Slovenským Rómom svitá na lepšie časy. Dôvodov na toto tvrdenie môže byť viacero: dostať ich z okraja spoločnosti sa podujal zakladateľ neziskovej organizácie Dobrý anjel Andrej Kiska. Vláda začiatkom januára schválila Stratégiu pre integráciu Rómov do roku 2020. A napokon, nie je vylúčené, že strana Jána Slotu, ktorá tomuto etniku nie je príliš naklonená, bude po marcových voľbách v parlamente chýbať.

Solidarita blížencov

Pilotný projekt programu s názvom Gemini, ktorý A. Kiska vymyslel spolu s rómskou aktivistkou Janette Maziniovou, spustili na jeseň minulého roku. Jeho cieľom bolo nájsť vysokoškolákov z majoritného obyvateľstva, ktorí by boli ochotní zobrať si pod patronát šikovného desaťročného Róma. Úlohou študentov dobrovoľníkov bolo stretnúť sa so svojím rómskym „blížencom“ párkrát do týždňa, pomôcť mu s učením či zmysluplne s ním stráviť voľný čas. A keďže pozitívne príklady priťahujú, dostať takto mladého Róma až k maturite.

Súčasne s realizáciou pilotného projektu finišoval Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a prizvané organizácie s vymýšľaním stratégie, ako začleniť Rómov medzi „bielu“ majoritu. Prvý princíp (solidaritu), ktorý tvorcovia dokumentu v časti o realizácii stratégie spomínajú, je blízky filozofii projektu A. Kisku.

Solidarita je tu označená za obojstranne výhodný princíp, ktorého neuplatňovanie bude viesť k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov medzi Rómami a Nerómami. „Solidarita by sa nemala podmieňovať zásluhovosťou. Tá môže byť za istých okolností nástrojom, ak s jej aplikáciou prichádza paralelne k destigmatizácii, desegregácii a degetoizácii,“ píše sa v stratégii. S dodatkom, že ani pri uplatňovaní solidarity nesmie chýbať plnenie konkrétnych kritérií.

Chvála merania

Kritériá nechýbajú ani v časti o cieľoch stratégie, za čo si jej tvorcovia zaslúžia pochvalu.

Podľa vlády Ivety Radičovej by sa účasť rómskych detí zo znevýhodneného prostredia na predškolskom vzdelávaní mala zvýšiť zo šestnásť percent na polovicu. Základnú školu by mali v roku 2020 dokončiť všetky školopovinné deti. Podľa zisťovania Rozvojového programu OSN z roku 2010 malo medzi oslovenými slovenskými Rómami ukončený 9. ročník základnej školy len 56 percent mužov a 63 percent žien. Pomocou zvýšeného počtu asistentov učiteľa sa má tiež postupne eliminovať masívne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl a tried.

V stratégii sa definuje aj cieľ znížiť mieru nezamestnanosti Rómov o polovicu. Tá podľa už spomenutého zisťovania presahuje sedemdesiat percent. Okrem mnohých opatrení sa v tomto bode ráta aj s činnosťou obecných sociálnych podnikov. Podiel chatrčí a nelegálnych stavieb sa má v horizonte ôsmich rokov znížiť o štvrtinu.

Jasne vytýčené míľniky mal aj A. Kiska. V horizonte piatich rokov chcel aj prostredníctvom e-learningových programov päťnásobne zvýšiť počet Rómov s ukončenou strednou školou. Zo štvrtiny rómskej populácie, ktorá po základnej škole pokračuje v štúdiu, sa k výučnému listu či maturite dopracujú dvaja z troch.

Nasledujú akčné plány

Iniciatíva známeho filantropa nevyšla celkom podľa predstáv. Tvorcovia projektu v októbri minulého roku oslovili šesťtisíc študentov vysokých škôl v Banskej Bystrici. Získať mladých pre vec pomáhal aj šéf slovenského Googlu Rastislav Kulich. Výsledok? Priložiť ruku k dielu malo chuť len 38 vysokoškolákov. Pilotný projekt viacročného programu, do ktorého malo byť v závere zapojených až päťtisíc rómskych školákov, zakladateľ Dobrého anjela nakoniec radšej ani nespustil.

Koľko stojí integrácia
(Plánované výdavky na začleňovanie Rómov, mil. €)

PRAMEŇ: Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020

Ako dopadne vládna stratégia, je dnes predčasné hovoriť. V tomto roku by sa mali vypracovať akčné plány na dosiahnutie uvedených cieľov. Ráta sa aj so zapojením samospráv. Skúsenosť A. Kisku naznačuje, že pre úspech stratégie bude okrem peňazí treba pre navrhnuté riešenia získať verejnú mienku. S priazňou „bielej“ väčšiny, aspoň v podobe empatie, možno dnes sotva počítať. Podľa miléniového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky sa až 49 percent respondentov vyjadrilo, že Rómovia majú rovnaké možnosti na rozvoj ako ostatní obyvatelia Slovenska.

Nič nehovorí za teóriu, že postoj Slovákov sa za dvanásť rokov zásadne zmenil. Klesajúce preferencie Slovenskej národnej strany sa na prvý pohľad javia ako obrat k lepšiemu. Podľa spôsobu, akým sa niektoré pravicové strany vo volebných programoch zhostili témy sociálnych dávok, je však o voliča vyznávajúceho politiku „dlhý bič a krátky dvor“ stále záujem.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.