Doznievajúca svetová hospodárska kríza vyvoláva nástojčivé otázky. Či bola nevyhnutná, skutočne cyklická a aké poučenia z nej možno vyvodiť. Členské štáty Európskej únie hľadia s uznaním na Poľsko, ktoré si aj v najvypätejšom roku 2009 – keď ostatní slabli – udržiavalo vývoj HDP v kladných číslach. Európski štátnici a ekonómovia pozorne analyzujú, kde hľadať príčiny úspechov Poľska a čo robilo ináč ako ostatní.

Vlaňajšia jedinečnosť

Podľa poľského štatistického úradu vzrástlo vlani národné hospodárstvo o 1,7 percenta. Všetky ostatné štáty 27-člennej Európskej únie klesli do mínusu. Slovensko skĺzlo o 4,7 percenta, o tri desatiny percentného bodu viac ako Česko, ale na útechu o 3,4 percentného bodu menej ako neďaleké Slovinsko, s ktorým si ho vo svete často pletú. Varšava odhaduje tohtoročný vzostup na dva a pol percenta, čím bude severný sused Slovenska opäť o hlavu prečnievať únijných partnerov.

Viedenský inštitút pre medzinárodné hospodárske štúdie (WIIW) porovnáva Poľsko s ostatnou členskou štvoricou EÚ z postkomunistickej strednej Európy. Slovenskom, Slovinskom, Českom a Maďarskom. Regionálnemu kvintetu (čo je Vyšehradská štvorka obohatená o Slovinsko) predpovedá na tento rok zvýšenie ekonomiky o 1,7 percenta. Z toho trojici Slovensko, Slovinsko a Česko jednopercentný rast, Maďarsku nulový a Poľsku dvaapolpercentný. Poľské hospodárstvo tak bude ťahúňom celého regiónu. Má na to predpoklady vďaka nepoľavujúcej dynamike z vlaňajška i celkovému objemu vytváraného HDP, ktorým prevyšuje menované stredoeurópske kvarteto.

Poľsko a svet

S 528 miliardami dolárov nominálneho hrubého domáceho produktu (2008) sa Poľsko zaraďuje do prvej dvadsiatky najvýkonnejších ekonomík sveta. Varšava by si tak mohla nárokovať na stoličku v elitnom klube G20, preberajúcom úlohu usmerňovača i garanta rozvoja globálnej ekonomiky. To by však rozhorčilo Španielsko, ktoré má deviaty najvyšší HDP na svete, trikrát vyšší ako Poľsko, pričom sa do G20 nedostalo. Ak by patrilo Poľsko do eurozóny, zlepšilo by jej vlaňajšie štatistiky (pokles o 4,1 percenta) a na tento rok prognostikované čísla (rast o sedem desatín percenta).

Poľskí ekonómovia sa líšia v názoroch, či by príslušnosť k eurozóne bola vlani pre krajinu užitočná alebo nie. Poľskému zlotému sa dostáva na svetových finančných trhoch úcty, čo napĺňa Poliakov hrdosťou i obavami zo špekulatívnych kampaní. Vstup Poľska do EÚ ho zaväzuje prijať spoločnú menu. Vlaňajšie svetové, európske i poľské hospodárske turbulencie však posúvajú termín zavedenia eura z roku 2012 o dva až tri roky. Dovtedy sa azda vykryštalizuje, či eurozóna upchá svoju grécku čiernu dieru alebo či tá bude sťahovať aj iné ekonomiky používajúce euro.

Vzťahy s Poľskom utužujú všetci jeho susedia vrátane Nemecka a cez kaliningradskú enklávu sa ho dotýkajúceho Ruska. Slovenský premiér si s kolegom vo Varšave Donaldom Tuskom tyká a tí okolití štátnici, ktorí doteraz s osobným zbližovaním váhali, sa o to pokúsia. Donald Franciszek Tusk má totiž namierené do prezidentského paláca, pretože tento rok sa končí volebné obdobie doterajšej hlavy štátu Lecha Kaczyńského.

Poľsko a Európa

S očakávaniami hľadia na sebavedomé Poľsko traja zbedačení pobaltskí členovia EÚ Litva, Lotyšsko a Estónsko. Nádeje, ktoré vkladali do severskej solidarity Škandinávie, sa im splnili len čiastočne. Poľsko, ktoré vytvára vyšší HDP ako Švédsko, sa začína podobať rozprávkovému Popolvárovi meniacemu sa na kráľa. Prestáva byť zápecnícke, pasívne a berie s vedomím Bruselu i Washingtonu do vlastných rúk niektoré iniciatívy EÚ i NATO, smerujúce na severovýchod Európy. Ekonomiky troch pobaltských trpaslíkov sa nebezpečne scvrkávajú. Pri takmer odpojenom príleve západoeurópskych a škandinávskych investícií a úverov spadol HDP Lotyšska o osemnásť a Estónska o štrnásť percent. Bez najnovšej tranže úveru vo výške pol miliardy eur odobrenej Európskou komisiou by Lotyšsku hrozil bankrot.

Poľsko tak slúži, aspoň symbolicky, severovýchodnému cípu únie ako bralo zabraňujúce paušálnemu odsudzovaniu východoeurópskych tranzitívnych ekonomík ako zhluku „lúzrov“. Pozitívne štatistiky poľskej ekonomiky nútia najmä východoázijských investorov rozlišovať medzi jednotlivými novými členmi EÚ. Časť lesku Poľska prisvetľuje aj imidž Slovenska, pofŕkaný vlaňajším sklzom jeho HDP. Ak bude Slovensko tento rok vykazovať hneď po Poľsku najvyšší rast HDP, bude môcť Bratislava využívať synergický účinok priaznivých správ o revitalizácii poľsko–slovenského hospodárskeho priestoru.

