„Blbá nálada“

Podmienky podnikania sa za Ficovej vlády menili kozmeticky, ale rýchlo a nepredvídateľne

Moody’s Corporation prisudzuje Slovensku rating A1, Fitch Ratings A a Standard & Poor’s A /A1. Podľa agentúry Dun & Bradstreet je krajinou s nízkym rizikom návratnosti investícií: jeho hodnotenie DB2d je najlepšie spomedzi krajín V4. Medzinárodný menový fond predpovedá Slovensku najvyšší rast HDP v eurozóne: 3,7 percenta. A v podobnom duchu nastavili očakávania aj Európska komisia, OECD či Národná banka Slovenska.

Podľa ministerstva hospodárstva, ktoré výrokmi analytikov a medzinárodných inštitúcií pre TREND zhodnotilo vládne aktivity z posledných štyroch rokov, je to s podnikateľským prostredím na Slovensku v najlepšom poriadku. Sami podnikatelia – či už priamo alebo prostredníctvom obchodných komôr, stavovských organizácií či think tankov – sú podstatne zdržanlivejší. Viac ako makroukazovatele ich trápia reštrikcie v pracovnom práve, vysoké odvody, nepredvídateľnosť legislatívy a – tradičná trvalka – katastrofálna vymáhateľnosť práva.

Vlastne pohoda

Vláda Roberta Fica sa obvineniam zo znečisťovania podnikateľskej klímy zvykla brániť otázkou, čo také zásadné prijala, že ju všetci kritizujú. Sčasti má pravdu. Z vtáčej perspektívy zmeny, ktoré exekutívny ansámbel trojlístka Smer – SNS – HZDS a ním ovládaný parlament za uplynulé volebné obdobie presadili, nie sú až také drastické.

V daňovej oblasti nastalo zopár úprav, no podstata reformy z Dzurindových čias ostala. Zákonník práce sa posunul doľava, vďaka čomu podnikateľom zdraželo prepúšťanie zamestnancov, no len ťažko možno hovoriť o návrate k predkaníkovskému socialistickému zákonníku. Že sa zákony schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní? Robil to aj predchádzajúci parlament. Detto súdnictvo: zmeny v justičnej legislatíve, ktoré sa podarilo presadiť Štefanovi Harabinovi, nie sú nedôležité. Pri troche odstupu a v porovnaní so systémovými zmenami prijatými počas bývalých vlád sú len drobnými úpravami.

Za výrazne dôležitejšie pokladajú slovenskí podnikatelia to, čo sa počas uplynulého volebného obdobia nespravilo. Už tradične sa ponosujú na pretrvávajúce vysoké odvody a ničnerobenie s vymáhateľnosťou práva. Zároveň si myslia, že programové vyhlásenie vlády i mnohé predvolebné sľuby ostali nesplnené.

Hodnotiť – samozrejme, indikatívne –, ako sa ľuďom z biznisu (ne)pozdávajú aktivity politikov, možno vďaka pravidelným kvartálnym prieskumom Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Ako najdôležitejší – pozitívny – počin vlády R. Fica v uplynulých štyroch rokoch z nich vychádza zákon o štátnom rozpočte na rok 2007. Jeho prijatie na sklonku volebného roka 2006 malo ukázať, ako vážne to Smer myslel so zámerom budovať sociálny štát a štedro rozdávať: našťastie, rozpočtová disciplína potrebná na prijatie eura mala väčšiu váhu ako sľuby nažhavenému elektorátu.

Inými slovami, jedným z najlepších opatrení Ficovej vlády v prospech podnikateľského prostredia bol signál z roku 2006, že nový kabinet nie je až taká katastrofa. „Ak máte zlé očakávania a tie sa nesplnia, ste spokojní. Na druhej strane, podnikateľský priestor sa mohol zlepšovať,“ glosuje o uhloch pohľadu výkonný člen predstavenstva Slovensko--nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Michael Kern.

Ani prijatiu eura či zmene Zákonníka práce biznismeni v prieskumoch PAS nepripísali väčší význam ako prvému Ficovmu rozpočtu. Vysoko deficitný štátny badžet na rok 2010 už označili ako piate najhoršie opatrenie Ficovej garnitúry. Zadlžovanie krajiny podľa nich veští budúce zvyšovanie daní. Horšie sa umiestnil len vynovený Zákonník práce z roku 2007, ďalšia byrokracia pre podnikateľov v norme o podpore verejného zdravia či úprava rovnej dane z príjmov. A najnegatívnejšie hodnotenie si vyslúžilo zvýšenie odvodových stropov v zákone o sociálnom poistení.

