemky, budovy a časti technológií. Bude kupovať iba zostávajúce technologické vybavenie,“ hovorí generálny riaditeľ energetickej dcéry Alojz Bernát. D. Gemeran, ktorý je zároveň aj predseda predstavenstva Bionergy, ho dopĺňa, že vďaka vyššiemu výkonu bioplynových staníc budú môcť zarábať aj na doplatkoch za dodávky špičkovej elektriny. Teda tej, ktorá v rozvodnej sieti vypĺňa nárazové zvýšenia spotreby.

V nových bioplynoch nebude Bionergy využívať iba čistiarenské kaly. Začne tam spracovávať aj staré potraviny a iné biologické odpady z domácností, obchodov, reštaurácií či potravinárskych fabrík. Za tým sú aj povinnosti vlastníkov firmy, teda miest a dedín. Lebo Európska únia chce od členských krajín, aby rozložiteľný biologický odpad neskládkovali, ale ho využili na výrobu kompostu či energií. Pôvodne mal zo skládok zmiznúť už tento rok. No členské krajiny únie si vylobovali odklad do roku 2013. V Bratislave a okolí by mohla túto povinnosť riešiť práve Bratislavská vodárenská spoločnosť.

Peniaze z kanála

Nič nie je rozhodnuté, no kampane medzi domácnosťami a rozmiestenie nových špeciálnych kontajnerov na biologický odpad pri domoch bude mať zrejme na starosti iná bratislavská mestská firma – Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Vodári by mohli vo svojich bioplynoch zabezpečiť spracovanie. Teraz rozmýšľajú, ako zvládnuť logistiku zvozu bioodpadov z potravinárskych fabrík. A. Bernát pripomína, že ekonomika spracovania bioodpadov by neutiahla, keby potravinári od nich očakávali nejaké peniaze. „Možno sa ich snažia predávať farmárom do výkrmu prasiat, ale to legislatíva únie vôbec nedovoľuje. Ak by sme za odpad mali platiť, sme stratoví,“ hovorí.

Bionergy plánuje na zhromažďovanie bioodpadov budovať centrálny terminál na čistiarni v bratislavskej Vrakuni. Tá sa stáva kľúčovým centrom celého jej ekologického a energetického biznisu s čistiarňovým kalom a bioodpadmi. Už teraz tam vodári presmerovávajú odpadové vody z Pezinka a časom tam skončia aj tie zo Senca. Menšiu čistiareň v Pezinku už zrušili a to isté čaká aj seneckú. S tým, že toto je lacnejšie riešenie.

V medznom roku 2013 chce Bionergy z bratislavského biologického odpadu spracovať v bioplynoch ročne zhruba 20-tisíc ton. No hlavné mesto ho vyprodukuje päťkrát toľko. A celý Bratislavský kraj zhruba 170-tisíc ton. Preto už teraz Bionergy nevylučuje, že časom začne spracovávať biologického odpadu viac.

V budúcnosti chce zhodnocovať aj odpadovú hmotu, ktorá v bioplynových staniciach ostáva po uvoľnení bioplynu. Firma ju plánuje sušiť a potom z nej peletovať nové palivo na využitie v energetike. Ročne by to mohlo byť zhruba 25-tisíc ton. S tým, že ich výhrevnosť bude len o pätinu nižšia ako výhrevnosť hnedého uhlia. Po spálení peliet zostanú len malé objemy popola, takže kaly i biodpad budú pri tomto spôsobe spracovania využité v maximálne možnej miere.

Vrakunské centrum na zhromažďovanie biologického odpadu a peletovačka budú Bionergy stáť zhruba 20 miliónov eur.

Slnečná perspektíva

Bratislavská vodárenská spoločnosť plánuje cez svoju energetickú dcéru stavať aj slnečné elektrárne pri Rusovciach, Šamoríne či Podunajských Biskupiciach. S celkovým výkonom zhruba päť megawattov. Opäť len na vlastných pozemkoch. Slnečné zdroje majú firmu stáť dohromady zhruba 25 miliónov eur. Bionergy verí, že ju v tejto aktivite nebude obmedzovať štát kvôli tomu, že vo všeobecnosti takéto elektrárne nestálou dodávkou elektriny ohrozujú stabilitu rozvodnej siete. No vodári si dodávky elektriny zo svojich slnečných elektrární budú môcť sami vyrovnávať elektrinou z bioplynov.

„Stabilitu siete nijak ohrozovať nebudeme a tak logicky očakávame, že štát nás nebude započítavať do obmedzujúcich kvót na výstavbu slnečných elektrární,“ hovorí D. Gemeran. Štátny podnik Slovenská elektrizačná a prenosová sústava pre TREND vecnejšie nezareagoval, ako bude pristupovať k takýmto investičným zámerom, ktoré budú zabezpečené záložným zdrojom. Odpoveďou bolo iba to, že otázka je hypotetická a vágna.

D. Gemeran ešte dodáva, že na výstavbu takýchto elektrárni možno priberú aj strategických partnerov, ktorí s tým majú skúsenosti.

Predovšetkým však firma vykryje nové energetické investície z bankových úverov. S ich získaním by podľa tohto manažéra nemal byť vážnejší problém.©

Obuvník s bioplynom

Najväčšiu bioplynovú stanicu v krajine spúšťa Alternative Energy

Drvivá väčšina už postavených alebo ešte len plánovaných bioplynových staníc v krajine počíta so spracovávaním živočíšnych a rastlinných odpadov z agrárnej výroby. Teda močoviny, hnojovice a kukuričnej siláže. Ale úplne raritný nie je ani plán Bratislavskej vodárenskej spoločnosti spracovávať staré potraviny z obchodov či reštaurácií a biologické zložky z komunálneho odpadu.

Bioplyn na takýto druh biomasy vyrastá v Bošanoch pri Partizánskom. Bude najvýkonnejší na Slovensku a medzi najväčšími energetickými zdrojmi svojho druhu v strednej Európe. Táto biostanica, ktorú postaví slovenská firma Alternative Energy, má mať elektrický výkon vyše tri megawatty. Teda zhruba trojnásobne vyšší ako iné bioplyny, ktoré v krajine plánujú stavať ďalší investori. Ročne spotrebuje stotisíc ton biologických odpadov.

Bošanskú bioplynovú stanicu pôvodne naprojektoval a chcel vybudovať český prevádzkovateľ takýchto energetických zdrojov – vsetínska firma Biostanice. No napokon projekt predala bošanskej spoločnosti Alternative Energy. Za tou stojí tamojší podnikateľ Pavel Srnka, ktorý je známy v biznise aj ako spolumajiteľ veľkých obuvníckych firiem ZDA a Vulkan. Nový majiteľ získal na projekt na ministerstve hospodárstva výpomoc z eurofondov. Celkové investičné náklady na výstavbu stanice investor nezverejnil. Odhadom pôjde o zhruba desať miliónov eur.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.