Korene úspechu

Pri skúmaní dôvodov, ako odolala vlani poľská ekonomika pádu do mínusových čísiel, sa často spomína jej pomerne veľký vnútorný trh a relatívne nízka štyridsaťpercentná závislosť od exportu. Slovensko ju má osemdesiatpercentnú. Poľský priemysel s armádou malých pružných malovýrobcov môže produkovať pre domáci trh s takmer štyridsiatimi miliónmi spotrebiteľov. Slovensko ich má vyše sedemkrát menej a jeho výrobný sektor je už po desaťročia budovaný na zásobovanie odberateľov v ľudnatom zahraničí. Pred rokom 1991 to boli krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci so 450-miliónovým trhom na troch svetadieloch. Dnes je to o niečo početnejšia únia. Diverzifikovanejší ráz priemyselnej výroby Poľska však vlani neprispel k udržaniu HDP krajiny nad nulovou hranicou. Priemysel vykázal straty, ale tie vyvažoval sektor služieb, tvoriaci takmer dve tretiny HDP.

Medzi kľúčové prvky vlaňajšieho poľského úspechu patrí návrat stredopravej vlády Donalda Tuska k zásadám odporúčaným medzinárodnými finančnými inštitúciami tranzitívnym ekonomikám už po desaťročia. V Poľsku spustil vlnu týchto reforiem pred dvadsiatimi rokmi premiér Leszek Balcerowicz. Tuskov kabinet sa k nim prihlásil ako k protikrízovej medicíne najmä v oblasti narábania so štátnymi financiami. Na rozdiel od mnohých členov EÚ sa Poľsko krotilo vo vlievaní miliardových položiek do stimulačných programov. Škrtilo verejné výdavky úmerne klesajúcim príjmom.

Vláde žičilo aj šťastie, keď nemusela ozdravovať bankový sektor. Medzinárodný menový fond vlani ocenil fiškálnu disciplínu Tuskovej vlády a zvýšil jej úverový rámec. Vláda udržiavala kurz zlotého predajom eur, pretože nevidela východisko z krízy v devalvácii a zlacňovaní poľského vývozu pri ochabnutom svetovom obchode a dopyte. To všetko pri uplatňovaní klasických neokonzervatívnych opatrení ako deregulácia, privatizácia, zjednodušovanie a znižovanie daní alebo odstraňovanie byrokratických prekážok pre otváranie a chod podnikov. Odhodlala sa i na dôchodkovú reformu zvýšením dôchodkového veku a rozšírením súkromného dôchodkového sporenia. Nebála sa ani bytovej reformy upevňujúcej práva vlastníkov bytov a činžových domov. Tým otvorila priestor na rast trhu s nájomnými bytmi, čo zvyšuje mobilitu pracovných síl. Vláda našla spoločnú reč s odbormi v otázkach zvyšovania miezd.

Výhľad do budúcnosti

Výsledkom je, že Poľsko má k dispozícii investičné zdroje na zvyšovanie konkurencieschopnosti národného hospodárstva. Varšava príkladne zvláda využívanie rozvojových fondov EÚ do budovania a modernizácie infraštruktúry a energetiky. Tienistou stránkou makroekonomických úspechov Poľska ostáva vysoká trinásťpercentná nezamestnanosť. Ponechaná na vplyv trhových síl začne podľa odborníkov klesať vtedy, keď sa rast HDP priblíži zhruba k trom percentám. K tomu by mohlo dôjsť už v poslednom štvťroku tohto roka.

Fáza vývoja

Hlboké premeny dávajú tranzitívnym ekonomikám dynamiku, akú najvyspelejšie krajiny už nemajú

Poľská ekonomika patrí do kategórie tranzitívnych, čo okrem iného znamená, že ju poháňa transformačný proces prechodu na trhové hospodárstvo. Ten mení štruktúru, modernizuje a zefektívňuje produkciu. Kvantitatívne i kvalitatívne premeny počas tejto fázy dávajú tranzitívnym ekonomikám dynamiku, akú najvyspelejšie ekonomiky už nemajú, pretože sú viac-menej optimalizované a zbavené potreby prudkých zmien. V ich podmienkach je hlavnou témou debát volanie po udržateľnom rozvoji a šetrení, čo sú prvky postindustriálneho vývoja, v ktorom dostáva kvalita prednosť pred kvantitou. Tranzitívne ekonomiky Poľska, Slovenska, ale aj Ukrajiny, Turecka, Brazílie, Číny a iné tiež ašpirujú na kvalitu v zmysle dlhodobej udržateľnosti produkcie, ale pri súčasnom zvyšovaní výrobných objemov tempom, aké je na vyspelom Západe a jeho saturovaných trhoch už nepotrebné a nedosahované. Poľsko so Slovenskom ešte nedosiahli prah vyspelosti a úspech Japonska alebo Južnej Kórey po ich prechode z tranzitívneho do vyspelého štádia. Preto aj sumarizovanie prvkov výnimočného úspechu poľskej ekonomiky v minulom roku musíme vnímať na pozadí vývojovej fázy, ktorú majú najvyspelejšie západoeurópske krajiny za sebou.

Autor je spolupracovník TRENDU.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.