Téma finančného ohodnotenia učiteľov je v slovenských pomeroch bludný kruh. Točí sa okolo nízkych nástupných platov a počtu odpracovaných rokov, na ktoré sa pri oceňovaní prihliada v prvom rade. Výsledok je nezáujem šikovných absolventov pedagogických fakúlt o učiteľskú profesiu a slabá motivácia starých „harcovníkov“ ďalej sa vzdelávať. Prerušiť tento bludný kruh by mal systém kariérneho rastu, ktorý na papieri začal platiť v minulom roku.

Peniaze za kredity

Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý definuje, ako by mal nový systém kontinuálneho vzdelávania fungovať, prijal parlament ešte v júni minulého roka. Učiteľov rozdelil do štyroch stupňov (začínajúci pedagogický zamestnanec, samostatný, s prvou a s druhou atestáciou), na základe ktorých majú byť zaradení do jednej zo siedmich platových taríf.

K pevne určenému tarifnému platu získava zamestnanec školy príplatok podľa počtu odpracovaných rokov a osobný príplatok, o ktorom rozhoduje riaditeľ. Nerozhoduje však o novom príplatku za vzdelávacie aktivity či napísanie učebnice. Učiteľovi patrí zo zákona a jeho výška závisí od počtu kreditov, ktoré úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu získal. Platnosť kreditov je v zákone obmedzená na sedem rokov, čo riaditeľka Metodicko-pedagogického centra (MPC) Helena Hanuljaková považuje za logické: „Doba sa rýchlo mení, to, čo sa naučíte dnes, nemusí o sedem rokov platiť.“

Poskytovateľmi vzdelávacích kurzov okrem rozpočtových organizácií rezortu školstva môžu byť podľa zákona aj vysoké školy, cirkvi či súkromné subjekty. Ich programy však musí odobriť ministerstvo, ktoré sa riadi odporúčaním Akreditačnej rady. Jej členov vymenúva aj odvoláva minister školstva. Náklady na vzdelávanie by mali byť podľa zákona hradené z viacerých zdrojov – zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov žúp a zriaďovateľov škôl a počíta sa aj so školným od účastníkov kurzov. Tým náklady na štúdium môže, ale nemusí uhradiť zamestnávateľ. Zriaďovatelia škôl by mali nájsť aj peniaze na príplatky za kredity, čo sa nepáči Združeniu miest a obcí Slovenska. Ministerstvo sa bráni a tvrdí, že na kontinuálne vzdelávanie vyčlenilo na tento rok 8,74 milióna eur.

Pokrivené motivácie

Výška príplatku za absolvované štúdium na atraktivite učiteľskej profesie určite nijak výrazne nepridá. Šesť percent z tarifného platu za každých tridsať kreditov znamená pre učiteľa s päťročnou praxou necelých 35 eur navyše. Maximom je 60 kreditov, ktoré zákon kvôli získaniu príplatku uznáva v období siedmich rokov. Napriek tomu sa ešte pred schválením zákona rozbehla diskusia o zmysle nového systému. Proti príplatkom bolo v pripomienkovom konaní ministerstvo zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom niekoľkých škôl. Dobrovoľné zvyšovanie si kvalifikácie je podľa rezortu Richarda Rašiho základným predpokladom na prácu vo verejnom záujme.

Zuzana Humajová-Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika zasa hovorí, že dobrí učitelia sa vzdelávali aj doteraz. „Učitelia budú teraz investovať čas a energiu výlučne do vzdelávania, ktoré im zabezpečí príplatok k platu a začnú sa vyhýbať ponukám bez kreditov, nech by boli akokoľvek atraktívne,“ myslí si analytička. Podobný názor má aj H. Hanuljaková, ktorá podľa vlastných slov skončila s učením práve pre systém tarifných platov. „Ja som bola len magisterka, a preto som bola v desiatej platovej tarife. Ale tí, čo si spravili PaeDr., a mnohí za fľašu vína, boli vyššie,“ spomína šéfka MPC. No zároveň tvrdí, že pár z tých, ktorí sa doteraz nevzdelávali, sa možno vďaka príplatku na jeden z kurzov prihlásia a niečo im to dá.

Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že motivácie systému by nemali stáť len na finančnom ohodnotení, ale aj na možnosti uplatnenia vlastných predstáv vo výučbe. Filozoficky nie je podľa analytika systém nastavený zle. „Problematickým zostáva jeho implementácia v praxi – kvalita vzdelávacích aktivít, ich dostupnosť a hodnotenie,“ hovorí.

Zmena nielen pre štátnych

No pokým je motivačný účinok zákona na učiteľov štátnych škôl otázny, jeho prijatie prinieslo značnú demotiváciu do radov súkromných škôl. Po novom sa totiž aj na ne bude vzťahovať zákon o odmeňovaní zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme. Svojich učiteľov tak budú musieť platiť ako štátne školy – podľa zaradenia do platových taríf. Doteraz sa mohli riadiť Zákonníkom práce a väčšinou si vytvorili vlastné kritériá hodnotenia.

Juraj Droppa, zriaďovateľ banskobystrickej Súkromnej základnej školy u Filipa, hovorí, že na systéme odmeňovania robili dva roky a fungoval. Vzdať sa ho nechcú, ani keď po novom musia odmeňovať podľa odpracovaných rokov. Vlastné kritériá budú využívať na osobný príplatok. „Problém však je, že na to už nemáme zdroje. Minuli sme ich v prevažnej miere na zákonné príplatky z titulu pracovnej pozície či funkcie. Napríklad na triednicky príplatok má nárok každý triedny učiteľ v predpísanej výške bez ohľadu na to, či a ako si plní povinnosti,“ hovorí J. Droppa, ktorý podľa vlastných slov pre túto zmenu uvažoval o zrušení školy. Hovorí, že riešením aj pre štátne školy by bolo vytvorenie štandardu kvality profesie učiteľa a zrušenie tabuľkových platov. „Je v rozpore so zdravým rozumom, keď o plate učiteľa v Michalovciach rozhoduje štátny úradník v Bratislave, ktorý ho nikdy nevidel učiť,“ myslí si J. Droppa.

Zamrznutý systém

Nespokojné nie sú len súkromné školy, ale aj tí učitelia, pre ktorých by mal byť nový systém cestou k vyšším mzdám. Na jeseň minulého roku sa sťažovali na nedostatok informácií, čo sa podujalo vyriešiť MPC. Regionálne centrá v novembri zorganizovali semináre, na ktorých školy informovali, že majú zostaviť ročné plány kontinuálneho vzdelávania. „Plán sme vypracovali, no nie je zatiaľ úplný. Nemáme potvrdené, či sú nami naplánované vzdelávania aj akreditované,“ hovorí Ľudmila Lacová zo ZŠ na Vajanského ulici v Lučenci. Lučenecká základná škola nebude jediná škola s „neúplným plánom“. Hoci je zákon o pedagogických zamestnancoch účinný od novembra minulého roku, dodnes nebol akreditovaný ani jeden vzdelávací kurz. Pritom len MPC požiadalo o schválenie viac ako 150 programov. „Žiadosti posudzuje Akreditačná rada, ktorá mohla začať činnosť až po nadobudnutí účinnosti zákona,“ vysvetlilo TRENDU dôvod meškania tlačové oddelenie rezortu školstva. V krátkom čase by sa však malo všetko zmeniť.

Rezort aspoň vydal rámcový vzdelávací program pre adaptačné vzdelávanie (dokonca ešte pred účinnosťou zákona), ktorým musia prejsť všetci novoprijatí učitelia. No ako TREND zistil z vyjadrení učiteľov, mnohé školy o smernici ani nevedia.

