Podnikateľ má okrem certifikovanej registračnej pokladnice na pulte vzadu v sklade aj druhú „čiernu“ a účtuje na obidvoch. Duplicita pokladníc sa pri súčasnej legislatíve nedá preukázať. Takto opisuje jeden zo spôsobov krátenia tržieb na tradičných kasách jedna z príloh špeciálneho informačného materiálu. Nedalo ho vypracovať ministerstvo financií, aby podnikateľom odôvodnilo potrebu vybavenia pokladníc takzvanou fiškálnou pamäťou. Informačná brožúra je súčasťou argumentácie proti rozhodnutiu rezortu Ivana Mikloša. Pripravili ju výrobcovia a dovozcovia registračných pokladníc a fiškálnych tlačiarní.

Takto argumentačne vyzbrojení sa postavili proti rozhodnutiu ministra oddialiť účinnosť prísnejšej zákonnej úpravy. Namiesto od januára 2011 by mala požiadavka na daňovo doplnené zariadenia začať fungovať o dva roky neskôr. Pokladnicové firmy si za odpor vyslúžili od I. Mikloša obvinenie, že o záujmoch podnikateľov, prevádzkovateľov či štátu hovoria len pod pláštikom presadzovania vlastných ekonomických záujmov. Zakontrovali vyjadrením, podľa ktorého by sa mal minister správať v súlade so zámerom zvyšovať príjmy verejných financií.

Konflikt lobistov

Nový pokladnicový zákon schválil parlament v roku 2008 na návrh rezortu financií, ktorý vtedy viedol Ján Počiatek. Do účinnosti vstúpil vlani v marci. Podľa normy musí byť každá elektronická registračná pokladnica od 1. januára 2011 certifikovaná s prideleným kódom od daňového úradu a vybavená fiškálnou pamäťou. Tá eviduje všetky transakcie a vytlačí na pokladničný blok daňové údaje ku všetkým položkám a doplní piktogram ministerstva. V prípade modernejších pokladníc stačí doplniť čip s fiškálnym modulom, fiškálnu tlačiareň a natiahnuť nový softvér. Zásahom do zariadenia má zabrániť špeciálna plomba v podobe holografickej nálepky.

Zmena má priniesť aj iné využívanie pokladníc. Obchodníci by mali na nich povinne evidovať nielen tržby prijaté v hotovosti, ale aj inými platobnými prostriedkami, teda najmä kartami či rôznymi poukážkami. Pomerne veľký rozruch vyvolala povinnosť zapisovať do pokladnice aj hotovostnú úhradu faktúr. Na druhej strane podnikatelia po plnej účinnosti zákona nebudú povinní vyhotovovať výkazy obratov ani mesačnú uzávierku.

Norma vyvolala pomerne veľké emócie i aktivity. Ešte pred vstupom do účinnosti sa vtedajšia opozícia pokúsila zmeniť ju. Konali tiež obchodnícki lobisti. Zástupcovia Zväzu obchodu a turistického ruchu SR skúšali posunúť účinnosť. Zamerali sa najmä na lobovanie za veľké obchodné organizácie. Aplikácia zákona ich mala podľa generálneho sekretára zväzu Jozefa Orgonáša vyjsť na vyše 70 miliónov eur priamo, no hovorili i o dodatočných nákladoch až vo výške desať percent prevádzkových nákladov. S požiadavkou posunúť účinnosť pre obchodníkov s obratom vyšším než šesť miliónov eur až na rok 2015 navštívili predstavitelia zväzu koncom júla aj nového ministra financií. „Konečne sa objavila vláda, ktorá nás počúva,“ pochvaľuje si J. Orgonáš.

No rezort financií nezostal len pri počúvaní veľkých obchodníkov a rozhodol sa odsunúť novú povinnosť síce len na rok 2013, ale zato pre všetkých. „Dôležité je, aby obchodníci vedeli, že k 1. januáru 2011 táto povinnosť nebude,“ oznámil I. Mikloš začiatkom mesiaca na tlačovej konferencii. Príslušnú novelu zákona avizuje predložiť na septembrovú schôdzu parlamentu. Dôvod je podľa neho neúmerná záťaž predovšetkým pre malých obchodníkov. Tí len nedávno museli svoje kasy prispôsobovať prechodu na euro.

Najmenej náročná verzia zmeny, doplnenie čipu do modernejších pokladníc, by mala podľa výrobcov a dovozcov stáť od 180 eur. Pri výmene celej kasy sa náklady šplhajú na úrovne okolo 700 eur. Jedno i druhé je pre malé prevádzky, najmä živnostníkov, vysoký jednorazový výdavok.

Inštalácie a protesty

I. Mikloš zaradil medzi výhrady aj podmienky a tempo zavádzania novinky. Popudil tým pokladnicovú loby. Výrobcovia a dovozcovia zariadení minulý týždeň zverejnili verejný protest a tvrdia, že uvedeniu zákona do praxe v pôvodnom termíne nič nebráni. Podľa Martina Becu, ekonomického riaditeľa najväčšieho slovenského výrobcu – prešovského Elcomu, majú obchodníci už zhruba desaťtisíc pokladníc prestavených podľa požiadaviek zákona a ďalších 55-tisíc čaká na návštevu technika. Celkový počet kás na Slovensku sa odhaduje zhruba na 170-tisíc.

Podľa informácií TRENDU sú čísla o očipovaných pokladniciach najmä výsledkom živej obchodnej aktivity pokladnicových firiem. Tie vyjadrili presvedčenie, že dátum účinnosti normy sú schopné stihnúť a ministerstvu navrhujú zákon neposúvať. Pridávajú argumenty o ekonomickom efekte veľkého zapojenia domácich výrobných a servisných firiem a ich dodávateľov do úprav pokladníc. No ministerstvo pripomína, že sledujú najmä vlastný záujem dotiahnuť rozbehnutý kšeft. Firmy vytiahli na ministra aj ťažší kaliber tvrdiac, že odklad povinnosti bude mať vplyv na výber daní. I. Mikloš tvrdí, že potrebu zdokonaľovania registračných pokladníc a zužovania priestoru na daňové úniky nespochybňuje. Preto normu neruší, ale posúva. Podnikateľov, ktorí už do nových pokladníc investovali, chce zvýhodniť najmä prístupom pri daňových kontrolách.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.