Od zúfalej rezignácie k ambicióznym plánom. Tak by sa dalo zjednodušene opísať dianie okolo produkcie injekčných striekačiek v Chirane T.Injecte zo Starej Turej. Len pred vyše rokom a pol bývalý manažment zverejnil, že musí po šesťdesiatich rokoch ich výrobu zastaviť. Dôvod: neoplatia sa. Výroba je neefektívna pre kurzové straty z posilňovania dosluhujúcej koruny a cenový tlak konkurentov z Ázie. Spoločnosť zameraná na produkciu zdravotníckych pomôcok tak mala jedným škrtom stratiť štvrtinu tržieb a prepustiť vyše dve stovky zamestnancov. A v najlepšej kondícii neboli ani jej ostatné výroby.

No ukázalo sa, že skorý ústup z boja bol vážny omyl. Slabina podniku nebola v tom, že výroba striekačiek nemá na Slovensku šancu. Viac zlyhávali ľudia.

Tíšenie paniky

Keď pred tromi rokmi kúpil fabriku stredoeurópsky investičný dom Wood & Company so sídlom v Prahe, vyhol sa okamžitým radikálnym zmenám. Nechal vo vedení bývalý manažment a ten, tak ako dovtedy, dbal hlavne o zvyšovanie tržieb. Menší pozor dával na rast nákladov a zakrátko začala firma padať do straty. Pred Vianocami predminulého roku jej dlhoročný šéf Martin Lieskovský vyhlásil: končíme so striekačkami. Práve pre kurzové straty a ázijský tlak.

No vlastník to vzdať odmietol. Angažoval do firmy Teodora Lysáka, krízového manažéra, ktorý sa ozdravovaniu problémových firiem venuje takmer dve desaťročia. Reštrukturalizoval pre skupinu HTC Holding český Zetor či pre Agrofert šalianske Duslo. Konať musel hneď. Prvýkrát prišiel do fabriky 9. decembra. „A dvanásteho mala na výrobe striekačiek pracovať posledná výrobná zmena. K tomu ešte hrozba odborárskeho štrajku a obavy bánk o návratnosť úverov,“ spomína na štart vo funkcii.

V prvom rade si nový riaditeľ vyžiadal od majiteľov a úverujúcich bánk tri mesiace na zistenie, v akom stave vlastne ekonomika výroby striekačiek je. Až po nich mal povedať, či ju zastavia. Po analýze účtovníctva sa produkciu napokon rozhodol udržať. To sa už rozbehlo aj ozdravovanie firmy.

„Prvoradé bolo zaviesť nový, razantný štýl riadenia. Zrušil som dovtedajšiu stromovitú štruktúru manažmentu. Všetci manažéri spadali priamo podo mňa,“ opisuje T. Lysák.

Zároveň muselo nové vedenie firmy čo najrýchlejšie upokojiť nervozitu odberateľov. „Naši konkurenti chodili po nemocniciach a ukazovali im články, že Chirana so striekačkami končí, tak nech ich začnú brať od nich. Museli sme rýchlo vysvetľovať, že pokračujeme,“ hovorí T. Lysák. Firma si dokonca najala PR agentúru, aby jej pripravovala nové výstupy pre médiá. O niektorých zákazníkov síce podnik prišiel, no našiel nových.

Vedenie Chirany nechodilo len po slovenských nemocniciach. Firma doma predáva iba päť percent svojej produkcie. Vyše 40 percent tržieb mala vlani z Nemecka, 16 zo Švajčiarska a po vyše päť percent priniesli dodávky do Česka, Poľska a Belgicka. Vyváža aj do Srbska, Maďarska, Ruska či Veľkej Británie.

Podnik nebol nútený riešiť iba problémy s odbytom striekačiek. Stratil a musel nahrádzať aj svojho tretieho najvýznamnejšieho zákazníka – americkú firmu HTL Strefa. Tá od neho odoberala lancety, ktoré používajú diabetici na odber krvi. Je to najsilnejší výrobný program podniku. Tvoria vyše polovicu jeho produkcie a Chirana T.Injecta je ich najväčší svetový výrobca s objemom jeden a pol miliardy ročne.

