Achim Saul nastúpil do kresla predsedu predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) v čase výmeny vlády. Od novej garnitúry očakáva dialóg a zlepšenie legislatívneho a regulačného prostredia. Vedenie firmy prevzal s kopiacimi sa stratami z predaja plynu domácnostiam. O súdoch, arbitrážach či akcionárskych sporoch nehovorí. No pripúšťa vnútrofiremné diskusie na viaceré témy. Kritike zlého manažmentu sa bráni. Firma sa podľa neho od privatizácie posunula výrazne vpred.

Vzťah medzi štátom a zahraničnými akcionármi SPP sú napäté. Ako chcete túto situáciu riešiť? 

Na tejto stoličke nesedím ako akcionár, ale ako manažér SPP. Je mojou povinnosťou sa starať o záujmy SPP. Keď vidím, že naša spoločnosť tvorí straty na predaji komodity – zemného plynu – domácnostiam, musím akcionárov požiadať, aby na valnom zhromaždení schválili zvýšenie cien. Toto je úloha pre manažment.

No jeden z vašich akcionárov – štát – vám neumožňuje firmu manažovať tak, aby ste nevyrábali stratu. 

Ako manažment môžeme len opakovane žiadať o schválenie zvýšenia cien v regulovanom segmente domácností. Akcionárov informujeme, že v prípade neschválenia ich v tomto segmente čakajú veľké straty.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ste dvakrát požiadali o zvýšenie cien. Na jednom zvolanom valnom zhromaždení vám však štátny akcionár žiadosť neschválil. 

Áno. Žiadali sme regulátora i druhý raz – aj bez podpory valného zhromaždenia. Podľa nášho právneho názoru je predstavenstvo povinné ísť so žiadosťou na ÚRSO aj bez toho, aby ju valné zhromaždenie schválilo.

Štátny akcionár cez zákon o cenových návrhoch (Lex SPP) obmedzuje manažment tak, že to firmu poškodzuje. Čo sa dá robiť? 

Aplikácia zákona, podľa ktorého cenové návrhy regulovaných subjektov schvaľuje valné zhromaždenie, skutočne tlačí SPP do straty. Ale na druhej strane je to otázka legislatívneho rámca v tejto krajine.

Ak účelovo prijatá legislatíva poškodzuje podnikanie, majú zahraniční investori viacero zákonných spôsobov, ako sa tomu brániť. Nezvažujete žalobu či arbitráže? 

Hovoríte o zahraničných investoroch. Ja nie som zástupca zahraničných akcionárov.

Ako manažér SPP sa musíte s týmto problémom popasovať vy. 

Ten problém vnímam. A s vládou o Lex SPP diskutujeme, odkedy bol schválený. Podľa toho, čo dnes vidím a čítam, táto vláda by v blízkej budúcnosti mohla zákon zrušiť. Bude to správne. Otázku zvyšovania cien budeme potom riešiť na regulačnom úrade. A to je presne to miesto, kam táto otázka patrí.

Predpokladajme, že vláda zruší Lex SPP. Ako chcete vykryť zhruba 100 miliónov eur strát, ktoré máte z predaja plynu domácnostiam? 

Sme presvedčení, že sa nám to podarí.

Celý regulovaný biznis mal voči práci ÚRSO za ostatné roky výhrady. Otvorene sa kritizovala závislosť úradu od vlády. Veríte v zmenu? 

Dúfam, že dôjde k takým zmenám, ktoré posilnia nezávislosť úradu. Jeho úlohou je vyrovnávať záujmy spotrebiteľov a dodávateľov. Z môjho pohľadu je to fér, no nemalo by to skĺznuť do nerovnováhy v neprospech firiem podliehajúcim regulácii.

Ministerstvo hospodárstva kritizuje SPP za pomalú reakciu na situáciu na trhu, za prudký prepad trhového podielu. Rezortu sa tiež nepáči, že sa firma nepustila do kombinovaného predaja plynu a elektriny. 

Novú vládu tu máme veľmi krátko. Máme za sebou viacero stretnutí, hlavne s rezortom hospodárstva. Napredujeme vo vysvetľovaní situácie SPP. Myslím si, že budeme schopní im ukázať, že ich kritika nie je oprávnená.

