Na konci februára mali fanúšikovia protieurovej konšpirácie vedenej – ako inak opäť finančníkom Georgeom Sorosom – jasno v tom, že spoločnú európsku menu čaká skorá apokalypsa. Médiá priniesli správu o spoločnej večeri vlastníkov najväčších hedge fondov, na ktorej sa mali dohodnúť na spoločnom postupe. A spôsobe, ako zarobiť na zosune eura.

Proti nim hovorí fakt, na ktorý upozorňuje aj TREND, že extrémne krátka derivátová pozícia v eurách, najvyššia za viac než desaťročie, poukazuje na opak.

Ak by sa totiž derivátoví investori rozhodli inkasovať časť z dovtedajších papierových ziskov, museli by na uzatvorenie svojich stávok v neprospech eura uskutočniť protiobchod, teda kúpiť späť už skôr predané eurá. To by euro podporilo.

V prvých dvoch marcových týždňoch sa spoločná mena skutočne dočkala korekcie na silnejšie úrovne, nakrátko takmer k hranici 138 centov/EUR, v rámci už šesť týždňov trvajúceho obchodného pásma 134,4 – 138 centov/EUR. Korekčnej oscilácie v širšom pásme 148 až 152 centov/EUR sa dočkal v marci aj kurz britskej libry, ktorá vedie rebríček novoročného oslabenia (-6,3 %) k doláru s miernym náskokom pred eurom (-4,24 %). Mierny pokles v ostatnom sledovanom týždni zaznamenala celková krátka pozícia derivátových investorov v librách. Pesimizmus k jej ďalším vyhliadkam teda nepominul, len sa zmiernil a uvoľnil si čiastočne ruky aj pre ďalšie predaje. Netrvácne bolo zmiernenie celkovej krátkej pozície derivátových investorov v eurách. Jej opätovný nárast na nové rekordné úrovne uprostred marca varuje, že odhliadnuc od prichádzajúcich makrospráv, nemožno stále vylúčiť ani krátkodobé korekcie eura na silnejšie úrovne.

Na londýnskom peňažnom trhu už postupne cítiť nervozitu spojenú s blížiacim sa horizontom sprísnenia menovej politiky. Kým počas januára sa trojmesačný dolárový LIBOR pohyboval na úrovniach zodpovedajúcich kľúčovej sadzbe Fedu (0,25 %), počas februára aj marca zamierila cena dolárových medzibankových pôžičiek opatrne nahor. Nie je to reakcia iba na blížiacu sa zmenu sadzby, ale aj na postupné odsávanie prebytočnej likvidity.

Je dobré si pripomenúť, že prípadné korekcie až po úroveň 140,11, respektíve 143,11 centa/EUR možno stále označiť len za oddychový čas novoročného fundamentálne podloženého prodolárového trendu. Ešte viac než v prípade spoločnej európskej meny sú aktuálne očakávania pokračujúcich ziskov dolára k britskej libre. V oboch týchto prípadoch za pohybom kurzu neradno hľadať žiadne temné sily, ale len výpoveď finančného trhu o rozdielnej schopnosti ekonomík vyrovnať sa s recesiou a naštartovať nový rast.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.