Vpred, späť ani krok

Huawei a ZTE sa na Západe presadzujú napriek averzii politikov

V polovici augusta štyria členovia vlády amerického prezidenta Barracka Obamu dostali vážny list. Skupina angažovaných republikánskych senátorov v ňom kritizovala záujem výrobcu telekomunikačnej techniky Huawei uchádzať sa o zákazky spoločnosti Sprint Nextel. Ak by sa čínska firma stala dodávateľom tretieho najväčšieho mobilného operátora v USA, ktorého služby využívajú americká armáda aj vládne bezpečnostné agentúry, znamenalo by to „významné riziko“ pre americké firmy a národnú bezpečnosť krajiny.

Huaweiu by sa podľa senátorov nemalo dovoliť robiť biznis v USA. Napríklad preto, že pomáha(l) nepriateľom Spojených štátov. Firma podľa štúdie organizácie Iraq Survey Group predávala technológie vzdušnej obrane Saddáma Husajna, ktorá počas invázie pred siedmimi rokmi ostreľovala americké stíhačky. PR správa iránskej ambasády zasa naznačuje úzke obchodné zväzky Huaweiu s vládou islamskej republiky, na ktorú Amerika uvalila sankcie za snahu vyrobiť zbrane hromadného ničenia. Senátori si spomenuli i na spory Huaweiu s americkými konkurentmi o autorské práva, oprášili často medializovaný blízky vzťah firmy s čínskou armádou. A tiež im prekážajú dotácie, ktoré Huawei na podporu zahraničnej expanzie dostával od čínskej vlády.

Hoci viacero argumentov v senátorskom pamflete je, prinajlepšom, z kategórie indícií, prípadne platí i pre politicky priechodnejších západných dodávateľov technológií, je možné, že pomôžu zablokovať expanziu čínskeho podniku na americkom trhu. Nestalo by sa to po prvý raz. Huawei na americkú averziu narazil aj v roku 2008, keď mu Kongres pre „obavy z narušenia národnej bezpečnosti“ prekazil akvizíciu IT firmy 3Com za 2,2 miliardy dolárov. Číňania si potom na presviedčanie politikov najali najlepších washingtonských lobistov, ale ich služby im zatiaľ veľmi nepomáhajú. Uspokojiť sa tak musia len s dodávkami pre menších amerických telekomunikačných providerov.

O pätinu lacnejší

Hoci šancu predviesť sa v plnej sile zatiaľ Huawei v USA nedostal, v globále sa vlajkovej lodi čínskeho IT priemyslu a tiež jej menšiemu kolegovi ZTE darí. Podľa agentúr, ktoré mapujú situáciu v sektore, patrí dvojica čínskych technodrakov medzi hŕstku dodávateľov telekomunikačných technológií, ktorí rastú aj v krízovom období, poznačenom nižšími investíciami operátorov. Vlani Huawei zvýšil tržby medziročne o sedemnásť percent na – v prepočte – 17 miliárd eur, ZTE stúpli výnosy o štvrtinu na sedem miliárd eur. Naopak, Alcatel-Lucent klesol o desať percent na 15 mld. € a fínsko-nemecká Nokia Siemens Networks o osemnásť percent na 17,6 mld. €.

Výkony čínskych dodávateľov do veľkej miery súvisia s ich postavením na domácom trhu. Huawei mal z neho vlani tretinu tržieb, ZTE dokonca polovicu, keďže povyhrával väčšinu tendrov na dodávky 3G zariadení u troch najväčších tamojších mobilných operátorov. No obe firmy si prinášajú čoraz viac kontraktov i zo zahraničia. Vrátane Európy, tradičného odbytiska západných producentov. Z pohľadu technologickej úrovne patria Huawei a ZTE k svetovej špičke, dodávajúcej progresívne systémy pre mobilné siete tretej a štvrtej generácie (3G a 4G) či fixno-mobilnú konvergenciu. No bodujú najmä cenou, s ktorou podľa analytikov vedia ísť aj o pätinu nižšie ako európski a americkí súperi.

Huawei tak už dávnejšie dodáva zariadenia operátorom skupín Vodafone (naposledy napríklad v Grécku), Telekom Austria alebo Telefónica O2 (v Nemecku či na Slovensku). Slovenské O2 prešlo na Huawei v priebehu výstavby mobilnej siete, ktorú rozbehlo so zariadeniami od Ericssonu. Šéf O2 pre technológie Martin Škop to v tom čase vysvetlil okrem iného „veľmi výhodným pomerom ceny a výkonu“.

