Nuda. Nuda. Nuda. To si asi pomyslel profesor Russell Roberts o ekonomickej literatúre. A rozhodol sa ísť na to po lopate. Tak, aby to pochopili študenti, premýšľaví ľudia, ale aj babička či strýko na dedine. Vznikol ekonomický román Cena všetkého – podobenstvo o možnostiach a prosperite. Roberts v ňom naservíroval romantický príbeh študentskej dvojice, boj s veľkým supermarketom a smrť Fidela Castra na Kube. Všetko okorenil vysvetleniami ekonomických poučiek. Že z takého mixu môže bolieť brucho podobne ako z torty psíčka a mačičky? Napodiv to tak celkom nie je. Román inak podpriemernej literárnej hodnoty ponúka zmysluplné ekonomické vysvetlenia. Lepšie, názornejšie a zábavnejšie ako vo väčšine ekonomických učebníc.

Ekonomická romanca

Ramon, profesionálny tenisový hráč pochádzajúci z chudobných pomerov na Kube, sa zamiluje do dcéry amerických boháčov Amy. Obidvaja študujú na Stanforde, kde sa spoznajú s profesorkou ekonómie Ruth Lieberovou. Tá im so zápalom osvetlí podstatu ekonómie, pričom z ľavičiara Ramona, bojujúceho proti miestnemu supermarketu, vyrobí trhovo zmýšľajúceho človeka. V pozadí idyly zomiera Fidel Castro, čo pre Kubu znamená závan slobody a pre tenistu Ramona možnosť vrátiť sa po štúdiách do vlasti.

Prostý, na mnohých miestach takmer naivný príbeh, je kulisou pre posolstvo: trh je zázrak. Bez toho, aby ho ktokoľvek riadil, vyrieši problémy, s ktorých zložitosťou by si neporadili ani najmodernejšie počítače nahusto natlačené v desaťposchodovej budove. Výsledkom pôsobenia neviditeľnej ruky trhu sú napríklad dostačujúce zásoby ceruziek v papiernictvách, neexistencia strachu, že sa na pumpách minie benzín, slepačie vajcia v regáloch za facku či nekonečný výber produktov pre zdravý životný štýl.

Ceruzky hrajú džez

Ceruzkový cár by to nemal ľahké. Už výroba na prvý pohľad jednoduchého produktu je taká zložitá, že neexistuje človek, ktorý by to dokázal sám. Treba zohnať cédrový strom, sťať ho, previezť do píly a narezať na tenké cédrové doštičky a odrážkovať ich do tvaru vhodného na výrobu ceruziek. Ďalším krokom je ťažba a dovoz tuhy z uhlíka, ktorý sa zrejme nachádza len na pár miestach na svete. Napríklad na Srí Lanke. Potom prichádza zložitý technologický proces úpravy uhlíka na grafit, zlepenie cédru s tuhou a ich narezanie na šesťhran. Namaľovať na žlto, nalakovať, zohnať kúsok hliníkového plieška a prirobiť gumu. Farba, lak, hliník a guma sa tiež musia niekde vyťažiť či vyrobiť.

Najať správny počet ľudí na všetky tieto činnosti, zorganizovať a zaplatiť ich a dať dokopy technologické know-how by bolo pre ceruzkového cára len začiatkom. Ako zabezpečiť, aby bol vo všetkých obchodoch vždy dostatok ceruziek pre všetkých, čo ich potrebujú? A čo ak všetok hliník v nálezisku minú na výrobu súčiastok do áut? Ľudia medzičasom pýtajú ceruzky. A čo ak práve ceruzky nikto nechce? Čo vtedy spraviť s armádou špecializovaných pracovníkov roztrúsených po celom svete?

Nuž, žiadny cár v histórii by to asi nezvládol k spokojnosti všetkých. Napriek tomu sa to všetko deje – samo od seba, bez akéhokoľvek riadenia zhora. „Magické... je to dosiahnutie harmónie džezového kvarteta, ktoré improvizuje melódiu, hoci sa jednotliví členovia nachádzajú v rôznych mestách,“ zakončuje ceruzkový príbeh profesorka Lieberová na hodine ekonómie.

Kto dostane baterky?

Ďalšou lekciou profesorky je príklad obchodných reťazcov. Tie dobrú povesť nemajú. Keby mali oči, zrkadlili by sa v nich, tak ako u strýka Držgroša, doláre. V mene zisku sú korporácie schopné zneužívať všetkých naokolo – dodávateľov, zamestnancov, aj spotrebiteľov. Podobné názory sú populárne nielen na Slovensku. V Robertsovom príbehu si supermarket Big Box dovolil priveľa. V deň, keď bolo v meste zemetrasenie, zaviedol anti-výpredaj: zdvojnásobil ceny. Keď ľudia po výpadku elektriny prišli zháňať baterky na svietenie, zistili, že platiť musia oveľa viac ako bežne. Podobne aj za mlieko či pečivo. Niektorí pri sebe dostatok peňazí ani nemali.

Na prvý pohľad hrozná krivda. Najmä voči chudobným. Profesorka Lieberová však v dialógu s Ramonom osvetľuje, že supermarket sa nielenže správal racionálne, ale dokonca ústretovo voči zákazníkom. Keď je bateriek málo a záujemcov veľa, je spravodlivé, aby ich prednostne dostali tí, ktorí ich najsúrnejšie potrebujú. Tí, ktorým elektrika ide a práve si zmysleli, že si idú spraviť zásobu bateriek, by mali počkať. Podobne aj tí, ktorí majú inú alternatívu – záložný zdroj či zásobu sviečok. Ako však takúto situáciu férovo vyriešiť?