Adaptačné vzdelávanie má viac-menej formálny charakter, realizuje ho samotná škola a trvať by malo od troch do dvanástich mesiacov. Paragrafy hovoria jasnou rečou: nový učiteľ ho musí úspešne absolvovať do dvoch rokov od nástupu do zamestnania. V opačnom prípade s ním škola ukončí pracovný pomer. No takých riaditeľov, ktorí by si mohli dovoliť prepustiť mladého učiteľa len preto, lebo podrobne neovláda potrebné zákony a vyhlášky, zrejme veľa nie je. Navyše, za adaptačné vzdelávanie kredity získať nemožno a bude aj v záujme škôl, aby si ho noví zamestnanci bezbolestne odkrútili a mohli sa venovať štúdiu, ktoré sa odzrkadlí nielen na ich výkone, ale aj peňaženke.

Dosah na peňaženku nebude závisieť len od snahy učiteľov, ale aj od ponuky vzdelávacích inštitúcií. A tá nie celkom rovnomerne pokrýva očakávaný dopyt. Pokým totiž bratislavské MPC ponúka vyše päťdesiat študijných programov, v Košiciach ich má štrnásť. Podobný stav je v prípade vysokých škôl. Pedagogická fakulta banskobystrickej Univerzity Mateja Bela má podľa prodekanky Renáty Bernátovej pripravené dva programy kontinuálneho vzdelávania, bratislavská Univerzita Komenského o dvadsať viac.

Niekto už zarobil

Meškanie v zavádzaní systému kariérneho rastu sa dá ospravedlniť, keďže sám minister vytýčil horizont procesu na rok 2014. A presné by tiež nebolo tvrdenie, že na systéme zatiaľ nikto nezarobil.

V novembri vypísalo MPC súťaž návrhov na koncepciu poradenstva v oblasti kariérneho rastu pedagogických zamestnancov. Z komplikovaného názvu sa dalo ťažko určiť, čo si rezortná organizácia pod „profesionálnym poradenstvom“ predstavuje a H. Hanuljaková bola v čase, keď TREND o tejto téme písal prvý raz, skúpa na slovo aj v súvislosti s očakávanou hodnotou zákazky.

Súťaž pre MPC organizoval Ústav racionalizácie v stavebníctve (ÚRS) a prihlásil sa do nej jediný uchádzač. Podobne ako pri tendri na tlač a distribúciu Učiteľských novín (TREND 20/2009), ktorý tiež realizoval ÚRS. Víťazom súťaže sa stala firma Elaia – Design studio, ktorá sa doteraz venovala najmä výrobe internetových stránok či televíznych relácií. Firma vyhrala aj v ďalšej podobnej súťaži organizovanej Štátnym inštitútom odborného vzdelávania – na kariérové poradenstvo pre žiakov odborných škôl.

Na osobný rozhovor o úspešných projektoch si však majiteľ firmy Róbert Brenk čas nenašiel. „Určite od nás neočakávate detailný opis, zabralo by nám to veľa priestoru,“ odpovedal R. Brenk v liste na troch stranách A4. TREND však nakoniec získal na nahliadnutie zmluvu medzi MPC a spoločnosťou Elaia. Poradenstvo pre učiteľov bude mať podľa nej podobu mediálnej kampane o zákone o pedagogických zamestnancoch a jednej knižnej publikácie v náklade 80-tisíc kusov. To všetko za 244-tisíc eur s DPH.

Ako o najvhodnejšom médiu na „nasadenie šíriteľov myšlienky kariérneho rastu“ sa v zmluve hovorí o Slovenskom rozhlase a známy je i obsah publikácie. Úvod bude patriť príhovoru ministra Jána Mikolaja a tvorcovi zákona. Väčšinu zo 160 strán brožúry zaberie text zákona, jeho znenie vysvetlí učiteľský zápisník so 100 1 otázkami a odpoveďami. Publikácia i mediálna kampaň by sa mali dostať medzi učiteľov najneskôr v máji. Rok po schválení zákona.©

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.