O Teplárni Košice (TEKO) sa v poslednom čase veľa hovorilo. Tém bolo viacero. Robert Fico ju označil za príklad dobre riadenej štátnej firmy a dôkaz, že štát môže byť dobrý vlastník. Pritom zhruba v tom čase, keď ju chválil, predala svoj majetok a trh v Prešove. Slová premiéra spochybňuje pohľad na jej hospodárske výsledky. Stratégia založená na nízkych poplatkoch za teplo pre obyvateľov je v súlade s ľavicovou orientáciou strany Smer-SD, ktorá nominovala súčasné vedenie firmy. A predseda jej predstavenstva Ladislav Lazár vstupuje do politiky. Vo farbách partaje, ktorá z neho urobila šéfa v dôležitej štátnej spoločnosti. Podľa premiéra vzorovej.

Sľuby padli

Predaj v Prešove zaujal z niekoľkých dôvodov. Uskutočnil sa rýchlo, potichu a bez verejnej súťaže. A bol v rozpore s tým, čo dovtedy hovorilo vedenie fabriky.

Súčasné predstavenstvo TEKO po nástupe avizovalo snahu rozširovať sa vo východoslovenských mestách. Manažéri ako jeden z prioritných spomínali prešovský trh. Košická firma tam mala kotolňu a rozvody, cez ktoré dodávala teplo 2 700 domácnostiam. Navyše približne pred troma rokmi plánovala postaviť zdroj tepla pre golfové centrum vo Veľkej Lomnici. Ale namiesto zväčšovania štátneho majetku nastal pravý opak. TEKO sa zbavilo svojej jedinej mimokošickej výrobne tepla.

L. Lazár vysvetľuje odklon od toho, čo po svojom príchode do teplárne sľuboval, vplyvom krízy. Tá podľa neho pribrzdila rozvoj aktivít a firma preto teraz sústreďuje svoju činnosť na Košice a okolie. Preto upustila aj od svojho podtatranského projektu. Majetok v Prešove bol podľa tohto košického manažéra prebytočný, nepotrebný a technologicky zastaraný. Svedčiť o tom majú aj hospodárske výsledky prešovskej kotolne. V posledných troch rokoch vykazovala stratu od 128-tisíc do 313-tisíc eur. Šéf TEKO vysvetľuje červené čísla tým, že do nákladov predkladaných Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) si nemohli premietnuť všetky výdavky súvisiace s výrobou a distribúciou prešovského tepla. Ak zdroj tepla vykazuje nehospodárnosť nad povolenú normu, legislatíva neumožňuje takéto nadnormatívne náklady zahrnúť do ceny.

Zaujal spôsob predaja. Uskutočnil sa koncom vlaňajška. Rýchlo a bez verejnej súťaže, ktorá pri predaji dokáže generovať vyššie ceny. Navyše v utajení. Verejnosť sa o ňom dozvedela až začiatkom tohto roka. Kotolňu, rozvody a trh získala za 980-tisíc eur prešovská komunálna spoločnosť Spravbytkomfort, v ktorej má popri meste Prešov 55-percentný podiel rakúska firma Energiecomfort Wien. L. Lazár nepovažuje predaj za nevýhodný. Argumentuje cenou. O 30-tisíc eur prevýšila znalecký odhad, ktorý znel na 950-tisíc eur. Verejnú súťaž bolo podľa jeho názoru zbytočné organizovať, lebo pozemky pod kotolňou a v jej okolí patria Prešovu. Za takýchto okolností o ňu vraj nikto nemohol mať záujem.

Ale viacerí hráči podnikajúci na slovenskom trhu s teplom sa v médiách vyjadrili, že do verejnej súťaže by sa prihlásili.

Hľadajú sa peniaze

Podľa zdrojov z tejto brandže, ktoré nechcú byť menované, TEKO predávalo majetok v Prešove aj preto, aby zbieralo peniaze na svoj košický biznis. Nemá ich nazvyš pre zhoršujúce sa hospodárske výsledky.

Financie potrebuje aj na projekt Geoterm, ktorého príprava v posledných dňoch pokročila. Ide o využitie geotermálnych zdrojov nachádzajúcich sa v blízkosti Košíc na výrobu elektrickej energie a tepla. TEKO sa blíži k dohode so Slovenským plynárenským priemyslom ovládajúcim vrty s horúcou vodou. Potvrdil to aj L. Lazár. No tvrdí, že predaj majetku v Prešove nemá s geotermálnym projektom nič spoločné. Približná zhoda termínov je podľa neho náhodná. Tepláreň chcela stihnúť predaj pred koncom roku aj kvôli účtovníctvu. Majetok v Prešove tak už nemusela evidovať vo svojich tohtoročných súvahách. L. Lazár podotýka, že to pomôže pri vyjednávaní s finančnými inštitúciami, od ktorých chce TEKO úver.

