Je na Slovensku čistejšie ako pred rokom? Ťažko povedať, ale podľa štatistík by byť malo. Minulý rok totiž v odpadovom hospodárstve rástlo najmä pododvetvie zberu. Dokonca sa tešilo aj viac ako dvojnásobnému zisku.

Pokles (iba) na prvý pohľad

Aj v biznise s odpadom cítiť od minulého roka značné oživenie. Hoci kumulatívne tržby klesli z 385 na 361 miliónov eur, ide o mierne zavádzajúci údaj. Lebo tento pokles spôsobili znížené tržby iba jednej spoločnosti – Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS). Tú štatistici preradili v roku 2009 z výroby elektriny do odvetvia odpadu. Vlani utŕžila o 29 miliónov eur menej ako v roku 2009, keď mala 114-miliónové tržby. Zasa sa tak opakuje situácia ako v roku 2009, keď práve zaradenie JAVYS zmenilo tržby aj zisky odvetvia, ktoré narástli o desiatky percent, akoby ani kríza nebola. Po odčítaní vplyvu JAVYS za minulý rok je jasné, že odvetvie ako také rástlo.

O „ľahšom dýchaní“ svedčí aj zníženie úverov o bezmála 15 percent po predminuloročnom dramatickom raste. Vtedy sa zvýšili z necelých troch miliónov na 81, čo bol skok o takmer 300 percent. Zamrznuté zásoby kovov, papiera a plastov, ktoré pre nízke ceny nemohli spracovatelia speňažiť, boli hlavný dôvod takejto vysokej úverovej angažovanosti. Bude sa „rozpúšťať“ ešte pár rokov.

Podobne ako tržby išli vlani dole aj kvalitatívne ukazovatele – pridaná hodnota a čistý zisk. Pridaná hodnota klesla o 11 percent na 192 miliónov eur. I tak však ide o jednu z najvyšších mier pridanej hodnoty v priemysle vôbec. Viac ako polovica tržieb je tvorená vlastnou prácou firiem bez dodávateľov. Zisk skĺzol o 11 miliónov eur, teda 26 percent na 30,5 milióna eur. JAVYS-u klesol zisk o vyše 17,5 milióna eur, čo znamená, že zvyšok odvetvia si ziskovo polepšil o sedem miliónov eur. Rast čistého zisku po očistení vplyvu JAVYS je slušných 73 percent. JAVYS sa špecializuje na likvidáciu jadrového paliva a vyraďuje odstavené jadrové elektrárne. A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach je najväčšia firma v odvetví, avšak s takým špecifickým zameraním, že jej výsledky deformujú skutočný výkon odvetvia.

Stratové a ziskové zberovky

Zo 66 podnikov už bola minulý rok v strate šestina firiem, v roku 2009 to bola takmer štvrtina. Ich najväčší podiel – deväť zo 45 – možno nájsť medzi zberovými spoločnosťami. A to aj napriek tomu, že vlaňajšok bol v zbere po roku 2008 historicky druhý najlepší. Tržby išli hore o 12 percent na 165 miliónov eur.

Najviac stratových podnikov možno nájsť medzi tými nesúkromnými. Mestské zberovky, ktoré sú ovplyvnené aj štvorročnými volebnými cyklami, doplatili na neochotu zvyšovať mestské poplatky za zber a likvidáciu odpadu pred novembrovými komunálnymi voľbami. Dokonca sa kumulatívna strata stratových podnikov oproti predminulému roku prehĺbila na tri milióny eur.

Súkromníci ako A.S.A., Brandtner či Marius Pedersen sa tešili z jedného z najlepších ziskových rokov. Napriek spomenutým stratovým spoločnostiam kumulatívny zisk celého pododvetvia poskočil o 120 percent na vyše 14 miliónov eur, pričom pridaná hodnota išla hore iba o 7,2 percenta na 86 miliónov eur. Zberovky boli schopné zvyšovať aj platy. Hrubých 709 eur je však stále najnižšia mzda v odpadovom hospodárstve.

