Pred pár rokmi chcela americká sieť obchodov s elektronikou Best Buy vytvoriť nový zamestnanecký portál. Oslovila externú firmu, no odhadovaná cena – niekoľko miliónov dolárov – manažérov zaskočila. Riešenie prišlo zvnútra Best Buyu: mladí zamestnanci zostavili pracovnú skupinu, ktorá portál vytvorila za zlomkové náklady. A jeden z „nadšencov“ zadarmo vo voľnom čase upravil web na prehliadanie v mobiloch.

Story z Best Buyu je príkladom, ako môžu firmy ťažiť z vedomostí a prístupu, ktorý si do práce prináša takzvaná miléniová generácia. No aj medzi mladými existujú rozdiely umožňujúcej vznik novej digitálnej priepasti, kde Európa ťahá za kratší koniec ako Ázia.

Súčasť života

Mladí z miléniovej generácie, tiež označovanej ako generácia Y, sa zo školských lavíc do kancelárií začali presúvať pred niekoľkými rokmi. Najstarší z nich sa narodili na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Tých najmladších príchod do prvého zamestnania ešte len čaká, na svet prišli v deväťdesiatych rokoch.

Ľudia z generácie Y sú prví, o ktorých sa dá povedať, že vyrastali v digitálnej ére. Bez počítačov, mobilov, internetu či dokonca sociálnych sietí si mnohí z nich nevedia predstaviť svoj život. Sú zvyknutí robiť viacero vecí naraz, napríklad popri práci na laptope pozerať televíziu, počúvať iPod, chatovať alebo esemeskovať, podotýka v knihe Keeping the Millennials dvojica autorov Joanne G. Sujansky a Jan Ferri-Reed.

Mladí si štýl práce i uhoľ pohľadu prinášajú aj do kancelárií. Chcú tam robiť to, čo v súkromí: využívať sociálne siete, instant messaging a surfovať po webe. Aj v práci chcú mať zábavu. Keďže nekonečné porady či stretnutia ich nudia, uprednostňujú videokonferencie a softvér typu Skype. Nevidia nič zlé na používaní e-mailov na súkromné účely či dokonca hraní počítačových hier v pracovnom čase. Lebo pre nich nie je podstatné, kde a kedy urobia svoju prácu, pokiaľ ju urobia dobre a načas.

Štúdia Jumping the boundaries of corporate IT z dielne spoločnosti Accenture naznačuje, že nie všetky firmy dokážu reagovať na potreby a prístup mladých zamestnancov k IT. Viac ako štvrtina respondentov vo veku 18 až 27 rokov nie je spokojná s technológiami, ktoré im poskytuje zamestnávateľ.

Neprispôsobiví

Až dve tretiny mladých pracujúcich pritom nedodržiavajú firemnú IT politiku. Či už preto, že ju nepoznajú, alebo ju zámerne obchádzajú. Ak si myslia, že je to užitočné, neváhajú použiť neštandardné aplikácie a komunikovať so zákazníkmi, dodávateľmi a partnermi novými spôsobmi a kanálmi. Ak im zamestnávateľ neposkytne potrebný softvér alebo ak ponúkané riešenie nespĺňa ich nároky, prijateľnú alternatívu hľadajú najčastejšie na webe. Polovica respondentov si podľa štúdie sťahuje z internetu rôzne druhy bezplatného a neštandardného softvéru.

Celkovo by až polovica mladých vo veku 18 až 22 rokov najradšej používala technológie podľa vlastného výberu. Ešte pred niekoľkými rokmi by bola táto požiadavka nemysliteľná. Typickým príkladom bol aj potravinársky koncern Kraft. Jeho zamestnanci nemohli na firemné počítače sami inštalovať softvér či na nich surfovať po YouTube a Facebooku. A výber pécečiek s Windowsom či smartphonov bol veľmi obmedzený.

No koncern sa podľa denníka Wall Street Journal začal obávať, že pre takýto prístup jeho zamestnanci stratia prehľad o trendoch, ktorými žijú jeho zákazníci – bežní spotrebitelia. A tak firma prestala blokovať weby a spustila pilotný program, ktorý umožňuje zamestnancom za určitých podmienok vybrať si vlastný mobil i pécečko – vrátane tých od Applu. Výsledkom sú „produktívnejší zamestnanci, pretože používajú zariadenia, ktoré sú im dobre známe“, cituje denník viceprezidenta pre IT Davida Diedricha.