Kríza dôvery

Priame príčiny svetovej hospodárskej krízy možno ťažko hľadať v konkrétnych zmenách zákonov. Platí to aj pre globálnu ekonomiku, aj pre Slovensko. Viac ako zmeny právnych noriem podnikanie ovplyvnilo šírenie „blbej nálady“: strašenie znárodňovaním, vydieranie investorov pod rúškom pomoci (TREND 4/2010). A tiež cielené, nie vždy len verbálne útoky na banky, súkromné zdravotné poisťovne či dôchodkové správcovské spoločnosti. To má spolu s rastom vnímania korupcie vplyv na sentiment podnikateľov. Prenesené do oblasti vzťahov – ľudia si menej dôverujú. A tam, kde nie je dôvera, sa obchody predražujú.

Miera dôvery medzi ľuďmi klesla v roku 2008, teda po dvoch rokoch vlády R. Fica na historické minimum. V roku 1991 v prieskume Sociologického ústavu SAV na otázku, či sa dá veriť väčšine ľudí v okolí, kladne odpovedala pätina respondentov. Na konci 90. rokov, po doznení divokej éry expremiéra Vladimíra Mečiara, klesla miera dôvery na 15 percent. So štrukturálnymi reformami a prílevom zahraničných investícií na prelome milénií koreloval nárast indexu opäť nad 20 percent. No v roku 2008 dalo kladné odpovede už iba 12,4 percenta opýtaných. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš pripomína, že krajiny s vysokou mierou dôvery medzi ľuďmi sú spravidla zároveň krajinami s najvyššou životnou úrovňou.

Zmena nálady sa prejavuje v dôvere vo férové pravidlá. Fakt je, že podľa prieskumu Eurobarometra medzi rokmi 2007 a 2009 podiel respondentov, ktorí sa stretli s korupciou, klesol. No výrazne stúpol index vnímania korupcie, meraný neziskovkou Transparency International. Pre podnikateľské prostredie pritom nie je rozhodujúca len úplatkárska realita, teda či je merané vnímanie korupcie opodstatnené. „To, že ľudia »systému« neveria, mení ich správanie väčšinou nepriaznivým spôsobom. Menej dôverujú iným, menej investujú do vzdelania, v konečnom dôsledku sú náchylnejší dávať alebo pýtať úplatky,“ bloguje na eTRENDE poradca slovenského ministra financií Martin Filko.

Drahšia práca

To, že na zmenu imidžu krajiny netreba legislatívnu revolúciu, dokazuje príbeh Zákonníka práce. Jeho vynovenie z roku 2007 nemožno označiť za banálne, aj keď nejde o viac ako o súbor čiastkových opatrení. Ktoré, pravda, zvýšili cenu práce. Najmä zdražili prepúšťanie zdvojením odstupného a výpovednej lehoty.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec nesúhlasí s tým, že prijatím zmien v zákonníku sa vlastne nič nestalo. „Prejavilo sa to tak, že Slovensko má vyššiu nezamestnanosť,“ mieni. Zákonník práce podľa neho prispel k tomu, že Slovensko rýchlejšie strácalo dočasnú výhodu lacnejšej pracovnej sily. „Z konkurenčnej výhody sa v očiach podnikateľov stáva konkurenčná nevýhoda,“ dodáva riaditeľ PAS Róbert Kičina.

Naznačuje to i prieskum Americkej obchodnej komory, do ktorého sa zapojilo vyše sto spoločností zastupujúcich zahraničných investorov z 22 krajín. V odpovedi na otázku, v ktorých oblastiach legislatívne opatrenia sťažujú podnikanie na Slovensku, až 54 percent uviedlo Zákonník práce.

Zákonník práce, ktorý odrádza od prijímania zamestnancov a dáva nové práva odborárskym bossom, nie je jedinou dôležitou zmenou v pracovnom práve. Tradičné ponosy majú podnikatelia na zvyšovanie minimálnej mzdy. „Je to zásadná bariéra tvorby nových miest a zdroj sivej ekonomiky,“ tvrdí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Iste, aj v tomto prípade záleží na uhle pohľadu. Lebo Slovensko patrí ku krajinám Európskej únie s najnižšou minimálnou mzdou. No ak sa prihliada na jej pomer k priemernej mzde (Kaitzov index), Slovensko sa zrazu objaví na špici.

