Snaha zmenou Kompetenčného zákona presunúť existujúcu sieť obchodných zastúpení SR v zahraničí z pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby SR do rezortu diplomacie sa opäť stala námetom diskusií a sporov. Nie div. Získať do pôsobnosti desiatky lukratívnych „pašalíkov“ v zahraničí má iste svoje čaro. Keďže nie je jasné, aké sú pravé pohnútky k tejto zmene, či ide skutočne o racionalizáciu a bude „ponúkané viac muziky za menej peňazí“ či „odstráni sa politický lobizmus“, je žiaduce zamyslieť sa nad dosahmi takéhoto úmyslu.

Úloha rezortu hospodárstva

Jednou z hlavných úloh ministerstva hospodárstva je dlhodobé presadzovanie národných ekonomických záujmov v zahraničí. Fakt, že 85 percent národného dôchodku sa transformuje do užitia prostredníctvom exportu, je holý fakt a ten nespochybňuje ani to, že dve tretiny zabezpečujú zahraniční investori. Ich pôsobenie je však časovo obmedzené a polčas rozpadu ich záujmov sa skončí vyčerpaním poskytnutých investičných stimulov a komparatívnych výhod.

Exportné linky dnes končia prevažne na trhu EÚ. Tu sa postupne presadzuje hospodárska konvergencia a inštitucionálny systém, ktorý postupne zjednotí národné kompetencie a zmenší potrebu individuálnych národných reprezentácií. Z tohto pohľadu je jasné, že prestáva mať zmysel snažiť sa o väčšiu ingerenciu v tomto „zabehanom“ teréne, dominantné budú čoraz viac tzv. tretie trhy (krajiny mimo zoskupenia) a kvalita vzájomných bilaterálnych vzťahov s nimi. Vytvorením jednotnej európskej diplomatickej služby prevezmú politickú a konzulárnu funkciu orgány únie a dominantnou sa stane hospodárska dimenzia zahraničnoobchodnej politiky.

Tomuto trendu by mala byť podriadená dislokácia ambasád i obchodných zastupiteľstiev a kompetentnosť tých, ktoré takéto ambície majú presadzovať. To potvrdzuje úvahu, že nie Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR by malo hľadať priestor na to, ako inštitucionálne prevziať obchodno-ekonomické oddelenia (OBEO) ambasád, ale rezort hospodárstva by sa mal uchádzať viac o to, ako zostať kľúčovým „hráčom“ zodpovedným za ekonomické výsledky krajiny.

Čo je efektívnejšie

Podľa dostupných údajov na zastupiteľských úradoch SR pôsobí 320 diplomatov MZV SR, 140 administratívnych zamestnancov a 430 miestnych (zmluvných) pracovníkov. Náklady MZV SR len na zahraničnú sieť dosahujú ročne vyše 80 miliónov eur. Sieť OBEO stojí 8,8 milióna eur. Disponuje 53 zástupcami OBEO a 11 ich pôsobí v medzinárodných organizáciách. Vo väčšine krajín OBEO sídlia v priestoroch ambasád a len tam, kde to nie je možné, sa priestory prenajímajú. Väčšie úspory by sa však mohli dosiahnuť zrušením miest politických alebo obchodných diplomatov. Bolo by však osožnejšie znížiť počet zastúpení a personálu v EÚ, kde v dôsledku budovania komunitárnych orgánov a  preberania národných kompetencií strácajú svoj zmysel.

O výsledkoch a perspektíve každej krajiny v globalizujúcom sa medzinárodnom prostredí v konečnom dôsledku rozhodujú správne nastavené rozvojové stratégie a konkrétni odborníci, ktorí sú na konci celého realizačného reťazca. Hospodárska politika môže byť úspešnejšia, ak jej rozhodujúce súčasti budú riadené z jedného miesta. Ak sa objektívne pozrieme na celú situáciu, nemôže ním byť MZV SR a o redislokácii nemôžu rozhodnúť len „ostrejšie lakte“. Takáto politika v krajine, ktorá prakticky všetko, čo vyrobí, vyváža, a takmer všetko, čo spotrebúva, dováža, môže byť síce nedeliteľná, ale z hľadiska perspektívnych zámerov je očividné, že efektívnejšie by bolo približovanie sa ministerstva zahraničia k MHaV SR a nie naopak.

Profesionálne a osobné

O záležitostiach životne dôležitých pre túto krajinu musí rozhodovať chladnokrvný „kalkul“ a triezve strategické úvahy. Aj profesionálne predpoklady väčšiny kariérnych diplomatov, ktorí na takéto komerčné pozície neboli pripravovaní, nie sú z tohto pohľadu dostatočné a ani nerastie nová generácia, ktorá by ich vedela v krátkom čase nahradiť. Nejde len o jazykovú prípravu a ekonomický rýchlokurz uchádzačov o takéto posty, ale o ich špičkové skúsenosti a profesionálnu pripravenosť. Bolo by naivné sa domnievať, že takýto presun kompetencií sa neskončí personálnym vyčistením zastupiteľskej siete a iným ako politickým preobsadením lukratívnych funkcií.

Tým však nemožno povedať, že v rezorte hospodárstva je v tejto oblasti všetko v poriadku. Súčasní reprezentanti OBEO by mali na konkrétnych výsledkoch svojej práce trvale preukazovať takéto schopnosti a predpoklady a tie si permanentne doplňovať. Otvorenou otázkou zostáva, ako „normalizovať“ osobné vzťahy na zastupiteľstvách v zahraničí a skoordinovať záujmy politickej a ekonomickej reprezentácie. Táto oblasť je častejšie jablkom sváru medzi rezortmi zahraničia a hospodárstva ako samotné rozdelenie kompetencií.

Autor je vedúci Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave a bývalý poradca ministra hospodárstva SR (2000 – 2003).