Pokusy s autobusmi „Made in Slovakia“ nedopadli dobre. Objavili sa už v deväťdesiatych rokoch a okrem rozpačitej kvality mali firmy, ktoré to skúsili, jednu spoločnú črtu. Všetky skrachovali.

V novembri oficiálne otvoril v Levoči závod na výrobu autobusov s úplne opačnou ambíciou Marián Troliga. Podnikateľ so skúsenosťami z výroby súčiastok, obchodu s náhradnými dielcami, osobnej dopravy, ale aj motoristického športu. Hovorí, že kým predchodcovia vyrábali nepredajné autobusy, tie jeho zo spoločnosti Troliga bus majú odbyt zabezpečený na dvadsať rokov.

Dvor paradoxov

Vo svojich firmách zamestnáva okolo sedemsto ľudí. Prevádzkuje mestskú a prímestskú hromadnú dopravu v Poprade a okolí. Predáva náhradné dielce pre autobusy a nákladné autá po celej republike. Vo Veľkom Krtíši vyrába súčiastky. Ale v poslednom čase sa sústreďuje na produkciu autobusov.

Pred niekoľkými mesiacmi v Levoči oficiálne otvoril závod, kde robí zhruba 120 ľudí. Je v areáli popradskej SAD. Takže na jednej strane dvora opravuje prepravná spoločnosť staré Karosy a na druhej vychádzajú z linky nové, so značkou Troliga bus. Zatiaľ približne jeden týždenne.

Autobusov od M. Troligu jazdí na slovenských cestách vyše stodvadsať. Od roku 2005 ich vyrábal pod značkou Pre-os. Potom v kooperácií s lučeneckým S.A.O., vlastníkom značky Novoplan. Pred pár rokmi 50 percent tejto licencie kúpil. S.A.O., ktoré bolo nástupníckym podnikom Československých autobusových opravovní, dodávalo od roku 2005 levočskému závodu železnú kostru autobusu a tam sa domontoval zvyšok. No lučenecká firma tento rok skrachovala, výrobu kostier prebral iný podnik v tom istom meste.

Niekoľko kusov levočských autobusov jazdí v Žiline, Humennom, Lučenci, ale najviac v popradskej SAD. V nej je M. Troliga 60-percentný akcionár. Súčasne je táto podtatranská firma najväčší zákazník pre jeho autobusy. „Vyrábame súčiastky, montujeme autobusy a aj ich používame,“ vysvetľuje tento Prešovčan. Takto si zabezpečuje odbyt a to je hlavný faktor, ktorý ostatným slovenským výrobcom chýbal.

Dôležité podvozky

M. Troliga hovorí, že týmto spôsobom má zabezpečený odbyt aspoň pre dvadsať autobusov ročne. Aj keď to až také jednoduché nie je, lebo aj v SAD Poprad robia tender a musí sa presadiť najlepšia ponuka.

O konkrétnych cenách veľmi hovoriť nechce. Vysvetľuje, že závisia od konečnej úpravy a želania zákazníka. „Ak sa nedostaneme na úroveň cien čínskych alebo tureckých autobusov, nemáme na trhu čo robiť,“ tvrdí.

Pripomína, že pri každom európskom výrobcovi autobusov dnes rozhodujú režijné náklady. A tie sa v jeho firme snažia držať na minime. Na všetky dodávky robí výberové konania.

Dôležité je, že Troliga bus nie je závislá od zahraničných dodávateľov podvozkov. S výnimkou časti produkcie Slovbusu a Novoplanu ich všetci slovenskí výrobcovia dovážali. Ale levočská spoločnosť prevzala ich výrobu z Ľučenca. Jej majiteľ hovorí, že podvozky od svetových producentov sú vždy drahé. Čo v konečnom dôsledku znemožní vyprodukovať autobus lacnejšie ako výrobca podvozka. Technický riaditeľ detvianskeho výrobcu Slovbus Mikuláš Tancár hovorí, že nemožno vyrobiť kvalitný podvozok lacnejšie ako za 60-tisíc eur. M. Troliga tvrdí, že to dokáže. „Inak by sme neboli na trhu,“ dodáva. Motory a prevodovky kupuje v zámorí. Jeden motor Cummins stojí približne toľko, čo osobné auto strednej triedy. So zárukou 250-tisíc kilometrov je pre mestské a prímestské autobusy luxusom. Lebo počas svojej priemerne šesťročnej služby sa mnohé na túto hranicu ani nedostanú. Podľa parametrov motora, prevodovky a náprav sa robí celá konštrukcia autobusu. „Oni nám pošlú parametre a my potom začneme kresliť,“ vysvetľuje zjednodušene postup pri vývoji M. Troliga.

