Na bezpečnostné riziko pri brzdení rozmachu čínskych dodávateľov telekomunikačných technológií sa neodvolávajú len v USA či vo Veľkej Británii. Robiť biznis s Huaweiom a ZTE najnovšie telekomom zakázala indická vláda. V máji tak štátny operátor BSNL, tretí najväčší mobilný a absolútne najväčší fixný v krajine, vylúčil obe firmy z tendra na modernizáciu siete. Šancu podať ponuku dostali len Ericsson, Nokia Siemens Networks a Alcatel-Lucent.

Podľa analytikov zmena kurzu nesúvisí len s obavami z narušenia národnej bezpečnosti – podľa správy Citizen Lab z torontskej univerzity gang čínskych hackerov robí v Indii rozsiahle špionážne aktivity, aj smerom k ministerstvu obrany. Ďalším dôvodom môže byť vysoký schodok obchodnej bilancie s Čínou. Vlani indickí mobilní operátori preinvestovali 34 miliárd USD, pričom 40 percent dodávok zabezpečili Číňania.

Bezpečnostné riziko Huaweiu a ZTE sa zvykne spájať s ich nejasnou vlastníckou štruktúrou a väzbami na čínsku armádu. Zakladateľ Huaweiu Ren Zhengfei je jej bývalým dôstojníkom. A firma sa v objasnení akcionárskej štruktúry zatiaľ dostala len k vyhláseniu, že ju vlastnia zamestnanci a že sám R. Zhengfei má menej než dve percentá akcií. Viac svetla môže priniesť plánované IPO Huaweiu na burzu.

Huawei už v snahe priblížiť sa západným štandardom do topmanažmentu regrutuje manažérov zo Západu. Jeho technologickým šéfom sa stal Matt Bross, ktorý predtým pôsobil v britskom BT, kde mal na starosti projekt 21CN (dodávky Huaweiu preň zdvihli zo stoličky šéfov britských tajných služieb).

ZTE už na burze je: akcie emitovala v snahe byť transparentnejšou a dôveryhodnejšou voči zákazníkov a vládam krajín, do ktorých dodáva. No ako píše denník Financial Times, zverejnené údaje naozaj naznačujú prepojenie na čínsky štát. Najväčším akcionárom ZTE je podľa jej výročnej správy holding, vlastnený štátnym elektronickým výskumným inštitútom v meste Si-an (kde má výskumné strediská aj čínska armáda) a ďalšou štátnou firmou, ktorej materská firma vznikla ako odnož čínskej armády a ktorej bývalý šéf sa v roku 2001 stal ministrom vojenského priemyslu.

Čerešničkou na torte sú spory Číňanov so západnými konkurentmi o patenty a autorské práva. Nejde o nič nezvyčajné, no v prípade Číňanov sa to používa ako argument proti ich expanzii na trhu. Jedna z ostatných káuz sa objavila pár týždňov pred pamätným listom amerických senátorov, v ktorom brojili proti uvažovaným dodávkam Huaweiu pre mobilného operátora Sprint Nextel.

Motorola, zhodou okolností dodávateľ technológií pre tento telekom, v ňom Huawei obvinila, že jej ukradol dôverné materiály. Podľa niektorých komentátorov (z Ázie) šlo o taktiku Motoroly, aby odradila amerických operátorov od prechodu ku konkurenčnému dodávateľovi – keďže vtedy predávala svoj telekomunikačný biznis.