Existuje málo možností, ako si v živote overiť, či bol názor správny, a pri stávke to ide, tvrdí jeden zo zakladateľov stávkovej kancelárie Fortuna Michal Horáček. Jeho tip na podnikanie v stávkovom biznise vyšiel a pred piatimi rokmi od neho a jeho partnerov kúpila firmu private equity skupina Penta. Tá sa jeho skúsenosti a odhad na tento biznis rozhodla využiť znovu. Už niekoľko mesiacov je M. Horáček členom dozornej rady Fortuna Entertainment Group.

Ako sa Fortuna zmenila v porovnaní s časmi, keď ste ju predávali? 

V dynamickom svete, pochopiteľne, nastávajú zmeny, predovšetkým technologické. Teší ma, že Fortuna ich je nielen predpokladá, ale aj spoluvytvára.

Čo vám priniesla možnosť znovu hovoriť do podnikania firmy, ktorú ste založili? 

Som člen dozornej rady a očakáva sa odo mňa nielen to, že budem prichádzať s nápadmi, ale hlavne, že budem podporovať a rozvíjať alebo komentovať a spochybňovať nápady zvnútra dnešnej Fortuny. Mám aj otázky k jednotlivým manažérom, aby som sa uistil, že sa peniaze nevydávajú zbytočne – to je predsa ten dozor. No konkrétne rozhodnutia ostávajú na vedení firmy a jej majiteľoch.

Hovoríte viac s manažérmi Fortuny alebo aj s ľuďmi z Penty, teda zástupcami majiteľa? Dokážete sa s nimi zhodnúť v názoroch na podnikanie? 

Stretávam sa predovšetkým s majiteľmi. A ak sa pýtate na rozdiely medzi ich a mojím spôsobom rozmýšľania, ja som napodiv vo všeobecnosti konzervatívnejší.

Je riadenie na princípoch private equity iné ako vaše podnikateľské myslenie z čias, keď ste vymýšľali Fortunu? 

Líši sa. Nakoniec sa však dostaneme k tomu jedinému, na čom záleží: veďte svoju firmu solídne voči zákonom i štátnym orgánom, vážte si klientov, neustále inovujte, investujte do nových produktov. Tým zvyšujete jej hodnotu a potom je jedno, či si ju necháte alebo ju ponúknete na predaj.

Ak sa Fortuna definitívne rozhodne vstúpiť na burzu, zmení to jej biznis? 

Taká zmena biznis do nejakej miery zmení. No fundament ostane: bude ďalej fungovať ako solídna, rozvíjajúca sa a prosperujúca spoločnosť.

Rodinná alebo privátne vlastnená firma môže ísť aj do dlhodobých zámerov s nie okamžitou návratnosťou. Čo s akcionármi na burze, keď pýtajú dôkazy rastu každý kvartál? 

Ak by sa akcie obchodovali verejne, bude namiesto niekoľkých majiteľov mnoho akcionárov. No predpokladám, že aj oni chcú spoluvlastniť entitu, ktorá bude zaujímavá nielen podľa výsledkov nejakých kvartálov, ale hlavne preto, že bude prosperovať aj o rok, päť či desať.

Vnímate, aj s ohľadom na spoluprácu s Fortunou, stávky ako hru alebo ako biznis? 

Z hľadiska stávkovej kancelárie ide, samozrejme, o biznis. Ona si predsa nevyberá, na čo staví a koľko peňazí. To je privilégium hráča. Kancelária má určitú matematickú výhodu a hlavne verí kvalite svojich bookmakerov. Ak zamestnáte mizerných bookmakerov, ktorí vyhodnotia stávkové príležitosti horšie než hráči, skrachujete. Existuje na to množstvo príkladov. Pretože môžem porovnať osobnú skúsenosť z pozície hráča aj bookmakera, poviem vám: biznis je tvrdá práca, často veľmi únavná. Kým hráčske stávky sú vzrušujúce.

Staviť si dnes možno cez viaceré komunikačné kanály pomerne pohodlne. Motivuje to ľudí skúsiť hru? 

Modernita – to je len iné meno pre voľný pohyb ľudí, myšlienok, statkov. S tým súvisí aj všeobecná dostupnosť produktov vrátane stávkových. S hráčskou skúsenosťou sa nikto nerodí. Iba si ju osvojuje. Vďaka technike, ako je napríklad internet nebo mobil, sa to dnes dá rýchlejšie a jednoduchšie. Je pochopiteľný záujem stávkových kancelárií, aby k tomu ľudí motivovali. A aby sa tí motivovaní cítili „pohodlne“. Presne tak sa chcem cítiť aj ako klient akéhokoľvek iného podniku.

Čo vedie ľudí k tipovaniu? 

Faktorov je mnoho. Kurzové stávky majú zvláštne špecifikum: málokedy sa v živote dozvieme tak jednoznačne, či bol náš názor správny nebo nie, ako práve v prípade stávky.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.