Stroje

Pár dní pred Vianocami prevzala Levoča prvý mestský nízkopodlažný autobus. „Ako by to bolo, aby sme neboli prví, keď sa tu vyrábajú,“ hovorí primátor Levoče Miroslav Vilkovský. Vo výrobnej hale Troliga busu mali v tom čase hotové ďalšie štyri. Pre popradskú mestskú hromadnú dopravu, o ktorú sa takisto ako o tú levočskú stará SAD Poprad. Ide o prvú, testovaciu sériu. Na nej sa väčšinou skúša ekonomika a efektivita výroby tohto typu. O ziskovosti nemôže byť podľa M. Troligu reč.

Levočská fabrika má homogenizované dva typy autobusov. Mestský Leonis a prímestský Fenix. Vo vývoji sú aj kratšie. Desať- a osemmetrový. Diaľkové autobusy M. Troliga robiť nechce. Hovorí, že je s nimi veľa práce a v Európe priveľká konkurencia. Verí, že aj v zahraničí sa presadí s mestskými a prímestskými. Plánuje sa uchádzať o zákazky v tendroch v krajinách EÚ, ale aj bývalého východného bloku. Podľa neho sa musia skončiť časy, keď vylúčia z tendra výrobcu – napríklad kvôli šírke dverí na autobuse – napriek tomu, že spĺňa všetky technické parametre v EÚ. M. Troliga hovorí, že pripravuje obchodnícky tím pre zákazky v Európe. Napríklad aj do Londýna.

Vo dvore pod strechou je odparkovaná kostra dvojpodlažného autobusu – doubledeckera. Aj keď dodávky do britského hlavného mesta by M. Troliga rád, prvý kus bude jazdiť už koncom roka v Poprade. „Výšku má ako kamión – štyri metre. Prejde všade, kam treba,“ hovorí. Kĺbové autobusy sú podľa neho v preplnených mestách nepraktické. Zaberajú veľa miesta, navyše 10,5-metrový doubledecker Sirius má rovnakú kapacitu ako bežný osemnásťmetrový kĺbový autobus.

Tento rok chce firma začať vyvíjať nový typ autobusu s pohonom na elektrinu. „Už máme dodávateľov,“ hovorí jej majiteľ.

Plány

Minulý rok vyrobila firma šesťdesiat autobusov. Na tento rok ich má naplánovaných päťdesiat až sto. Niekoľko desiatok pôjde iste do popradskej SAD, pár by malo ísť do prešovskej. „Nízkopodlažný autobus pošleme na testovanie do Bratislavy,“ hovorí M. Troliga.

Závod má kapacitu 360 kusov. Pri plnom využití by len vo výrobe pracovalo okolo 240 ľudí. Ak by bol záujem o autobusy s jednorožcom na kapote veľký, má tento bývalý rýchlostný motorkár v pláne rozšíriť výrobné priestory na kapacitu vyše tisíc autobusov ročne. „Vedelo by sa tu teoreticky zamestnať až 720 ľudí,“ hovorí. Ešte nie je jasné ako, kedy, aké vysoké a či vôbec investície na rozšírenie budú potrebné.

Vodiči SAD Poprad odnaproti kvalitu Troliga busov komentovať veľmi nechceli. Nakoniec tí odvážnejší povedali pár vecí, ktoré im na týchto autobusoch prekážajú, napríklad nedoriešené ofukovanie predného skla, občas vyskakujúce dvere a v lete niekedy sa prehrievajúci motor. M. Troliga tvrdí, že poruchovosť je rovnaká ako pri iných značkách. Kvalitu najnovšie stráži cez svoj servis v Prešove. „Tam testujú všetky vyrobené kusy. Čo treba, opravia a potom sa aj s faktúrou vrátia. Aby si výroba uvedomila svoje slabé miesta,“ vysvetľuje.

Vstup autobusov žiadneho výrobcu na cesty nie je možný bez súhlasu ministerstva dopravy. Homologizácia alebo typové schválenie sú zdĺhavé. Autobusy najprv musia prejsť technickými skúškami. Podľa rezortného hovorcu Stanislava Jurikoviča je dnes Troliga bus jediný slovenský výrobca autobusov s platným schválením.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.