Aké riešenia ponúkate štátnemu akcionárovi na jednotlivé body kritiky? 

Kombinovaný predaj plynu a elektriny (multiutility) je dnes takpovediac módna diskusia. SPP to analyzuje. Musíme však vedieť, či sa na tomto biznise dá zarobiť. Pokračujeme v rozvíjaní biznis modelu. A keď to bude aktuálne, prijmeme rozhodnutie.

Pokiaľ ide o multiutilitu, sporia sa aj zahraniční akcionári. Podľa ministra hospodárstva má nemecký akcionár (E.ON Ruhrgas) výhrady k biznisu s českým ČEZ. 

Toto je otázka na akcionára. Čo sa týka SPP, tiež som čítal informácie o prípadnej spolupráci s ČEZ. No zatiaľ neexistuje nedohoda ani dohoda.

Takže o kombinovanom predaji elektriny a plynu sa zatiaľ iba diskutuje? 

Strategické diskusie, alebo nazvime to brainstorming, niekedy potrebujete. Na základe takýchto diskusií sa v istom momente začne vyvíjať ďalší biznis koncept. Tiež by som rád dementoval správy o spolupráci ČEZ.

Takže s ČEZ nerokujete? 

Dementujem chýry, podľa ktorých existujú medzi francúzskymi a nemeckými členmi predstavenstva nezhody. Na túto tému sme sa jasne rozprávali aj so štátnym tajomníkom rezortu hospodárstva. Skutočne neviem, odkiaľ prišla tá informácia (že Francúzi chcú ČEZ a Nemci nie). Veľmi nás prekvapila.

Manažujete podnik s troma akcionármi s komplikovaným modelom rozhodovania. Je takáto štruktúra vhodná pre firmu, ktorá existuje vo veľmi rýchlo sa meniacom prostredí? 

Máte pravdu, situácia je úplne iná, v akej bolo SPP pred pár rokmi. Máme otvorený trh. Na tomto trhu sme stále lídrom s 82-percentným podielom.

Mohol by sa biznis SPP vyvíjať inak, ak by neexistoval štátny akcionár? Vedel by manažment flexibilnejšie reagovať na meniace sa rámcové podmienky? 

Z pohľadu flexibility vedenia firmy v kontexte 82-percentného trhového podielu nie je rozdiel či máme, alebo nemáme štátneho akcionára. Stále musíte niektoré rozhodnutia prijímať na valnom zhromaždení – napríklad dividendy či nominácie do orgánov firmy. Okrem Lex SPP sa na valných zhromaždeniach riešia normálne otázky. Z pohľadu rozhodovania nie je dôležité či máme, alebo nemáme štátneho akcionára. Štát je majoritným akcionárom a musíme mať konštruktívny vzťah, a my ako manažment musíme viesť spoločnosť k prospechu našich akcionárov.

SPP je stále v hľadáčiku politiky. Či už ako nástroj marketingu či populizmu. Viete sa toho zbaviť? 

Toho sa nezbavíte. Ako energetická firma budete stále terčom verejného záujmu, lebo ovplyvňujete podnikateľov aj domácnosti. Pozrite sa do hociktorej krajiny. Ak fungujete v energetickom biznise, od určitej veľkosti – a SPP má relevantnú veľkosť – nemôžete zabrániť tomu, aby sa politika o vás zaujímala.

Viete si predstaviť takéto fungovanie SPP, keby bol aspoň čiastočne privatizovaný na burze? Privatizácia tu bola tiež na to, aby firmu odstrihla od politického vplyvu. Nestalo sa tak, dôkazom sú vaše straty z biznisu s domácnosťami. Manažment verejne kótovanej firmy na burze by takto dlho neprežil. 

Vo fungovaní SPP pred a po privatizácii je podstatný pokrok. Kamkoľvek sa pozriete, vidno pozitívny vývoj. SPP sa pomaly vypracúva aj na regionálneho hráča, rozširujeme pôsobenie v Česku. Nedávno sme získali späť 50-percentný podiel v SPP Bohemia. Podľa nás sa SPP rozvíja veľmi dobre.

Na druhej strane ste vyrobili stratu sto miliónov eur na biznise s domácnosťami. Ako akcionárovi by sa mi nepáčilo, že manažment ide do strát pre politické rozhodnutia. 

