Už viac ako rok dosahuje slovenská ekonomika v obchodnej bilancii prebytky. Znamená to, že objem vývozov výrobkov z krajiny v bežných cenách presahuje dovozy. V pomere k výkonu ekonomiky dosť výrazne. Na dvanásťmesačnej báze dosahuje k júnu prebytok podľa informácií štatistického úradu 2,8 percenta HDP. V obchodnom prebytku je od roku 2005 aj Česko, dlhšie aj iné exportne orientované krajiny.

Obchodné saldo SR sa dostalo do previsu začiatkom minulého roku, keď na ekonomiku naplno udrela kríza. Zmena deficitu na prebytok súvisela so znížením stavu firemných zásob, ktoré umožnilo vyviezť aj tovar, na ktorý boli dovezené komponenty už v minulosti. Znížili sa taktiež investičné dovozy. Vývoz tak pri hospodárskom oživovaní mohol rásť rýchlejšie ako dovoz. Napriek prebytku obchodnej bilancie je celkový bežný účet krajiny stále v mínuse. V súčasnosti podľa informácií národnej banky dosahuje deficit 2,6 percenta HDP. Saldo bežného účtu sa síce tiež hýbalo ku kladným hodnotám, no pozitívne číslo zatiaľ v žiadnom štvrťroku nedosiahlo. Spôsobuje to záporné saldo obchodu so službami a negatívne čisté výnosy z investícií (ponechané zisky zahraničných spoločností).

Od januára minulého roku je SR súčasťou jednotnej európskej menovej zóny, a preto vývoj jej obchodnej bilancie či bežného účtu na kurz meny už nemá takmer žiadny vplyv.

Pretrvávajúce deficity pritom vo všeobecnosti tlačia na oslabovanie meny. Vyjadrujú, že do krajiny prichádza viac kapitálu, ako z nej odchádza. Zvyšuje sa tak zahraničný dlh – čo nemusí byť problém, ak je krajina investične atraktívna. Nižší schodok na bežnom účte teda vypovedá o nižšom čistom príleve kapitálu. Prílev priamych zahraničných investícií do SR bol v minulom roku záporný.

Hrubý zahraničný dlh pod vplyvom akumulácie deficitov bežného účtu, ako i pre krízu stúpol zhruba na 73 % HDP. Čistá investičná pozícia krajiny bola ku koncu vlaňajška v mínuse 66 % HDP.

Vývoj salda bežného účtu a obchodnej bilancie

(dvanásťmesačne v % HDP)

PRAMEŇ: ŠÚ SR, NBS, TREND Analyses

TREND Analyses