Cenný úlovok sa Huaweiu vlani podaril v Nórsku, kde v konzorciu s americkým Starent Networks, dnes súčasťou Cisco Systems, získal šesťročnú zákazku s bližšie nešpecifikovaným finančným rozsahom na vybudovanie mobilnej 4G siete. V tendri národného operátora, Telenoru, porazil jeho dovtedajších dodávateľov, Nokiu Siemens a Ericsson – ktorému v deň oznámenia výsledku výberového konania klesli akcie o tri percentá. Šéf Telenoru Ragnar Kaarhus pripísal výber Huaweiu „kombinácii technickej kvality, spoľahlivosti a obchodných podmienok“.

Huawei má mobilnú sieť zmodernizovať aj v Belgicku, kde s ním koncom minulého roka rámcovú dohodu uzavrel národný operátor Belgacom. Podľa viceprezidenta telekomu Scotta Alcotta o zákazku súťažili všetci kľúčoví dodávatelia: „Ostrá konkurencia vyústila do atraktívnych finančných návrhov.“

Referenciu zo skupiny Telenor má aj čínska dvojka, ZTE. Tá u nej po menšom projekte v Čiernej Hore získala kontrakt za dvesto miliónov eur na vybudovanie mobilnej siete pre jeho maďarského operátora so 4,5 milióna zákazníkov. Jeho šéf Anders Jensen pre Financial Times uviedol, že ZTE ponúkla najlepšie dodávateľské podmienky (najnižšie úplné náklady na vlastníctvo), čo Telenoru umožní zefektívniť poskytovanie služieb. V krátkom čase šlo o ďalší väčší úspech ZTE v Európe. Koncom vlaňajška si ju vybrala Telefónica na inštaláciu bezdrôtovej siete typu Wimax v Španielsku a tiež holandský KPN na dodávku 3G zariadení pre svojich operátorov v Belgicku a Nemecku. Aktívna je ZTE aj na Slovensku, kde jej technológie testuje Orange.

Na turistické víza

Aj v Európe Číňania občas narazia na imidžový hendikep, ktorý majú kvôli svojmu domicilu. V súvislosti s „obavami z narušenia vnútornej bezpečnosti“ sa skloňoval Huawei, keď sa v polovici minulého desaťročia stal jedným z dodávateľov britského BT v projekte supermodernej siete 21CN. Podľa britských médií šéfovia tajných služieb varovali ministrov pred hrozbami tohto obchodného spojenia.

Huawei, ktorému šéfuje bývalý riaditeľ výskumu čínskej ľudovej armády Ren Zhengfei, podľa nich získa možnosť monitorovať všetku hlasovú a dátovú komunikáciu v rámci novej siete. A tú majú využívať britské úrady, armáda aj tajné služby, ktoré sa tak môžu ľahko stať „hlavným cieľom budúceho čínskeho útoku“ (v roku 2007 tajná služba MI5 zverejnila informáciu, že sa do jej systémov snažili dostať čínski hackeri).

Viac či menej vágne „obavy z narušenia vnútornej bezpečnosti“ sú len jedným z faktorov, prečo európske – a aj americké – telekomy púšťajú čínske firmy do svojho dodávateľského mixu pomerne opatrne. Hoci sú pre nich lákavou a vítanou cestou, ako stlačiť náklady a ako si v silnejúcej konkurencii v mobilných a fixných službách udržať prémiové marže.

Jednou z bariér môže byť i nedostatok dlhodobejších skúseností so servisom čínskych hráčov. No to je len dočasný problém, keďže úspešne dotiahnutých projektov pribúda. Šéf Orangeu pre technológie Ivan Golian hovorí, že výsledky testovania technológií ZTE na Slovensku sú zatiaľ priaznivé: „Výskyt chybových hlásení nie je vyšší ako pri iných, západných dodávateľoch. Rozdiel v kvalite technológie teda necítiť.“ Čo mu robí starosti, je udržateľnosť kvality servisu: „Ľudia zo ZTE pracujú na Slovensku na turistické víza, takže sa striedajú celé skupiny v mesačných intervaloch.“

Telekomy môžu pri uzatváraní partnerstiev s Huaweiom a ZTE brzdiť i vládne a administratívne doktríny. Bez ohľadu na to, či ide o štátne, pološtátne alebo súkromné podniky. Rôznymi podmienkami a pravidlami môžu vlády – okrem proklamovanej bezpečnosti – sledovať udržanie biznisu domácich dodávateľov technológií. Stojí za nimi obava, že ich úpadok v dôsledku prevalcovania ázijskou konkurenciou spôsobí rozsiahle politické škody. Od rastúcej nezamestnanosti cez oslabený imidž krajiny ako hightech destinácie až po pokles cien akcií a dôchodkových fondov, ktoré do nich investujú.

