Minister financií Ivan Mikloš začal minulý týždeň s prípravou získavania peňazí na odstraňovanie škôd po povodniach. Ako už skôr ohlásil, aj pomocou neštandardných nástrojov. Na minulotýždňové výjazdové rokovanie vlády v Košiciach predložil novelu zákona o hazardných hrách. Národnej lotériovej spoločnosti Tipos predpisuje zaplatiť mimoriadny odvod 40 miliónov eur. Okrem získania peňazí na odstraňovanie škôd po povodniach môže návrh zásadne vstúpiť do osudov kontroverzného súdneho sporu. Tiposu v ňom hrozí, že bude musieť platiť milióny eur cyperskej firme Lemikon bez známych majiteľov.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu o mimoriadnom dovolaní prokurátora môže prísť v najbližších týždňoch. Na výsledku by sa mohli podpísať viaceré výmeny sudcov päťčlenného dovolacieho senátu, ktoré inicioval jeho predseda Štefan Harabin. Celkovo boli cez zmeny v rozvrhu práce vymenení traja z piatich sudcov. Pri podobných machináciách s rozvrhom práce a prideľovaní spisov viacerí kritici Š. Harabina hovorili o porušení práva na zákonného sudcu. Alebo rovno o trestnom čine.

Pokiaľ novela zákona o hazarde prejde v skrátenom legislatívnom konaní parlamentom, finálny verdikt sporu môže čiastočne stratiť na dôležitosti. Ak Tipos prehrá, štát nemusí prísť o peniaze. Časť mimoriadneho odvodu musí Tipos podľa navrhovaného zákona uhradiť do 10. októbra. Podľa riaditeľa Tiposu Stanislava Žiačika je firma schopná uhradiť z finančnej rezervy zhruba 20 miliónov. Dosah na zvyšok mimoriadneho odvodu však štát nestratí. „Ministerstvo môže povoliť úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach v takom rozsahu, v akom sa zriadi záložné právo na majetok tohto prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe ministerstva,“ píše sa v návrhu novely zákona.

V roku 2008 podpísal vtedajší šéf Tiposu s Lemikonom kontroverzne vnímanú mimosúdnu dohodu, ktorou sa lotériová firma zaviazala zaplatiť vyše 60 miliónov eur a vzdať sa ďalšej obrany v spore. Rezort neskôr od dohody odstúpil. Ak by Tipos nakoniec spor prehral, vysoká pohľadávka by ho zrejme uvrhla do konkurzu. V ňom by sa o svoje nároky hlásil okrem Lemikonu aj štát. Ako záložným právom zabezpečený veriteľ by mal pred ostatnými veriteľmi, vrátane Lemikonu, prednosť. Lemikon by sa v takom prípade mohol pokúsiť namietať nároky štátu. No spochybniť pohľadávku, ktorá pramení priamo zo zákona, je extrémne zložité.

S. Žiačik účel novely nechce komentovať, spor ako priamy dôvod pre novelu zákona odmieta. „Prvotný úmysel je riešiť povodne,“ zdôrazňuje. Podotýka tiež, že akékoľvek ďalšie kroky musia nadväzovať až na definitívny výsledok sporu. „Predovšetkým, dúfam, že spor vyhráme a tým ostanú podobné špekulácie bezpredmetné,“ dodáva.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.