„Banky nám predaj odporúčali a v rámci požiadaviek na poskytnutie úveru aj žiadali,“ dodáva. Tepláreň plánuje peniaze použiť na investície do modernizácie. Tvrdenia kritikov, že úver firma potrebuje pre zhoršujúce sa hospodárske výsledky, označuje za nezmysel. TEKO investovalo na bežné opravy a údržbu aj dosiaľ. Úver podľa neho žiada kvôli tomu, že sa chystá na významnejšie modernizácie než doteraz.

Čoraz menší mešec

Nový manažment firmy nastúpil koncom roka 2006, v ktorom vykázala zisk po zdanení 6,7 milióna eur. Na najlepšom hospodárskom výsledku od roku 2003 malo rozhodujúci podiel obdobie, v ktorom pôsobilo predchádzajúce vedenie, riadiace fabriku do októbra. Jej zisk v nasledujúcom roku klesol na 4,1 milióna eur a predvlani sa zastavil na úrovni 68,9 tisíca eur. Zatiaľ neauditované údaje predpokladajú vlaňajší zisk vo výške 689,7 tisíca eur. L. Lazár pripisuje rekordné výsledky roku 2006 hlavne predaju emisií v hodnote približne 6,6 milióna eur. No fabrika predávala teplý vzduch aj v nasledujúcich rokoch. Predvlani, keď vykázala pod novým manažmentom najväčší prepad hospodárenia – v takmer rovnakej hodnote ako v roku 2006.

Vedenie teplárne v odpovediach na otázky TRENDU týkajúce sa zhoršujúcich hospodárskych výsledkov upozorňuje na zvýšenie cien plynu v roku 2008 o 25 percent a čierneho energetického uhlia o viac než 24 percent. Obe komodity firma potrebuje pri výrobe tepla a elektrickej energie.

Tepláreň si vo svojich nákladoch, z ktorých ÚRSO určoval jej ceny, uplatnila len tretinu z celkového zdraženia vstupných surovín. Nízke ceny tepla tak v predminulom roku dotovala na úkor svojho zisku sumou približne dva milióny eur. Košičania tak aj vďaka tomu platia podľa L. Lazára približne o 2,5 eura za gigajoul menej, ako je celoslovenský priemer. Práve dôraz na nízke ceny tepla je jedna zo základných komunikačných stratégií vedenia firmy.

Minulosť ako argument

Dotovanie cien tepla na úkor zisku nie je jediný dôvod zhoršujúcich sa hospodárskych výsledkov. Manažment ich zdôvodňuje predovšetkým naprávaním restov z minulosti.

Tvrdí, že posledných desať rokov pred jeho nástupom sa v teplárni nerobili žiadne významnejšie investičné aktivity a opravy výrobných zariadení. To malo spôsobiť zvýšenú poruchovosť, ktorú musia teraz riešiť. Preto robia nutné opravy a rekonštrukcie technológií na výrobu tepla a elektrickej energie. Zároveň opravujú tepelné siete. K tvrdeniu o zanedbanom stave teplárne, za ktoré môže predchádzajúce vedenie, sa TRENDU nepodarilo získať oficiálne stanovisko ľudí, ktorí predtým v teplárni pracovali. Bývalý dlhoročný generálny riaditeľ Ján Ferenci, ktorý z firmy odišiel po príchode nového predstavenstva, sa k tejto téme nechcel vyjadriť.

Podobne TREND pochodil v rozhovoroch s viacerými ľuďmi, ktorí pôsobia alebo pôsobili v košickom teplárenskom biznise. A kto hovoril, nechcel byť menovaný. Dôvodov ich opatrnosti je viacero. Mnohí z tých, čo opustili TEKO, ostali pôsobiť v teplárenskej brandži. A nechcú si otvorenou kritikou jej súčasného vedenia skomplikovať život. Tepláreň Košice je v tomto biznise v meste veľmi dôležitý hráč. Musí s ňou vyjednávať každý, kto chce v komunálnom teplárenstve fungovať. Napríklad o podmienkach, za akých tepláreň pustí do svojich rozvodov iných dodávateľov tepla. Nehovoriac o možnosti získať u nej zákazky. Obavy zo znepriatelenia si teplárne otvorenou kritikou znásobuje aj politika. L. Lazár sa stal minulý rok poslancom Smeru-SD v zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja. A najsilnejšia slovenská politická strana ho plánuje postaviť ako svojho nominanta za primátora do najbližších košických komunálnych volieb.