Zmier s odbormi

Najdôležitejšie na záchranu výroby striekačiek i celej firmy bolo podľa T. Lysáka dosiahnuť zvýšenie produktivity práce. Chirana T.Injecta sa podľa neho voči kurzovým stratám i konkurentom z Ázie nevedela brániť najmä preto, že jej predchádzajúce vedenie nepracovalo na razantných úsporách nákladov. „Zlý stav podniku spred roka a pol nebol spôsobený ani tak vonkajšími faktormi ako vnútornou krízou vo firme,“ hovorí. Dodáva, že bývalé vedenie nevedelo konkurovať vo výrobe striekačiek nie preto, že konkurencia bola extrémne lacná, ale preto, že výrobné náklady tejto spoločnosti boli neúmerne vysoké.

Prvé úspory vznikli potom, čo krízoví manažéri skoncentrovali výrobu firmy do menších priestorov. Tak ušetrili na energiách. Striekačky sa dnes produkujú na polovici plôch ako predtým, i keď objem zostal nezmenený. Nový manažment sprísnil aj obchodné podmienky pre odberateľov. Spoluprácu s neplatičmi prerušil. Vďaka prísnejším výberovým konaniam znížil cenu základných surovín – plastového granulátu na lisovanie striekačiek a drôtu na výrobu ihiel.

Najrozsiahlejšie boli úspory v personálnej oblasti. „Vždy je najťažšie prepúšťať ľudí či zvyšovať ich výkonnosť. No práve to je práca krízového manažéra,“ hovorí T. Lysák. Výhodou podľa neho je, že krízoví manažéri prichádzajú do firiem z iných oblasti. „Ak nie ste z toho mesta a nemáte tam vzťahy s domácimi, skôr viete urobiť škrty,“ pokračuje tento riaditeľ, ktorý do Starej Turej dochádza z Bratislavy. Z pôvodných 570 ľudí v podniku dnes pracuje 340. No objemy výroby sa nijak zvlášť neznížili. Vlani tržby firmy klesli z 18,7 milióna eur na 16,3 milióna. Takmer polovicu tohto poklesu spôsobila kurzová strata.

Firma napriek menšiemu počtu pracovníkov nestráca výkonnosť aj vďaka tomu, že po náročnom dohadovaní s odbormi zaviedli nepretržitú prevádzku. Dovtedy sa v podniku cez víkendy pracovalo iba výnimočne. Čo okrem iného znamenalo aj viac nepodarkov. Po víkendových prestávkach z lisov vždy vychádzali prvé série s väčším počtom chybných striekačiek. Rástli tak náklady na materiál a klesala produktivita.

Práceneschopnosť znížili z ôsmich na štyri percentá. „Jeden odborár mi tvrdil, že pracovníci sú chorí z klimatizácie. No fakty z hĺbkovej analýzy dokázali niečo iné. Ľudia rovnako chodili k lekárovi, či pracovali alebo nepracovali v klimatizovaných halách. A chýbali hlavne cez leto a sviatky, a nie cez chrípkové obdobia, ako by sa dalo očakávať,“ hovorí T. Lysák.

Smer rast

Za minulý rok sa podniku podarilo medziročne znížiť stratu z hospodárskych činností z tri a pol milióna eur na 840-tisíc. Za najväčší úspech považuje T. Lysák zvýšenie zisku bez úrokov, daní a odpisov (EBITDA) z 2,1 milióna eur na 3,7 milióna. Ekonomiku podniku sa podarilo stabilizovať napriek tomu, že popri reštrukturalizácii išli základné platy robotníkov vlani hore podľa dohody s odbormi o dve percentá. Tento by to malo byť o ďalšie tri. Firma plánuje zvýšiť tržby na zhruba 17,5 milióna eur a do kladných čísel sa už má dostať aj jej prevádzkový a účtovný výsledok.

Výrobné kapacity na striekačky idú už nepretržite na plný výkon. Od mája podnik prijal štyridsať nových ľudí z personálnych agentúr. Prišli do novootvorenej tretej zmeny na produkciu ihiel, kanýl a lanciet. „Ak bude rast záujmu o tieto výrobky trvalejší, prijmeme nových ľudí aj do stáleho pracovného pomeru,“ hovorí T. Lysák.

Dnes je firma podľa neho stabilizovaná a chystá sa na ďalší rast. Na modernizáciu a spestrenie produkcie v priebehu najbližších dvoch rokov dá Chirana T.Injecta celkovo 12 miliónov eur. V podniku nainštalujú nové stroje, na ktorých budú môcť vyrábať pestrejšiu paletu výrobkov. Napríklad ihly vo väčšej palete hrúbok.