V segmente domácností nie je strata sto miliónov eur.

A koľko? 

Plyn nakupujeme za doláre. Minulý rok ÚRSO predpokladal, že za jedno euro dostaneme jeden a pol dolára. Dnes je ten kurz približne 1,24 dolára za euro. V priebehu roka 2010 tak predpokladáme 13-percentné oslabenie eura voči doláru, čo pre nás znamená zdraženie suroviny. Predpokladajme, že domácnostiam a na výrobu tepla pre domácnosti predáme plyn zhruba za 490 miliónov eur. Trinásť percent je približne 63 miliónov eur. A tomuto čelíme tento rok.

Čo chcete so stratami urobiť? Je reálna šanca, že tie peniaze získate? 

V roku 2008 sme mali stratu v segmente domácností približne 50 miliónov. Minulý rok sme mali celkom šťastie, pretože vývoj cien ropy hral v náš prospech. Naša strata za minulý rok bola menej ako 10 miliónov eur. V roku 2010 sa však situácia skutočne vyhrocuje. Navyše bojujeme ešte s ďalším problémom. Od začiatku minulého roka sa menil spôsob regulácie z maximálnych výnosov na maximálne ceny. Vzorec stanovil maximálnu cenu na určitú úroveň. A z tejto úrovne sa mohla posunúť iba vplyvom vývoja cien ropy a výmenného kurzu eura k doláru. Lenže už počiatočná cena bola stanovená príliš nízko. Pre systémovú chybu vo vzorci na stanovenie maximálnej ceny vyrábame ročne dodatočnú stratu 35 až 40 miliónov eur.

A s tým chcete čo robiť? 

S ministerstvom hospodárstva a ÚRSO na túto tému neustále diskutujeme a dúfame, že nájdeme riešenie, ktoré nám umožní straty vyrovnať. Pričom treba pripomenúť, že aktuálny regulačný rámec nám umožňuje takéto straty vykryť iba v priebehu jedného roka.

Preto ste aj posledne žiadali zvýšenie cien o 20 percent? 

Áno. Ak by existovala možnosť kompenzovať pohyby nad či pod stanovený zisk v ďalších časových obdobiach, vedeli by sme na takéto situácie flexibilnejšie reagovať v rokoch po mimoriadnych udalostiach.

Tento systém fungoval do roku 2008. 

Z nášho pohľadu to bol férový systém. Ak sme mali v roku 2007 zisk nad stanovený rámec, v roku 2008 sme z neho časť vrátili v nižších cenách. Súčasná regulácia nie je v poriadku. Neakceptuje všetky naše náklady a tlačí nás do obrovských strát v regulovanom segmente. Každá normálna firma očakáva, že v biznise si pokryje náklady a dosiahne istú ziskovú maržu. Ak predávame domácnostiam produkt, myslím si, že by sme zaň aj mali dostať zaplatené.

ÚRSO už avizoval, že nevidí do konca roka priestor na zvýšenie cien. Naopak minister hospodárstva priestor na istú úpravu cien vidí. Čo čakáte, že sa udeje?

Na rovinu povedané, neviem. Len čo sme zaznamenali prudký pokles kurzu eura voči doláru, zvolali sme ešte pred voľbami valné zhromaždenie. Ak by sme nepotrebovali súhlas valného zhromaždenia, o zvýšenie cien sme ÚRSO mohli požiadať už v máji. Ak by nám od júla či augusta schválili zvýšenie cien, nemuseli by sme teraz žiadať taký výrazný nárast. Straty zbierame možno už od marca a musíme ich dobehnúť za posledné dva mesiace v roku.

Ak diskusiu o tohtoročných stratách neukončíte do konca roka, máte ďalší rok, za ktorý si nemôžete vykryť straty z biznisu s domácnosťami. Bude súd? 

Ešte sme sa nerozhodli, čo budeme robiť po tom, ak zlyhajú diskusie.

Už ste o tom diskutovali? 

Ešte sme sa nerozhodli.

Hovorili ste s ostatnými akcionármi o možnosti žaloby? 

Toto je interná záležitosť a rozhodnutie oznámime, až keď ho prijmeme.

