Napriek tomu, že porovnateľne otvorené hospodárstva Česka a Maďarska zaostávajú v tempe zotavovania priemyselnej aktivity za eurovým Slovenskom, kurzy ich domácich mien život tamojším exportérom neosladzujú. Pokračujúci optimizmus na svetových akciových trhoch a pokles indexu averzie investorov k riziku na najnižšie úrovne od polovice januára sa aj uprostred marca podpísali pod apreciačné pokusy susedných mien. Od začiatku roka dosahuje kurzové znevýhodnenie exportu k eurovému Slovensku 5,7 % v prípade Poľska, 3,5 % v prípade Rumunska, 3,3 % v Česku a 2,2 % v Maďarsku. Napriek čerstvým správam o tom, že štvrťročnému reálnemu poklesu HDP čelilo Maďarsko od prvého do posledného vlaňajšieho štvrťroka a tempo medziročného prepadu maďarského spotrebiteľského dopytu sa dokonca v závere roka zrýchlilo na viac než 7 percent, spevnel na vlne externého optimizmu maďarský forint na najsilnejšie úrovne od vlaňajšieho októbra. Ocitol sa tak v hraničnom pásme 262,8 – 265 HUF/EUR, ktoré pôsobí ako dno pre jeho posilňujúce avantúry už od začiatku vlaňajška. Horná hranica takmer šesťpercentného fluktuačného pásma, v rámci ktorého sa s forintom obchoduje prakticky od začiatku vlaňajšieho júla, je až na úrovni 280 HUF/EUR. Obchodovanie s forintom na silnejšej strane dlhotrvajúceho pásma zrejme rozviaže Magyar Nemzeti Bank ruky pre ďalšie štvrťbodové zníženie forintových úrokov (5,75 %) na konci marca. A to aj napriek tomu, že aj po februárovom zmiernení sa medziročné tempo inflácie spotrebiteľských cien pohybuje už štvrtý mesiac po sebe nad hranicou piatich percent (5,7 %) a už jedenásty mesiac po sebe nad hranicou inflačného cieľa MNB (3 %). Ako ostatný raz uviedla budapeštianska centrálna banka, pokračovanie prepadu domáceho dopytu by malo byť hlavnou hybnou silou očakávaného spomalenia inflácie spotrebiteľských cien. Aj preto sa nebojí uvoľňovať úrokové opraty ani pri takmer dvojnásobne rýchlejšom než želanom raste cenovej úrovne.

V širokom pásme 3,8568 až 3,9123 PLN/EUR sa uprostred marca ocitol kurz poľského zlotého. Kým správa o mierne (o desatinu percentného bodu) silnejšom než očakávanom raste poľského hospodárstva v závere vlaňajška odštartovala diskusie o „skoršom, než pôvodne očakávanom“ začiatku sprísňovania menovej politiky, februárové spomalenie inflácie naopak oživilo tému podpory hospodárskeho zotavenia aspoň nezmenenými úrokovými sadzbami na súčasných úrovniach (3,5 %). Spomalenie poľskej inflácie meranej domácim spotrebiteľským košom CPI po prvý raz od vlaňajšieho januára pod 3-percentnú hranicu pripomína, že ani so silou domácich dopytových tlakov to u severných susedov nemusí byť také ružové, ako by sa javilo z iných makroštatistík. Diskusie o začiatku sprísňovania politiky sa tak zdajú až prirýchle.

Aj maloobchodné tržby v Česku pripomenuli, že téma hospodárskeho oživenia v strednej Európe nie je takou tutovkou, ako by sa mohlo zdať z pohľadu na novoročný optimizmus akciových parketov. V januári zaznamenal český maloobchod dva razy väčší než očakávaný medziročný prepad (-5,0 %), najvážnejší od vlaňajšieho septembra.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.