Podnikatelia tiež kritizujú, že minimálna mzda rastie rýchlejšie ako produktivita práce. No časť tohto nárastu nemajú na svedomí vládne zásahy do zákona o minimálnej mzde. Ale skôr stanovenie silného konverzného kurzu. Aj vďaka nemu sa z pohľadu zahraničného investora minimálna mzda na Slovensku počas ostatných štyroch rokov nominálne zvýšila zhruba o pätinu.

Ďalším impulzom pre rast nákladov podnikania bola novela zákona o kolektívnom vyjednávaní. Umožňuje sa ňou nanucovať celým odvetviam kolektívne zmluvy bez ohľadu a to, či s nimi firmy súhlasia alebo nie. Náklady na prácu by teoreticky mala zvyšovať i nová administratíva, spojená so zákonom o podpore verejného zdravia, a Európskou úniou inšpirované pracovné bezpečnostné predpisy. Nariadenia „úradníckej kámasútry“ o tom, aký uhol musí zvierať pracovník pri sedení za stolom a aký maximálny odpor môžu vydávať tlačidlá klávesnice, v skutočnosti nezaťažujú. Lebo ich, našťastie, nikto nekontroluje.

Naopak, bezprostredný dosah na podnikateľské prostredie nemalo prijatie revidovanej Európskej sociálnej charty a konvencie Medzinárodnej organizácie práce. Tieto dokumenty Slovensko nebolo povinné prijať. Hoci medzinárodné zmluvy priamo nič nové neprinášajú, sčasti konzervujú súčasný stav. „V čase krízy sa zaväzujeme k opatreniam, ktoré zabraňujú jej prekonávaniu,“ domnieva sa právnička RÚZ Jana Krecháčová.

Monopol na súdy

Popri zvyšovaní ceny práce gniavi ľudí ochotných investovať a podnikať na Slovensku najmä právne prostredie. Osobitne fungovanie justície.

Dôležitým zásahom do fungovania súdov boli zmeny v základnej justičnej legislatíve z konca roku 2008. Ministerstvo spravodlivosti vďaka nim získalo ďalšie právomoci nad sudcami. Pomocou nich môže minister ľahko rozhodovať o kariére prakticky ktoréhokoľvek sudcu. No väčšie obavy vyvolávali návrhy rezortu manažovaného Štefanom Harabinom, aby sa kompetencie pre zmenu preniesli na Najvyšší súd SR. Kde Š. Harabin, zhodou okolností, neskôr zakotvil. Nápad, aby sa moc v justícii skoncentrovala do jedných rúk, nakoniec parlamentom neprešiel. No nebol úplne odmietnutý. Dá sa očakávať, že ak bude súčasná koalícia pokračovať, skôr či neskôr sa presadí. Bez rizika nemusí byť ani prípadné víťazstvo opozície, ktoré by mohlo priniesť radikálne zásahy do nezávislosti justície – v mene snahy o jej rýchle očistenie.

Čiastkovými zmenami za Ficovej vlády prešla nielen justičná legislatíva, ale aj kľúčové zákonníky. Podnikateľmi pozitívne prijatou zmenou bola úprava Občianskeho súdneho poriadku, pomocou ktorej sa dá na súdoch rýchlejšie domôcť napríklad vydávania platobných rozkazov. Otvorila sa v ňom aj možnosť zaplatiť si exekútora na doručovanie písomností protistrane, ktorá sa vyhýba pojednávaniam nepreberaním zásielok.

Naopak negatívne boli vnímané zmeny v Občianskom zákonníku. Konkrétne, zavedenie právomoci súdu vyhlásiť ustanovenia formulárovej zmluvy v spotrebiteľských záležitostiach za neplatné. S tým, že rozsudok bude záväzný aj pre všetky ostatné zmluvy, ktorých strany medzi sebou spor neviedli. „Toto ustanovenie môže negatívne ovplyvniť predvídateľnosť a  zvýšiť náklady na podnikanie,“ uviedla americká komora.

Podľa Indexu podnikateľského prostredia z dielne PAS klesá vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva nepretržite od začiatku merania v roku 2001. A ak po deviatich rokoch nepretržitého poklesu je najrýchlejšie klesajúcim podindexom práve vymáhateľnosť, svedčí to o vážnom probléme. Podľa publikácie Svetovej banky Doing Business trvá vymoženie plnenia zmluvy na súde v priemere 568 dní, čo je o vyše sto dní viac ako priemer OECD. Pričom náklady na súdenie sú o polovicu vyššie.©

Index podnikateľského prostredia

PRAMEŇ: Podnikateľská aliancia Slovenska

Ako hodnotíte podmienky verejných tendrov a distribúcie finančných zdrojov?