Rozdeľuj a panuj

Telekomy sa s nastaveniami pre čínskych dodávateľov vyrovnávajú napríklad tak, že ich angažmán zväčšujú postupne. Ako pre Financial Times uvádza šéf ZTE Ši Lirong, cesta k väčším zákazkám vedie cez menšie projekty, s ktorými operátori začínajú: „Je to proces.“ ZTE začala v Európe dodávkami zariadení pre koncových používateľov a dnes je na shortlistoch dodávateľov kľúčových sieťových komponentov u všetkých európskych providerov. Teraz Š. Lirong očakáva, že po maďarskom Telenore získa ZTE v tomto roku ešte niekoľko veľkých kontraktov.

Ďalšou cestou je využiť techniku a služby čínskych dodávateľov na trhoch mimo Európy. Ako vraví I. Golian zo slovenského Orangeu, ZTE testujú, lebo vedenie skupiny ich požiadalo, aby ju preverili ako potenciálneho dodávateľa pre jej operátorov v Afrike. Rovnakú stratégiu možno odsledovať aj u Vodafonu alebo Telenoru.

Čínski producenti sa do hry môžu dostať tiež tak, že telekom rozvrství dodávateľskú štruktúru – rozdelí svoju sieť v rámci jednej krajiny na samostatné časti, ktoré majú iných dodávateľov. Zmiešaná architektúra dokáže technicky, s menšími vyriešiteľnými prevádzkovými problémami, fungovať, pretože zariadenia rôznych výrobcov pracujú s rovnakými štandardmi. Podľa I. Goliana to tak robia mnohé veľké európske telekomunikačné skupiny: „Ale skóre je stále výrazne v prospech nečínskych dodávateľov.“ Rozdelenie na segmenty sa využíva aj mimo starého kontinentu. Napríklad v indickom Unitechu Wireless zo skupiny Telenor si dodávky sieťových komponentov podelili ZTE a Nokia Siemens.

Nortel a Motorola

Rozmachu Huaweiu a ZTE pomáhajú i ťažkosti západných dodávateľov, ktoré kríza ešte viac zhoršila. V priebehu uplynulého roka prišiel sektor o dvoch veľkých hráčov. Skrachoval kanadský Nortel so storočnou tradíciou výroby telekomunikačných zariadení, ktorý sa pod ochranou súdu ocitol začiatkom vlaňajška. Jeho životaschopnejšie časti sa neskôr rozpredali konkurencii. Mobilný biznis Nortelu v Severnej Amerike – čo značí najmä kontrakty s operátmi AT&T a T-Mobile – kúpil za 70 miliónov dolárov Ericsson. Švédi prevzali aj podiel Nortelu v joint venture s LG, čím sa dostali k zákazkám trojice najväčších kórejských telekomov.

Európsky mobilný biznis Nortelu, spolu s referenciou v slovenskom Orangei, skončil v rukách rakúskeho Kapschu. Vyšlo ho to na 33 miliónov eur. No podporu technológií sľúbil len do roku 2020, čo pre zákazníkov – operátorov znamená nájsť si nového dodávateľa: aj preto Orange testuje ZTE. Primárnym záujmom Kapschu je rozvoj platformy mobilnej komunikácie na železniciach (GSM-R). Vďaka akvizícii Nortelu sa stal lídrom v tejto oblasti, najnovšie získal zákazky od železníc vo Francúzsku (180 mil. €) a Alžírsku (40 mil. €).

Zo scény cúva aj americká Motorola. Tá v rámci reštrukturalizácie v polovici júla za 1,2 miliardy dolárov predala divíziu vyrábajúcu zariadenia pre bezdrôtové siete Nokii Siemensu (jedným zo záujemcov mal byť aj Huawei). Pritom sám fínsko-nemecký koncern pod tlakom konkurencie prepúšťa a zatvára prevádzky, vlani oznámil úsporný balík za pol miliardy eur, zahŕňajúci uvoľnenie 5 800 zamestnancov.

Opäť, hodnota akvizície divízie Motoroly spočíva predovšetkým, podľa niektorých analytikov výhradne, v zákazníckych kontraktoch. V USA k nim popri Verizone Wireless patrí aj Sprint Nextel. Ten operátor, ktorému americkí senátori nechcú dopriať dodávky od Huaweiu. Mimochodom, ani Nokia Siemens nemá čistý štít. Takisto predávala do Iránu technológie – ktoré podľa Wall Street Journal tamojšej vláde umožnili sledovať a meniť e-maily či komunikáciu obyvateľov krajiny na Facebooku a Twitteri.

Kto je kto v telekomunikačnom biznise

(tržby za rok 2009, mld €)

PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.