Podobné projekty majú, samozrejme, aj nevýhody. Napríklad až štvrtina zamestnancov Cisca, ktoré spustilo takýto program ešte v júni 2008, sa rozhodla pre applovské Macy. Tie sú v porovnaní s klasickými počítačmi drahšie. No firma zároveň ušetrí na nákladoch na technickú podporu, ktorú si komunita používateľov Macov zabezpečuje sama, pripomína časopis Fortune.

Skeptickí Európania

No miléniová generácia sa výrazne nelíši len od svojich predchodcov. Rozdiely sú aj medzi mladými z rôznych krajín a kontinentov. Najpozitívnejšie vníma generácia Y nové technológie na americkom kontinente. Až tri štvrtiny respondentov prieskumu spoločnosť Accenture si myslia, že technológie zlepšujú kvalitu ich práce, pomáhajú im byť úspešnejší a uľahčujú komunikáciu s kolegami a nadriadenými. Rovnaký názor mala aj vyše polovica opýtaných z Ázie.

Miléniová generácia zo západnej Európy je skeptickejšia. S rovnakým tvrdením sa stotožnila len tretina z oslovených. Navyše, takmer polovica si myslí, že technológie jej zaberajú príliš veľa času. Hoci už teraz blogy, chaty, sociálne siete či e-maily využíva pri práci niekoľkonásobne menej ako mladí v zámorí. Napríklad Briti takto trávia priemerne deväť hodín týždenne a Nemci ešte o dve hodiny menej. Najviac času trávia Európania e-mailovaním, no i tak zaostávajú vo využívaní všetkých komunikačných nástrojov.

Výnimkou sú Taliani, ktorí venujú virtuálnej komunikácii vyše šestnásť hodín. To je takmer rovnaký čas ako u Indov. Absolútnymi rekordérmi sú Číňania. Tým komunikácia pomocou takýchto nástrojov zaberie každý týždeň takmer tridsaťštyri pracovných hodín, pričom viac ako polovicu času strávia posielaním a čítaním elektronickej pošty a využívaním instant messagingu. Američania strávia takouto komunikáciou vyše devätnásť hodín, rovnako ako Brazílčania.

Negatívne názory Európanov môžu byť podľa štúdie spôsobené nevhodnou technológiou. Len 16 až 26 percent respondentov z jednotlivých západoeurópskych štátov si myslí, že má v práci prístup k správnym technológiám. Výnimkou je Británia, kde je toto číslo podstatne vyššie. Rozhovory s respondentmi ukázali, že európske firmy stále využívajú množstvo zastaraných technológií.

Európsky prístup ovplyvňuje viacero ďalších faktorov. Jeden z nich môže podľa hlavného technologického stratéga spoločnosti Accenture Garyho Curtisa súvisieť so štúdiom. Podotýka, že milénioví Európania bývajú blízko seba, študujú neďaleko svojich domovov, pracujú v kanceláriách. Na druhej strane, Američania skôr opúšťajú hniezdo kvôli štúdiu na vysokých školách a univerzitách, ktoré sú stovky či tisícky kilometrov vzdialené od ich domova. A tak potrebujú technológie pre zachovanie kontaktu s domovom.

Hroziaca priepasť

Väčší skepticizmus mladých Európanov môže v budúcnosti negatívne ovplyvniť ich schopnosť prijímať i využívať nové technológie a ovplyvniť v konečnom dôsledku konkurencieschopnosť európskych firiem. Predovšetkým v porovnaní s Čínou, Indiou či Brazíliou, kde generácia Y tieto technológie využíva podstatne intenzívnejšie. Accenture preto vo svojej štúdii odporúča nielen pozorne sledovať konkurentov z týchto krajín, ale zvážiť aj nábor pracovníkov z nich.

Odlišný prístup európskych mladých by dokonca v budúcnosti mohol viesť k vzniku digitálnej priepasti. „Z globálneho hľadiska, keď budú musieť Európania konkurovať vo virtuálnom svete Američanom, Číňanom či Indom, bude iba malá či dokonca žiadna šanca na osobný kontakt,“ hovorí G. Curtis. A možno ani nebudú mať príležitosť konkurovať na globálnej úrovni, kým sa nestotožnia s novými technológiami.©

Online komunikácia v práci

Pozn.: Koľko pracovného času mladí vo veku od 18 do 27 rokov strávia blogovaním, na sociálnych sieťach a instant messagingom
PRAMEŇ: Jumping the boundaries of corporate IT, Accenture, 2010