Jednou alternatívou by mohlo byť celú noc vypočúvať nakupujúcich, na čo baterky potrebujú. Potom, za predpokladu, že neklamali, vyhodnotiť, kto ich dostane a kto nie. Keďže ľudia pravdepodobne klamať budú a posudzovanie ich situácie je len subjektívne, takéto riešenie bude nielenže zdĺhavé, ale aj nespravodlivé. Omnoho jednoduchšie to v Big Boxe vyriešili ceny – ich zdvojnásobenie dosiahlo žiadaný efekt. Kto tovar súrne nepotreboval, nekupoval. A že platiť dvojnásobok je pre niekoho neúnosne veľa? Vo vedľajšom obchode Home Depot voči horšie zarábajúcim krutí neboli a ceny nezdvihli. Baterky sa však vypredali v priebehu pár minút, a tí, čo ich vážne potrebovali, sa k nim vôbec nedostali.

Reguláciou k nedostatku

„Ceny vytvárajú poriadok. Vysielajú signály výrobcom, aby expandovali, alebo prestali vyrábať. Výmenou za to dávajú kupujúcim slobodu na zmenu svojich plánov a snov,“ nadchýna sa R. Lieberová. Ale čo sa stane, keď do procesu zasiahne štát? „Jediné obdobie v mojom živote, keď nebolo dostať benzín, boli sedemdesiate roky,“ vysvetľuje profesorka. V období ropných šokov, keď OPEC znížil produkciu, vystrelili ceny ropy nahor. Americká vláda vtedy nariadila cenové stropy, čo malo za následok vypredanie benzínu. To isté by hrozilo aj baterkám v Big Boxe, ak by vládnym nariadením prikázal štát ceny držať na pôvodnej úrovni.

Kurt Vonnegut v románe Mechanický klavír opisuje svet budúcnosti. Technológie v ňom natoľko pokročili, že všetky práce postupne prebrali stroje. Boli presnejšie, efektívnejšie a rýchlejšie ako ľudia. Len pár vyvolených supermozgov dostalo normálnu prácu – stali sa mechanikmi, ktorí riadili celý systém a spravovali stroje. Celý zvyšok populácie nerobil takmer nič. Znamenalo to však tiež, že ľudia nemali peniaze, a tým ani slobodu výberu. Hoci všetko, čo k životu potrebovali, dostávali zhora od štátu. Zákonite to viedlo k pocitom neužitočnosti a depresiám.

S podobným zmýšľaním by profesor Roberts nesúhlasil. Vízia sveta, kde mechanizácia spôsobuje nezamestnanosť, chudobu a depresie, odporuje zákonom trhu aj historickej skúsenosti. „V roku 1900 bolo v Amerike okolo 30 miliónov pracovných miest. O storočie neskôr sme ich mali 130 miliónov,“ poučuje Ruth Lieberová tenistu Ramona. A to v situácii neustáleho nahrádzania ľudí strojmi. Keď ľudia prestali robiť to, čo za nich efektívnejšie dokáže technika, získali totiž čas zamestnať sa ináč. A často zmysluplnejšie a kreatívnejšie ako dovtedy.

Vznikli tak celkom nové zamestnania, o ktorých v minulosti nikdy nepočuli. Napríklad programátori, tréneri vo fitnescentrách či moderátori televíznych správ. Vďaka technológiám ľudský potenciál nezačal zaháľať. Práve naopak. Naštartoval svoj rozkvet. Vedľajším efektom bol rozmach, ekonomická prosperita a väčšie bohatstvo pre všetkých.

Prečo Castro zomrie

Robertsovej knižke by sa dalo vyčítať všeličo. Je otázne, či je vhodné sa opierať o beletriu pri odovzdávaní ekonomických posolstiev. Príbeh je milý, ale často ťažko uveriteľný a naivný. A čo chcel Roberts povedať opismi zomierania Fidela Castra? Azda to poukazuje na autorovu nádej, že ako postupne Casto počas deja románu umiera, tak umiera v čitateľoch castrovské antitrhové videnie sveta. Na konci knihy je Fidel načisto mŕtvy.

Kritik by knihe mohol vyčítať, že sa drží úplných základov a abstrahuje od mnohých ekonomických problémov týkajúcich sa fungovania trhu a cien. Jedným z najaktuálnejších je tvorba cenových bublín. Čitateľ môže ľahko nadobudnúť dojem, že trh je dokonalá odpoveď na všetko. Čo mohlo byť legitímne videnie sveta v časoch Adama Smitha, no dnešná ekonomická veda má s takýmto zjednodušeným pohľadom problém.

Roberts mieril k prazákladom ekonomického myslenia. „Chápanie toho, čo ekonómovia volajú trhom – fenoménu, kde ceny vznikajú a reagujú na meniace sa okolnosti života, meniace sa preferencie a túžby a kreativitu, pomocou ktorej sa vynachádzajú stále nové veci – to nie je intuitívne. Je to najhlbšia vec, ktorú môže ekonóm pochopiť,“ komentuje autor ústami fiktívnej profesorky. Treba uznať, že zámer sa vydaril. Roberts robí voličom i politikom službu tým, že vo svete prekypujúcom nápadmi na reguláciu pripomína, akým zázrakom je starý dobrý trh. Fundamentálne princípy tak predstavuje publiku, ktoré by inak po učebnici alebo populárno--vedeckej knižke nesiahlo. No, samozrejme, prečítať si jeden román na hlbšie pochopenie komplikovaného sveta dneška nestačí.

Russell Roberts je profesor ekonómie na George Mason University. Zameriava sa na komunikovanie ekonomických tém pre neekonómov. Jedným z jeho projektov je edukatívna rapová pieseň o rozdieloch keynesiánskeho a hayekovského prístupu k ekonomickým cyklom.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.