PRAMEŇ: Prieskum Americkej obchodnej komory, jún 2009, n = 100

Predvolebné sľuby, ktorých nesplnenie podnikateľov nemrzí

-Zásadne opraviť, a ak je nevyhnutné, aj zrušiť tzv. reformné kroky pravicovej vlády, ktoré deštruovali model sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva zakotveného v Ústave Slovenskej republiky.

-Pri dani z príjmov fyzických osôb Smer navrhuje zaviesť progresívne zdaňovanie, ktorého výsledkom bude zníženie daní pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami.

-Smer navrhuje zaviesť samostatnú vyššiu sadzbu dane z príjmu vo výške približne 25 percent na prirodzené monopoly, dominantné podniky, finančné a bankové inštitúcie.

-Smer zavedie efektívne použiteľnú a proinvestičnú daň z dividend.

-Treba zmeniť nevýhodný pomer rozdelenia dôchodkových odvodov medzi Sociálnu poisťovňu a súkromné DSS. (...) Napríklad na 12 percent pre Sociálnu poisťovňu a 6 percent pre DSS.

                                        PRAMEŇ: Volebný program Smeru-SD, Ineko

V tekutých pieskoch

Zákony prijaté za pár hodín pokojnému podnikaniu neprajú

Právne prostredie je oblasťou, kde biznisu pomaly viac ako obsah prekáža forma. Legislatíva je nielen nejasná, ale sa tiež príliš často mení. Vláda a parlament pokračovali v trende obchádzania vlastných legislatívnych pravidiel. Aj mnohé dôležité veci s priamym dosahom na biznis sa prijímali bez toho, aby sa k nim bolo možné vyjadriť v riadnom pripomienkovom konaní. Vrátane tohtoročného rozpočtu.

Nechýbali ani účelové novely šité na konkrétny prípad. Štátu sa nedarilo v súdnom spore okolo stávkovej spoločnosti Tipos, tak sa za pár dní zmenila kľúčová časť súdneho poriadku. Takým spôsobom, že generálna prokuratúra môže vstupovať aj do sporov, ktoré už riadne rozhodol Najvyšší súd SR.

Podobný prípad je zákon o strategických podnikoch, ktorý sa prijal na záchranu krachujúcej chemičky v Novákoch. Hoci ide o zmenu kvôli jednej fabrike, jej schválenie vydesilo nielen slovenských podnikateľov, ale aj zahraničie. Nielen tým, že jeho pôvodné navrhované znenie pripomínalo znárodňovanie z 50. rokov minulého storočia. „Každý vníma ako výkričník, že zákony sa dajú upiecť za víkend,“ komentuje podobné zmeny Dennis Albertsen z poradenskej spoločnosti TPA Horwath.

Podľa člena Slovenskej advokátskej komory Tomáša Boreca nemožno a priori odmietať novely prijaté kvôli individuálnemu problému. Zákonodarca nemôže dopredu odhadnúť všetky možné problémy, zdôrazňuje. Problém skôr vidí v kvalite prijímaných noriem. Vrátane noriem preberaných z EÚ: „Preklady sú mnohokrát nepresné, obsahujú nejasné formulácie.“ Z hľadiska svojej profesie za jeden z najvážnejších zásahov za posledné štyri roky označil vyšetrovanie advokáta Ernesta Valka. Pri ktorom polícia zhabala jeho počítače s citlivými údajmi o klientoch.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec vidí riešenie problému nepredvídateľnosti zákonov vo vytvorení tlaku na spomalenie legislatívneho procesu. „Neexistujú žiadne prekážky, aby poslanec zo dňa na deň nepresadil novelu s obrovským vplyvom na podnikateľské prostredie,“ sťažuje sa. Bolo by podľa neho dobré prijať pravidlá, ktoré by neumožnili posunúť zákon na schvaľovanie, ak nespĺňa minimálne štandardy.

Z programového vyhlásenia vlády

-Vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad päť percent hrubého domáceho produktu ročne.

-Vláda zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania.

-Vláda si kladie za cieľ garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

-V záujme efektívneho boja s korupciou vláda podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie.

