Pri všetkej úcte, v diskusii o zmluve o výhrade vo svedomí klesli najhlbšie humanisti typu pro- -choice aktivistky Oľgy Pietruchovej. Bojovať za právo ženy slobodne sa rozhodovať a na druhej strane brať lekárovi právo odmietnuť ukončiť život nenarodeného dieťaťa, lebo to považuje za vraždu, nie je nič iné než mentálny návrat do temného stredoveku.

Právo nevykonávať potraty, nepracovať v nedeľu a neučiť deti nasadzovať kondómy skôr ako dosiahnu pubertu, netreba odvodzovať z kresťanstva. Táto tradícia je obsiahnutá aj v bežnom humanizme a chápaní liberálnej demokracie. Rovnako v kľúčových častiach slovenskej ústavy, podľa ktorej je sloboda svedomia zaručená. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Kritici posilňovania práva na výhradu vo svedomí v tom však videli porušenie demokratických princípov.

Nechýbali ani paranoidné úvahy o tom, že prijatím zmluvy sa stane nedostupná antikoncepcia a iné krajiny budú nasledovať tmársky príklad Slovenska.

Lenže ťažko pochopiteľné sú aj postoje opačnej strany. Zmluvu o výhrade vo svedomí považovalo KDH v roku 2006 za takú principiálnu vec, že pre odsúvanie jej prijatia dokonca odišlo z vlády. Aj v súčasnosti ju hnutie pri koaličných rokovaniach presadzuje ako prioritu. KDH v tom, pravda, nie je samo. Za prijatie zmluvy už dávnejšie lobovali kresťanské organizácie, prihovárali sa aj biskupi. A pritom by stačilo len sa do tej zmluvy pokojne a bez predsudkov začítať. Ak sa z nej vyškrtá balast, až na jednu drobnú výnimku v nej ostane jediné ustanovenie. Podľa neho si možno výhradu vo svedomí uplatniť v medziach slovenského právneho poriadku, pričom tieto medze majú zachovať podstatu a zmysel práva na výhradu.

Nie je teda pravda, že zmluva rozširuje priestor slobody svedomia. Práve naopak – predpokladá vytváranie zákonných mantinelov na jej uplatňovanie. Logika ústavy je pritom presne opačná – stavia limity na obmedzovanie slobody svedomia.

Na tú možno podľa základného zákona siahnuť, len ak ide o nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Ak má niekto rozumný dôvod kritizovať túto zmluvu, sú to práve veriaci ľudia. Prijatie zmluvy v navrhovanej podobe bude mať na samotné právne prostredie a ochranu svedomia presne nulový vplyv. Ostane však poškodený imidž veriacich, o ktorých si časť verejnosti neodôvodnene myslí, že zmluvou o výhrade vo svedomí tu chceli zavádzať klerikálny štát.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.