Pododvetvie spracovania a likvidácie odpadu by na prvý pohľad mohlo vyzerať ako upadajúce. Oproti minulému roku mu tržby klesli o 11 percent na 155 miliónov eur. Ale ak sa tento údaj očistí od vplyvu JAVYS, je nárast tržieb u likvidátorov 17,5 percenta. V ziskoch je pád ešte zjavnejší. Mínusových takmer 60 percent na 13 miliónov eur je tiež vizitka JAVYSu, keďže jeho pokles zisku bol 17,5 milióna eur. Ale aj po odčítaní jeho vplyvu išlo odvetvie s čistými ziskami mierne dole.

Pridaná hodnota pododvetvia klesla takmer presne o rovnako, ako klesol zisk. Teda na programe dňa neboli žiadne úsporné opatrenia, ktoré by ju zvyšovali. Potvrdzuje to aj takmer nezmenený počet pracovníkov, ktorý v spracovaní odpadu zostal okolo 2 400 ľudí. Ale nečakane – až o 18 percent – klesla mzda na 755 eur mesačne. Pravdepodobne opäť to kazí JAVYS, ktorý zamestnáva až polovicu z celkového počtu zamestnaných v spracovaní odpadu.

Padajúca recyklácia

Recyklácia, ktorá je častým dôvodom vypisovania nových výziev pre eurofondy či donedávna aj pre granty z Recyklačného fondu, vlani opäť padla. Tržby klesli o vyše tretiny na 40 miliónov eur. Rok predtým bol pokles miernejší – iba 8,4 percenta. Napriek tomu sa v odvetví tešili z viac ako polovičného nárastu zisku na 2,8 milióna eur. Ziskovosť sedem percent nie je výnimočná, aj keď je nad priemerom priemyslu (4,5 percenta).

Tento takmer zázrak, keď pri klesajúcich tržbách narástli zisky, bol možný vďaka hromadnému prepúšťaniu: 60-percentné zníženie mzdových nákladov znamenalo, že sektor opustilo 538 z 935 pracovníkov. S menšou „rotou“ recyklátorov sa prudko zvýšila produktivita práce na zamestnanca na 34,5 tisíca eur. Tú by mohol závidieť nejeden priemyselník z akéhokoľvek sektora. Zaujímavé je, že prepúšťanie sa nedotklo iba najmenej platených pracovníkov, pretože priemerná mzda sa znížila iba o dve percentá na 1 052 eur. Odchod takéhoto množstva ľudí súvisí aj s opustením dvoch firiem z tohto sektora, ktoré sa prestali venovať činnostiam charakteristickým pre toto odvetvie: Multi servis – Slovakia a Vulkmont Košice, ktorá patrí košickej U.S. Steel.

Pri recyklácii ešte zaujme smerovanie surovín – vytriedeného papiera, PET vločiek či železného šrotu. Skoro 80-percentný nárast exportu týchto komodít na osem miliónov eur znamená, že až pätina tržieb je tvorená práve tržbami od zahraničných odberateľov.

Novinky

Odpadová brandža má stabilný biznis aj štruktúru. Strašia ju iba výkyvy na svetových komoditných trhoch, ktoré zlepšujú či zhoršujú ekonomiku firiem zaoberajúcich sa zberom a recykláciou kovov, papiera a plastov.

Najnovšie určite ovplyvní nastavenie celého systému zberu a separácie odpadu pripravovaný zákon o odpadoch, ktorý bude vláda prerokovávať na jeseň. Nepôjde len o čiastkové riešenie skládkovania, zhodnocovania či vývozu odpadov. Najväčšou otázkou bude určite udržanie Recyklačného fondu. Ten nie je práve v milosti súčasného vedenia ministerstva životného prostredia. Fond, aj keď do veľkej miery ovplyvnil a zdeformoval trh so spracovaním a recykláciou odpadov, je však dnes prakticky jediným široko akceptovaným spôsobom dotácií pre obce. Dotácie z fondu im kryjú náklady so zberom a separáciou odpadov, bez nich by tento zber mohol skolabovať. Umením bude nájsť riešenie, ktoré efektívnejšie využije verejné zdroje, ale zabezpečí aj bezproblémové fungovanie odpadového hospodárstva.

Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov
Collecting, Treatment and Liquidation of Waste, Material Recycling

Pozn.: Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami (Data for companies with 20 and more employees)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR / SOURCE: Statistical Office of the SR

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.