Spoločnosť chce investovať do oboch nosných výrob. Produkcie striekačiek aj ihiel, lanciet či kanýl. Modernejšie stroje ju priblížia k zvyšným dvom európskym producentom injekčných striekačiek. Koncern B-Brown má fabriku v Nemecku a druhý veľký nadnárodný hráč, Becton-Dickinson zasa v Španielsku.

Dvojitý riskantný meter

„Výrobu sa nebojíme rozširovať aj preto, že európska produkcia striekačiek podľa nášho názoru ázijský tlak zvládne,“ hovorí T. Lysák. Európa sa podľa neho v prípade nepredvídateľných okolností, napríklad živelných pohrôm, nemôže spoliehať, že dostatočné zásoby zdravotníckeho materiálu prídu z Ázie dosť rýchlo.

No najdôležitejším tromfom Európanov je, že ázijskí výrobcovia sa podľa T. Lysáka zďaleka nevedia zaručiť za vysokú kvalitu. Slovenský podnik napríklad pre svoje striekačky garantuje päťročnú sterilitu a používa iba bezchybný plastový granulát. Od dodávateľov, ktorých schválili hygienici. To sú veci, ktoré vyžaduje únijná legislatíva. Pre dovozcov z Ázie takéto prísne pravidla neplatia. „Kvalitný a zdravotne bezpečný granulát je vždy drahší. Som presvedčený, že ak by mali také hygienické pravidlá a environmentálne normy ako my dodržiavať ázijskí producenti, pôjdu hore aj ceny ich striekačiek,“ hovorí riaditeľ Chirany T.Injecty. Podľa neho je zlé, ak Európska únia nekladie na dovozcov zdravotníckych pomôcok z iných častí sveta rovnako prísne nároky ako na európskych producentov.

Produkcia kvalitných striekačiek je podľa tohto manažéra dosť náročná. Lisovanie musí byť veľmi presné, inak piesty prepúšťajú tekutiny alebo, naopak, sa s nimi ťažko manipuluje. Ázijci to nie vždy zvládajú. To je tiež dôvod, že do nemocníc na starom kontinente tak či tak zatiaľ vozia viac iba návlekov, čapíc či rúšiek pre zdravotníkov. Ich striekačky sa veľmi nepresadzujú. „Sem-tam ich síce zdravotníci objednajú a skúsia. Ale pre väčšiu chybovosť ich neskôr aj tak odmietnu,“ hovorí T. Lysák.

Vizitka Chirany T.Injecty

(individuálne údaje, mil. €)

PRAMEŇ: TREND Analyses

Z ruky do ruky

Pohnutá história slovenských striekačiek

Považský podnik na výrobu injekčných striekačiek a ihiel Chirana T.Injecta v priebehu posledného vyše roka dokázal prežiť pohnuté obdobie. Ďalšie v rade, lebo ich má za sebou už niekoľko.

Firma vznikla na prelome milénia ako jeden z výsledkov štiepenia majetku bývalého socialistického podniku na výrobu zdravotníckych pomôcok Chirana-Prema. Ten začal vyrábať v Starej Turej po druhej svetovej vojne. Aj na základoch znárodnených aktív nemeckej spoločnosti Injecta, ktorá mala svoje výroby striekačiek pôvodne v Česku. No socialistickí plánovači časť zdravotníckych výrob po Nemcoch presunuli na Slovensko.

Stará Turá ich zaujala tým, že tam bolo dosť pracovníkov so skúsenosťami s jemnou mechanikou. Ešte od čias prvej republiky v meste totiž vyrábal podnik Prema rôzne meracie prístroje, plynomery, vodomery, tlmiče na ručné zbrane a zapaľovače protilietadlových striel. Tak tamojší mechanici presedlali na zdravotnícku techniku. V najlepších časoch Chirana-Prema zamestnávala takmer päťtisíc ľudí.