Málo odpovedí

Všetci oslovení však informácie o tom, že v teplárni sa do príchodu nového predstavenstva riadne neinvestovalo, považujú za nezmysel. Naopak kontrujú tvrdeniami o predražených opravách a nákupoch služieb, ktoré sú podľa nich najvážnejšou príčinou zhoršujúcich sa hospodárskych výsledkoch.

To súčasné vedenie teplárne zásadne omieta. TREND žiadal o informácie, koľko ktoré opravy konkrétne stáli. Aby ich výšku mohol nechať posúdiť nezávislým odborníkom. TEKO poslalo zoznam najvýznamnejších investícií v jednotlivých rokoch a uviedlo len súhrnný ročný údaj, koľko za ne dokopy zaplatilo.

Ako príklady predražených investícií spomínajú zdroje TRENDU opravu jednej z turbín. Jej predposledná oprava v roku 2002 stála v prepočte 1,8 milióna eur, no predvlani zhltla 3,2 milióna. Podľa vedenia teplárne drahšiu opravu spôsobil väčší rozsah prác ako v minulosti. Ich výpočet kritici, ktorí nechcú byť menovaní, považujú za smiešny a tvrdia, že ide o rovnaké opravy ako v roku 2002.

Predražený má byť aj vývoz suchého popolčeka, ktorý vzniká spaľovaním uhlia. V minulosti zaň tepláreň platila 23,24 eura za tonu, nové vedenie podpísalo zmluvu, podľa ktorej platí 49,8 eura. L. Lazár v týchto cenách nevidí nič zlé. Vzišli zo súťaže organizovanej podľa zákona o verejnom obstarávaní. Dodáva, že teraz sa popolček likviduje v zmysle platných environmentálnych zákonov. Na otázku TRENDU, či v minulosti, keď tepláreň platila za popolček podstatne menej, boli porušené zákony, tento šéf firmy neodpovedal.©

Vizitka TEKO

PRAMEŇ: TEKO

Geoterm stále v hre

Aktuálna je v projekte výroba elektriny. Teplo príde na rad neskôr

Pätnásť kilometrov od Košíc je jeden z najväčších slovenských zdrojov obnoviteľnej energie – geotermálne ložisko.

Projekt na jeho využitie počítal s vybudovaním výmenníkových staníc priamo pri vrtoch. Geotermálnymi vodami ohriata technická voda by dopravovala teplo potrubím do košickej teplárne. Vodu by po odovzdávaní tepla opäť vtláčali do jej ložiska, v ktorom by sa znova ohriala. Takto mal vzniknúť fakticky nevyčerpateľný zdroj energie. Zdroje horúcej vody sa mali využívať aj na výrobu elektrickej energie.

Prvým problémom projektu sa však stali vysoké vstupné náklady odhadované na 50 miliónov eur. Ďalším bola neschopnosť nájsť dohodu medzi dvoma kľúčovými hráčmi projektu. Slovenským plynárenským priemyslom (SPP), ktorý prostredníctvom dcérskej firmy Geoterm kontroluje prístup k termálnej vode, a Teplárňou Košice (TEKO). Tá vlastní a prevádzkuje tepelné rozvody v meste, do ktorých mala pustiť médium z geotermálneho zdroja. K dohode dlho nedochádzalo, preto SPP uvažoval, že z projektu vycúva.

Ale nedávno prístup zmenil. Keďže teplo nemal komu dodávať, rozhodol sa, že z termálneho zdroja bude vyrábať elektrinu. Tento zámer prezentovala firma vlani na jeseň. Riaditeľ divízie korporátnych záležitostí SPP Martin Bartošovič vtedy predpokladal spustenie projektu v polovici budúceho roka (TREND 39/2009). Investície vrátane tých minulých odhadol na 70 miliónov eur. Odvtedy pokročili aj vyjednávania s TEKO. Tá by sa mala stať minoritným akcionárom Geotermu. Potvrdil to aj jej šéf Ladislav Lazár. Zatiaľ nevedel povedať, koľko TEKO do projektu investuje.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.