                                   PRAMEŇ: Programové vyhlásenie vlády 2006

Platiť alebo špekulovať

Neúčinné pravidlá podporujú tvorivé vymýšľanie spôsobov, ako sa možno vyhnúť plateniu

Po časoch rozmachu, keď sa slabé peňažné toky dali vnímať ako daň za rast, prinášajú chýbajúce platby v slabších časoch problémy až úpadok. Nejde zďaleka len o drobné úskoky. Platiť načas sa neunúva nečakane veľa silných firiem, často pobočiek medzinárodných koncernov. Alebo aj zaplatia, napríklad osemdesiat percent. Na výhrady dodávateľa reagujú: ber alebo zabudni na ďalšie zákazky. Malí podnikatelia po zvážení nákladov súdneho riešenia s právnicky vyzbrojeným gigantom často ustupujú.

A objavujú sa ďalšie metódy, ako neplatiť. Napríklad cielené likvidácie zadlžených spoločností. Princíp je jednoduchý a podľa vyjadrení Zväzu priemyslu ho dobre poznajú podnikatelia v stavebníctve. Práve v tomto odvetví sa aj v súčasnosti objavujú zaujímavé obchody i objemné podvody. Funguje to tak, že dlžník prevedie aktíva zadlženej spoločnosti na inú firmu a veriteľom ostane „prázdna schránka“.

Komplikácie s vymáhaním platieb neprestanú ani v prípade, že dlžník sa dostane do problémov. Množstvo firiem sa dokáže vyhýbať vyhláseniu konkurzu tým, že štatutári taja úpadok. Veriteľom ostáva čakať, kým dlžník koná – výsledkom je drvivá väčšina návrhov na konkurz, ktoré sa končia súdnym zamietnutím pre nedostatok majetku. Riešenie k dlžníkom vychýlenej neutrality konkurzného zákona mala priniesť nedávno schválená rozsiahla novela. Minimálne odblokovaním veriteľských konkurzov. No jednoduché a transparentné vymáhanie podnikateľských dlhov na poslednej inštancii si ani od nej sľubovať nemožno.

Špekuluje sa aj okolo novinky bankrotového práva, reštrukturalizácií. Objavujú sa prípady, keď dlžník za pomoci geograficky spriazneného správcu a sudcu bojuje o ochranu pred veriteľom, aby mu nemusel platiť. Iba v takom prostredí sa môžu zrodiť vyhrážky veriteľom, keď dlžník máva pozitívnym reštrukturalizačným posudkom a naznačuje, že pozícia veriteľa v konkurznom konaní či reštrukturalizácii môže byť značne odlišná od vzťahov v biznise a veľkosti pohľadávky.

Korunu nedôvere v bankrotovú legislatívu nasadil zákon o strategických podnikoch. Možnosť dať štátu predkupné právo na súkromnú firmu, ktorú vláda subjektívne označí ako strategickú, takmer zakrýva jednoúčelovosť zákona. Okrem toho, že robí krovie agresívnej obrane Nováckych chemických závodov pred pokutou Európskej komisie, otvára ďalšie dvere pre kšefty vlády so spriaznenými podnikateľmi na úkor veriteľov.

Tvorivé vymýšľanie spôsobov, ako sa môžu dlžníci vyhnúť plateniu, no aj dôsledkom neplatenia, má vo väčšine príkladov spoločného menovateľa. Pocit manažérov a štatutárov, že im z titulu funkcie nič nehrozí. Problém je chýbajúca zodpovednosť exekutívy za vykonané kroky. Súdneho riešenia či dokonca trestného stíhania štatutárov firiem, ktoré nezodpovedným podnikaním privádzajú iné na mizinu, sa Slovensko pri aktuálnom prístupe polície a súdov tak skoro nedočká.

Možným riešením by mohol byť pripravovaný inštitút a register diskvalifikácie. Prijatím nového zákona o registri diskvalifikácií štatutárnych zástupcov a členov štatutárnych orgánov by mohlo Ministerstvo spravodlivosti SR obmedziť beztrestnosť unikania podnikateľov spod povinnosti platiť. Prijatím a aplikáciou zákona, ktorý má zatiaľ podobu legislatívneho zámeru, by rezort mohol prerušiť podvodné reťazenie nových podnikaní, ktoré presunom zodpovednosti ďaleko od aktív uberajú manažérom zodpovednosť v podnikaní.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.