Viacero zdrojov tvrdí, že zahraniční akcionári medzi sebou diskutovali o prípadnom vykúpení toho druhého. 

To sú len reči.

Skutočne? Nie sú žiadne problémy medzi zahraničnými akcionármi? 

Všetko je v poriadku. Diskusie sú prirodzenou súčasťou partnerstva. Nemusíte vždy so všetkým súhlasiť.

Čo budete musieť ako manažér spraviť pre to, aby firma prestala strácať trhový podiel a aby ste zastavili pokles tržieb? 

Pokles tržieb súvisí s biznisom s domácnosťami a tiež so stratou trhového podielu. S ruským dodávateľom stále rokujeme o nákupných cenách a usilujeme sa dohodnúť také, ktoré nám pomôžu udržať si trh.

Aké aktívne opatrenia prijímate okrem rokovaní s ruským partnerom? Chystáte sa aj na iné trhy ako do ČR? 

Momentálne sa sústreďujeme na rozvoj biznisu v ČR. Maďarský trh je pre nás v podstate nedostupný, kým sa nepostaví vyhovujúce prepojenie plynárenských sústav.

Postaví sa? 

Dúfame, že áno. V smere zo Slovenska do Maďarska je o toto prepojenie záujem. V Maďarsku zatiaľ zámer naráža na nedohodu o prepravných poplatkoch.

Premiérka Iveta Radičová sa vyslovila aj za prepojenie poľskej a slovenskej plynárenskej sústavy. 

Je to politické rozhodnutie.

Nie je to skôr rozhodnutie o rentabilite takéhoto projektu? 

Ešte sme neprepočítavali, či by sa poľsko-slovenské prepojenie komerčne oplatilo. S podporou európskych zdrojov v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok by to bol možno rentabilný projekt.

Prišli ste z Rumunska. Je plynárenský biznis na Slovensku porovnateľný?

Tu je úplne iná situácia. V Rumunsku je viacero producentov plynu, je tam firma zaoberajúca sa skladovaním, dve veľké distribučné firmy a prepravnú sieť prevádzkuje nezávislý operátor vlastnený štátom.

Je rumunský trh konkurenčnejší? 

Povedzme, že spolupráca subjektov na trhu s plynom je oveľa komplexnejšia.

Ako veľmi zasahovala rumunská vláda do biznisu firmy a cenotvorby? 

E.ON mal v Rumunsku manažérske právomoci tak ako tu. Neexistoval žiadny Lex E.ON Romania. O cenách plynu sme diskutovali aj s rumunskou vládou či regulátorom. Na druhej strane Rumunsko má veľa vlastného plynu, pomocou ktorého dokáže podporovať trh pri cenových výkyvoch. Situácia bola komfortnejšia ako tu, kde sme takmer na sto percent závislí od dovozu.

Slovensko sa musí v najbližších mesiacoch rozhodnúť, ktorý model z ponúkaných troch možností rozdelenia firiem z tretieho liberalizačného balíčka si vyberie. 

Zatiaľ berieme do úvahy pozíciu, ktorú Slovensko zaujalo pri príprave tretieho liberalizačného balíčka. Vtedy sa vláda vyslovila za model ITO – nezávislý prevádzkovateľ prepravnej siete. Tento model má pre SPP a Slovensko isté výhody.

Aké? 

SPP hrá stále európsku ligu plynárenských šampiónov. Tak ako Slovensko. ITO model je jediný, ktorý by umožnil SPP túto ligu hrať ďalej. Každý iný model by zo skupiny SPP vyňal prepravnú firmu Eustream.

Nie je ITO len najpohodlnejšie riešenie pre súčasných zahraničných akcionárov?

Sedím tu ako manažér SPP. A pre SPP je najlepší model ITO. Výhody tohto modelu sú v konečnom dôsledku výhodné aj pre štát.

Pripravujú sa aj zmeny regulačného rámca. Čo by ste radi videli v novej regulácii? 

Regulácia by mala akceptovať všetky náklady spojené s dodávkou plynu regulovaným subjektom. A istú maržu. Pritom je jedno či hovoríme o regulácii maximálnej ceny, či výnosov. To je otázka filozofie. Regulácia však musí firmy motivovať aj k vyššej efektivite a znižovaniu nákladov.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.