Po zmene režimu firmu pôvodne sprivatizovalo viacero spoluvlastníkov vrátane Rakúskej kontrolnej banky. No potom ju ovládli Marián Jančošek a František Hodorovský a – v roku 1998 skončila v konkurze. Počas neho sa rozpredávali časti výrob do rúk rôznych nových majiteľov. Takže dnes mimo Chirany T.Injecty v areáli pôsobí nemecký výrobca káblových zväzkov Leoni, producent meracej techniky pre priemysel a domácnosti Sensus a firma Chirana Medical, ktorá vyrába zubárske súpravy a inú stomatologickú techniku.

Chirana T.Injecta skončila po konkurze v rukách Michala Hrbáčka, bývalého šéfa špeciálnych operácií Lexovej SIS. V lete roku 2007 ju kúpila investičná spoločnosť Wood & Company. Tú pred dvadsiatimi rokmi založil v Prahe Angličan Richard Wood. Firma poskytuje služby investičného bankovníctva, obchoduje s akciami na pražskej burze, no radila aj slovenskej vláde Roberta Fica pri príprave jej dialničných PPP projektov a má i vlastné priemyselné aktíva. Mimo Chirany T.Injecty aj najväčšieho českého výrobcu okien – firmu Window Holding. Jej najznámejšou značkou je Vekra a v piatich svojich českých fabrikách zamestnáva tisíc ľudí.

Záchranár

Teodor Lysák nikdy nešéfoval stabilizovanému podniku, špecializuje sa na krízový manažment

Teodor Lysák, ktorý za posledný rok a pol dostal producenta zdravotníckych pomôcok Chiranu T.Injectu do kondície, sa krízovému manažmentu venuje celú svoju kariéru, už od skončenia vysokoškolských štúdií na bratislavskej Ekonomickej univerzite. Stabilizovanému podniku nikdy nešéfoval. Vždy nastupoval do firiem s ekonomickými problémami, ktoré bolo treba ozdraviť.

Hovorí, že v kariére mu hneď na úvod veľmi pomohla ročná odborná prax v nemeckej automobilke Porsche. Bol tam v roku 1991 a po návrate domov, v čase, keď sa trhová ekonomika v stredoeurópskych krajinách len začínala budovať, sa mu zišli skúsenosti z úspešnej západoeurópskej firmy. „Videl som dobre fungujúci systém trhového hospodárstva a prosperujúci podnik zvnútra. To mi dalo prehľad o riadení a strategickom smerovaní firiem,“ spomína T. Lysák.

Jeho prvou zastávkou na poli krízových reštrukturalizácií bol český výrobca ponožiek Loana z Rožnova pod Radhoštěm. Ponuku stať sa konzultantom predsedu dozornej rady tejto problémovej firmy dostal v roku 1992 od jej nového vlastníka – nemecko-rakúskeho podniku Ergee. Záchrana sa vydarila a Loana doteraz úspešne odoláva tlaku ázijských textiliek.

V roku 1998 manažér prestúpil do slovenskej strojárskej skupiny HTC Holding, ktorá vyrástla aj na preberaní podnikov v ekonomických problémoch. Najprv pre HTC Holding ozdravoval topoľčiansky Elektrokarbon. Neskôr nastúpil do vedenia skupiny ako jej výkonný riaditeľ a podpredseda predstavenstva. Z tohto postu viedol aj tím na ozdravovanie Zetoru, ktorý bol veľkým úlovkom HTC Holdingu na českej strane rieky Moravy.

Štyri roky bol aj členom predstavenstva Zväzu elektrotechnického priemyslu Slovenska, istý čas tiež jeho prezidentom. No popri tom si urobil aj MBA na severokarolínskej Duke University. „Stále hľadám nové skúsenosti. Napríklad tamojší pedagógovia preverovali naše vedomosti po tom, čo sme si problematiku mohli prezrieť len počas dlhých letov viacerými časovými pásmami. S vysvetlením, že manažér neustále pracuje v strese a jeho nepriateľom je čas a množstvo informácií, v ktorých sa musí zorientovať,“ hovorí T. Lysák.

Neskôr pracoval pri reštrukturalizácii šalianskej chemičky Duslo. Po reštrukturalizácii veľkých firiem začal mať chuť aj na vlastný biznis. Pred štyrmi rokmi si založil poradenskú firmu, prostredníctvom ktorej začal radiť viacerým klientom z oblasti priemyslu. Investuje do výstavby obnoviteľných energetických zdrojov. Popri tom prijal ponuku aj na ozdravenie jediného výrobcu injekčných striekačiek v krajine.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.